Mária Benedikovičová
Vládna moc robí ďalšie prieťahy v súvislosti s novelou Trestného zákona, pri ktorej sa už hrá aj o čas. Po tom, ako predsedovi vlády Robertovi Ficovi neštandardne dlho trvalo, kým novelu podpísal – spravil to až po šiestich dňoch – koalícia teraz naťahuje publikovanie úpravy v zbierke zákonov.
Prezidentka Zuzana Čaputová na prieťahy poukazuje v 59-stranovom podaní, ktorým v pondelok na Ústavnom súde napadla kontroverznú novelu a žiada pozastavenie jej účinnosti. Koalícia Smeru, Hlasu a SNS presadila, že novela má byť účinná od 15. marca a je otázne, či ústavní sudcovia dovtedy stihnú prezidentkin návrh posúdiť.
Ústavnému súdu adresuje prezidentka netradičné varovanie, aby konal bez ohľadu na to, či novela vyjde v zbierke zákonov a „zabránil svojmu vyradeniu z hry“, pretože jeho úlohou je ochrana ústavnosti.
Hlava štátu v tejto súvislosti pripomína slová premiéra Fica, ktoré vyriekol deň po schválení novely Trestného zákona v Národnej rade: „Urobíme všetko preto, aby to, čo bolo včera schválené v Národnej rade, stalo sa účinné.“
Zbierka zákonov – najväčší tromf koalície
Novela znižuje tresty pre podvodníkov, zlodejov, korupčníkov, ruší špeciálnu prokuratúru, ale aj skracuje premlčacie lehoty. Stačí len minúta jej účinnosti a bude to znamenať premlčanie mnohých skutkov. Ide o stíhania ľudí blízkych vládnej koalícii, ako je Peter Kažimír, Miroslav Výboh, Jozef Brhel či Norbert Bödör, ale aj o vraždy či znásilnenia.
Prečo je zbierka zákonov taká dôležitá? Štandardne sa totiž zaoberá Ústavný súd novelou v momente, keď už je publikovaná v zbierke zákonov, vďaka čomu sa stáva platnou.
Práve zbierka zákonov je momentálne takpovediac „najväčším tromfom“ vládnej koalície, ktorou môže komplikovať dianie okolo novely. Spadá priamo pod ministerstvo spravodlivosti, ktoré ovláda Ficov človek – minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru.
Čaputová minulý týždeň v piatok oznámila, že nevyužije veto, hoci s novelou nesúhlasí, ale ju hneď dáva na Ústavný súd, aby mal do 15. marca čas zaoberať sa jej podaním. V prípade vetovania by podľa hlavy štátu bola menšia šanca, že ústavní sudcovia stihnú rozhodnúť o jej návrhu na pozastavenie účinnosti zákona.
Hoci prezidentka ňou podpísanú novelu ešte v piatok doručila parlamentu, v zbierke zákonov sa stále neobjavila. „Pri dodržaní všetkých obvyklých postupov by zákon bol k dnešnému dňu už publikovaný v zbierke zákonov, čo sa však nestalo,“ upozorňuje prezidentka Ústavný súd a naznačuje, že to Fico a spol. robia účelovo, aby dosiahli, že novela bude účinná.
Prezidentka upozorňuje, aby sa ústavní sudcovia nedali touto obštrukciou vyradiť z posudzovania o pozastavení účinnosti zákona. Koalícia môže naťahovať zverejnenie novely v zbierke zákonov prakticky až do 15. marca a publikovať ju až na poslednú chvíľu.
Vzhľadom na to, že sa prezidentka rozhodla novelu nevetovať, ale hneď napadnúť na Ústavnom súde, v podaní konštatuje, že už neexistuje možnosť zasahovať do jej podoby, tak sa ňou môžu ústavní sudcovia zaoberať bez ohľadu na to, či vyjde alebo nevyjde v zbierke zákonov.
„V bežných okolnostiach sa nedeje to, že sa uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby Ústavný súd nemohol plniť úlohu, ku ktorej je povolaný, a aby nemohol rozhodnúť v plnom rozsahu svojich právomocí vrátane včasného predbežného prerokovania a prípadného pozastavenia účinnosti zákona,“ konštatuje prezidentka vo svojom podaní.
Medzera v ochrane ústavnosti?
„Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorému neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má Ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ pokračuje ďalej Čaputová narážajúc na Fica a spol.
Keby podľa nej platilo, že jednoduchým zdržaním uverejnenia zákona v zbierke zákonov môže zákonodarná a výkonná moc brániť Ústavnému súdu vykonať čo i len predbežný krok na ochranu ústavnosti, tak by to bola jasná medzera v systéme ochrany ústavnosti.
„Táto medzera by zároveň dávala politickej moci návod, ako sa vyhnúť kontrole ústavnosti svojho postupu v situácii, keď by už aj chvíľková účinnosť zákona mohla priniesť tejto moci želaný a nezvratný efekt,“ myslí si Čaputová.
Hlava štátu nevidí „žiadny zmysluplný dôvod“ odkladať publikovanie novely v zbierke zákonov, keďže ide o formálny administratívny úkon, ktorý bežne býva nanajvýš otázkou hodín.
„Jediný uchopiteľný (hoci nie ospravedlniteľný) dôvod takéhoto postupu by preto mohol byť zámer vytvoriť umelú prekážku tomu, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie a o návrhu na pozastavenie účinnosti zákona skôr, ako táto účinnosť nastane,“ varuje prezidentka.
Zároveň upriamuje pozornosť na to, že sa takéto prieťahy dejú – hoci vláda pretláčala novelu v skrátenom legislatívnom konaní a skracovala rozpravu v parlamente, ktorá sčasti prebiehala aj po nociach, pri formalitách, akými sú podpis premiéra a zverejnenie v zbierke zákonov, naťahuje čas.
Čaputová navrhuje súdu aj také riešenie, aby v prípade, ak jej vyhovie a pozastaví účinnosť, aby to prakticky platilo aj vtedy, ak by samotné uznesenie Ústavného súdu vyšlo v zbierke zákonov až 15. marca alebo neskôr. Tým chce zabrániť situácii, že by vládna koalícia robila obštrukcie ešte so zverejnením uznesenia súdu v zbierke zákonov.
Čo je v prezidentkinom podaní
- novelu považuje za protiústavnú;
- napáda už samotný proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní;
- kombináciu zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania považuje za rezignovanie štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd;
- novela podľa nej znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu;
- kritizuje porušenie záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou;
- dosah novely podľa nej ešte zvýrazňuje posilnenie procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných;
- v súvislosti so zrušením špeciálnej prokuratúry poukazuje na to, že nie je dostatok času na prerozdelenie jej spisov krajským prokuratúram tak, aby nedošlo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti;
- novela je podľa prezidentky šitá na mieru spriazneným osobám, čo je možné považovať za uprednostňovanie osobného či skupinového záujmu pred verejným záujmom;
- kritizuje, že sa o novele neviedla žiadna odborná verejná diskusia, pričom prinesie závažné dosahy na súkromie, majetok či dôstojnosť osôb poškodených trestnou činnosťou;
- dôvody na skrátené legislatívne konanie považuje za politické, nie za právne a zákonné;
- takisto kritizuje, že predkladateľ, minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru, neposkytol žiadne analýzy alebo štúdie ani len k znižovaniu trestov;
- novela je podľa hlavy štátu v rozpore aj s medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré sa týkajú aj boja proti korupcii.
„Keby som nechcel na Ústavnom súde uspieť, nenapíšem to lepšie,“ komentoval na Facebooku poslanec Smeru Tibor Gašpar podanie prezidentky na Ústavný súd, ktorým napadla novelu Trestného zákona. Novela môže osobne pomôcť aj Gašparovi v jeho trestných stíhaniach.
Netradičný apel z Ústavného súdu po Ficových obvineniach
Neobvykle sa v pondelok ozval aj Ústavný súd vyhlásením, v ktorom sa ohradil voči slovám premiéra Fica. Bežne sa súd pritom nezapája do verejnej debaty. Vyhlásenie prišlo po tom, ako predseda Smeru bez dôkazov naznačoval, že prezidentská kancelária „intenzívne“ komunikuje so súdom s cieľom ovplyvniť ho pri posudzovaní novely Trestného zákona.
Vyhlásenie súdu spomína „bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci, ktorými je bez akéhokoľvek reálneho základu spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu a jeho sudcov“. Súd hovorí, že o veciach, ktoré rieši, nekomunikuje s nikým okrem zákonných procesných postupov.
Prezidentka už v nedeľu odmietla Ficove obvinenia a vravela o „útoku na demokraciu“.
„Neviem si predstaviť, že by som viedla diskusiu čo i len o počasí so sudcami, ktorí o tom budú rozhodovať,“ povedala v nedeľu v relácii Markízy Na telo Čaputová s tým, že takéto spochybňovanie ukazuje mentálny svet niekoho iného.
„Všetkých aktérov politického priestoru (Ústavný súd) nástojčivo žiada, aby s verejnosťou komunikovali takým uvážlivým spôsobom, ktorý nebude bez dôvodu vystavovať neprimeraným rizikám jeho systémovú inštitucionálnu nezávislosť ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a nebude ho nenáležite vťahovať do otvoreného politického súboja,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré poskytla hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.
Ficov januárový útok na súd a kokteil klamstiev a konšpirácií
Na Ústavný súd slovne útočil predseda vlády Fico už začiatkom tohto roka, keď právneho zástupcu odstavených vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu Petra Kubinu obviňoval, že ho má „podchytený“. Na tlačovej besede 12. januára premiér vyhlásil bez akýchkoľvek dôkazov, že súd 24. januára vyhovie podaniam policajtov a označí nahrávky z ich kancelárií za nezákonné. Fico sa odvolal na to, že sa to ako „hotová vec“ šíri aj na trhu.
Advokát Kubina vtedy označil Ficove slová za „kokteil klamstiev a konšpirácií“. O tlačovej konferencii premiéra hovoril, že sa mu javila ako príprava pôdy na spochybňovanie budúceho rozhodnutia Ústavného súdu, ak by ústavným sťažnostiam policajtov vyhovel.
Na Ústavnom súde sa 24. januára nič v súvislosti s čurillovcami neudialo, ako Fico avizoval. O sťažnostiach vyšetrovateľov doposiaľ nebolo rozhodnuté. Fico o téme mlčí. Nijak sa nevrátil k tomu, že sa jeho slová ukázali ako nepravdivé.
PS pripravilo svoj návrh ako „poistku“
Opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) už má hotový vlastný podnet na Ústavný súd, ktorým chcú rovnako ako prezidentka žiadať o pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona. Podnet prezentujú ako „poistku“, ak by chcel Čaputovej podanie stiahnuť zo súdu nový prezident.
„Takto zabezpečíme, že Ústavný súd o novele rozhodne, nech sa budúcim prezidentom stane ktokoľvek,“ oznámil predseda PS Michal Šimečka.
Podľa poslankyne za PS Lucie Plavákovej v slovenskej histórii neexistoval zákon, pri ktorom by dôvody na pozastavenie jeho účinnosti boli také naliehavé a vypuklé, ako sú v prípade tejto novely. Novela podľa nej bude mať účinky nápadne podobné hromadnej amnestii, ktorá je „samoamnestiou celej politickej generácie a jej nominantov“.
„Na takúto „samoamnestiu” pritom už Ústavný súd názor vyjadril, keď zrušil tzv. Mečiarove amnestie. Dosahy novely Trestného zákona sú pritom omnoho širšie a výraznejšie. Pozastavenie jej účinnosti je tak jediná možnosť, ako tomu zabrániť,” vraví Plaváková.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
