Dva roky dozadu napísal podpredseda Smeru Ľuboš Blaha jeden zo svojich posledných statusov, v ktorých oddane velebil ruského prezidenta Vladimira Putina. Ešte 20. februára 2022 ho nazval mierotvorcom, ktorého by Slovensko malo podporovať.
„Prezident Vladimir Putin je zjavne jediný, kto chce v Európe zachrániť mier. Držme mu v tom palce,“ písal Blaha na sociálnej sieti.
O štyri dni neskôr spustil „mierotvorca“ Putin útok na Ukrajinu z územia Ruska, Bieloruska aj z jej okupovaných území vojskami, o ktorých aj ľudia zo Smeru tvrdili, že budú len cvičiť na vlastnom území. „Vojna na Ukrajine je jeden gigantický hoax, ktorý si vymysleli Američania, aby rozoštvávali Európu,“ písal Blaha krátko pred inváziou.
Prvé dni vojny boli aj preto obdobím, keď väčšina slovenskej prokremeľskej scény zostala zaskočená vrátane dezinformačných webov, politikov Smeru či Republiky.
Napríklad portál Hlavné správy, ktorého spolupracovníka Bohuša Garbára priamo platila ruská ambasáda, prvé hodiny zverejňoval prakticky len agentúrne správy.
Milan Uhrík, ktorého strana mala slogan „za dobré vzťahy s Ruskom“, sa obmedzil len na odporúčania, aby si jeho priaznivci čítali k téme vojny aj „alternatívne zdroje“.
No a väčšina poslancov Smeru vrátane Roberta Fica v parlamente hlasovala za uznesenie, ktoré „čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine“.

Proti tomuto textu nebol nikto, hoci viacero poslancov sa hlasovania nezúčastnilo – medzi nimi napríklad aj Blaha, súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba či poslanci fašistických strán.
Stačilo len niekoľko týždňov a prokremeľská scéna, ktorej najsilnejšími kanálmi sú profily politikov, sa znovu vrátila k šíreniu propagandy.
Oproti obdobiu spred invázie však došlo k istému posunu: nekritické vychvaľovanie Putina sa už ani v týchto kruhoch nenosí. Ani Ľuboš Blaha už v októbri nezverejňuje blahoželania Putinovi k narodeninám, ako to robil ešte pred inváziou.
Ruským záujmom pomáhajú okľukou. Ich hlavnou líniou je skôr odvádzanie pozornosti od agresora, kritizovanie obete a kritizovanie tých, ktorí obeti pomáhajú.
Prokremeľská propaganda na Slovensku v roku 2024
- Vychvaľovaniu Putina sa už väčšina aktérov vyhýba.
- Rusko sa snažia príliš nespomínať, primárne kritizujú Ukrajinu a Západ.
- Často šírením klišé je, že ide o vojnu Ameriky a Ruska.
- A čo Gaza? A čo Irak?
- Spochybňovanie vojenskej pomoci Kyjivu.
- Volanie po „mieri“: aby sa Ukrajina buď vzdala, alebo súhlasila s modelom severného Cypru.
- Opakujú kremeľské tvrdenia o fašistoch a ohrození Ruska, vydávajú ich však za vlastné názory.
Pravoverný putinovec Harabin
Jedným z mála politikov, ktorý si po celý čas udržal jednu líniu, je prezidentský kandidát Štefan Harabin. Aj krátko po začiatku invázie napísal na Facebook, že by „urobil to isté, čo Putin“. Agresiu obhajoval rovnako ako Moskva: na Ukrajine sú nacisti, ktorí údajne vraždili Rusov, a ešte aj kritizoval Fica.
Harabina za tento jeho status obžalovali pre podozrenie z hanobenia rasy, národa a presvedčenia a aj pre schvaľovanie trestného činu. Pojednávanie je naplánované krátko po prvom kole prezidentských volieb.
Harabin je na tento svoj výrok pyšný a policajné stíhanie mu vzhľadom na proruské naladenie jeho voličov môže dokonca politicky pomáhať.
„Na výrok, ktorý som napísal, som hrdý a kedykoľvek by som ho zopakoval. Je nesporné, že Putin a Ruská federácia postupovala v súlade s medzinárodným právom. Nemôže byť agresorom,“ zopakoval Harabin vlani v lete.

Fico vyčkával pol dňa
Kľukatejší bol vývoj Smeru. Krátko pred inváziou priživovali Fico, Blaha a ďalší rozruch okolo Dohody o obrannej spolupráci s USA (DCA). Vrcholom tejto kampane boli zhromaždenia, kde politici Smeru burcovali svojich priaznivcov proti Amerike a skandovali „nikdy proti Rusku“.
Keď potom prišla Putinova invázia, Ficovi trvalo pol dňa, kým k vojne niečo povedal.
Okolo štvrtej hodiny sa postavili pred kamery spolu so súčasným ministrom zahraničia Jurajom Blanárom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým. V krátkom príhovore na jednej strane odsúdil inváziu ako porušenie medzinárodného práva. „Rázne odmietame použitie vojenskej sily na dosiahnutie ruských cieľov,“ hovoril Fico.
Na druhej strane už v tomto prvom vyhlásení opakoval aj ruskú rétoriku o tom, že k zaberaniu cudzích území vraj Putina dohnala Amerika. „Ruská federácia nechce rešpektovať ďalšie rozširovanie NATO a posilňovanie bezpečnosti susedných krajín na úkor Ruska,“ hovoril v deň invázie Fico.
Mimo kamery a sociálnych sietí však dokázal predseda Smeru podpísať aj tvrdšie slová – a jednoznačné odsúdenie konania Ruska. Príkladom je už spomínané vyhlásenie Národnej rady z 25. februára 2022, kde stálo napríklad aj toto:
„Kroky Ruskej federácie nebezpečným spôsobom podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu. (…) Národná rada odsudzuje tragické straty na životoch a ľudské utrpenie spôsobené agresiou, za ktorú nesie Ruská federácia plnú zodpovednosť.“
Video: prvá Ficova reakcia na inváziu
Blahových vyznaní diktátorovi ubudlo
V prvých dňoch invázie bol asi najvyužívanejšou technikou slovenských prokremeľských politikov takzvaný whataboutizmus. Jeho podstatou je odvádzanie pozornosti k iným, nesúvisiacim konfliktom – hlavne aby sa nehovorilo o tom, čo robí Putin tu a teraz.
Napríklad podpredseda Smeru Blaha písal na sociálnych sieťach o tom, ako liberáli údajne „čušali, keď Američania vraždili deti v Juhoslávii; keď spustošili Irak…“, ale teraz – pri Putinovej invázii – sa ozývajú.
Naopak, výrazne ubudlo pochvalných komentárov o Putinovi. Ako si všimol analytik a pracovník kancelárie prezidentky Jakub Goda, Ľuboš Blaha bol pred inváziou voči ruskému diktátorovi servilnejší než napríklad Marian Kotleba z ĽSNS či Milan Mazurek z Republiky.
Súčasný podpredseda parlamentu písal pred februárom 2022 napríklad o tom, že „Putin má neuveriteľnú charizmu a srší z neho skúsenosť a sebavedomie“ alebo že „vďaka Putinovi je Rusko garanciou mieru vo svete“.
Po agresii sa už Blaha venoval Putinovi len ojedinele. Nanajvýš o ňom v septembri 2022 písal ako o „svetovej osobnosti“, z ktorej kritici „robia monštrum“ bez toho, aby si o ňom prečítali nejakú knihu.
Blahove výroky o Putinovi pred inváziou (Jakub Goda)
Urážka Nemcov a ako sa Fico osmeľoval
Robert Fico sa v prvých dňoch invázie sústredil hlavne na to, aby spochybňoval vojenskú pomoc Ukrajine a aj príchod spojeneckých vojakov na Slovensko. Jeho asi najznámejším výrokom bola urážka nemeckých vojakov, ktorí na Sliač priviezli protilietadlový systém Patriot. Fico ich označil výrazom „wehrmacht“, teda pomenovaním nemeckej brannej moci z čias Adolfa Hitlera.
„Za čo sa mám ospravedlniť – že historicky vznikol bundeswehr na základe wehrmachtu?“ obhajoval následne tento svoj výrok.
Postupne sa osmeľoval viac a stále priamočiarejšie útočil aj na brániacu sa Ukrajinu, ktorej ešte v spomínanom parlamentnom vyhlásení vyjadril podporu pre jej boj „za hodnoty slobody, demokracie a politickej nezávislosti“.
Už o štyri mesiace neskôr, v júni 2022, Fico označil Ukrajinu za „najskorumpovanejšiu krajinu, ktorú riadia zbohatlíci“.

Výroky kremeľskej propagandy
V predvolebnej kampani, ale aj po voľbách už Fico ako premiér preberal čoraz viac výtvorov kremeľskej propagandy. Naposledy tento víkend poskytol predseda Smeru rozhovor proruskému webu Hlavné správy, v ktorom vyjadril pochopenie pre Putinovu agresiu argumentom, že Západ oklamal Rusko s rozširovaním NATO.
„Veď tí Rusi majú pravdu, Západ ich opakovane oklamal, napríklad pri rozširovaní NATO. Rusko dnes bojuje o svoje bezpečnostné záruky,“ povedal Fico dva roky po začiatku invázie.
Fámu o údajnom porušení sľubu zo strany NATO dlhodobo šíri Putin. Opakoval ju aj v známom prejave v predvečer invázie, ktorý vysielali ruské celoštátne televízie. „Počúvali sme sľuby nerozširovať NATO na východ ani o piaď. Znovu opakujem: podviedli nás, oblafli nás,“ hovoril Putin.
Tento mýtus bol už opakovane vyvrátený. Rozširovanie NATO je výsledkom toho, že štáty strednej a východnej Európy vrátane Slovenska sa demokraticky rozhodli vstúpiť do Aliancie. Po konci studenej vojny neexistoval žiaden formálny sľub, že k takémuto kroku nedôjde. Takýto záväzok od pôvodných členských štátov NATO nepožadoval ani posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov.
Fico o ukrajinských „fašistoch“
Ďalším Ficovým obľúbeným výrokom je, že súčasná vojna sa „začala v roku 2014, keď ukrajinskí fašisti začali vraždiť Rusov v Donbase“.
Opakoval to aj na tlačovej konferencii pred zahraničnými novinármi tesne pred parlamentnými voľbami 2023. Nemecká novinárka z Deutsche Welle mu vtedy namietla, že len preberá kremeľskú propagandu, na čo sa Fico ohradil s tým, že tieto informácie nemá len z ruských kanálov.
„Sledujem aj iné médiá, ktoré potvrdzujú, že tam došlo k zavraždeniu veľkého počtu civilistov ruskej národnosti,“ hovoril Fico.
Okamžite spomenul známy pluk Azov, ktorý často spomína práve kremeľská propaganda. „Veď to sú čistí fašisti,“ zdôraznil Fico s dodatkom, že je to jeho „suverénny postoj“.
„Prečo nám nedáte právo povedať si vlastný názor?“ vyčítal nemeckej novinárke.
Aká je realita?
Na ukrajinskej strane bojovali a bojujú aj muži inklinujúci k fašizmu podobne ako na strane Ruska – spoluzakladateľ Vagnerovej skupiny Dmitrij Utkin mal na tele vytetované podobizne nášiviek nacistických oddielov SS a túto súkromnú armádu nazval podľa Hitlerovho obľúbeného skladateľa Richarda Wagnera.
Pozorovatelia považujú za podstatný fakt, že v regulárnych voľbách na Ukrajine extrémistické sily vždy prepadli.
„V ukrajinskom parlamente nezasadá žiadna strana, ktorú by bolo možné prirovnať napríklad k slovenskej ĽSNS,“ poznamenal bývalý český diplomat David Stulík, ktorý dvanásť rokov pracoval na ambasáde v Kyjive.

Nálepkovanie Ukrajincov ako „fašistov“ je výtvorom kremeľskej propagandy. Už od roku 2014 ich využíva na obhajobu svojej agresie. Pokiaľ je nepriateľ označený za fašistu, tak z pohľadu agresora je voči nemu všetko dovolené.
„Fašista je absolútny nepriateľ, tento pojem dokáže vzbudiť emócie až nenávisť. Ak používame výraz ‚fašista‘, tak tým odkazujeme na boj medzi dobrom a zlom,“ vysvetlila rusistka Nina Cingerová.
Podobne účelovo narába kremeľská propaganda aj s „genocídou Rusov“, ktorú opakovane pripomínal aj Fico. Často spomínaný počet 14-tisíc obetí na Donbase nepredstavuje počet zavraždených Rusov: je to celkový počet mŕtvych v konflikte z rokov 2014 až 2022 – na ruskej i ukrajinskej strane.
„V Donbase na línii kontaktu pôsobila pozorovateľská misia OBSE, jej príslušníci sa pohybovali po oboch stranách. V žiadnej zo svojich správ nezaznamenali organizované zabíjanie ruskojazyčného obyvateľstva,“ poznamenal exdiplomat Stulík.
Hlavným strojcom konfliktu na Donbase boli ruské bezpečnostné zložky, ktoré tam krátko po okupácii Krymu začali organizovať revoltu proti Kyjivu. Keď potom v lete 2014 hrozilo, že sily separatistov budú porazené, prišla im na pomoc regulárna ruská armáda.
Hlavné nosiče propagandy
Profily politikov na sociálnych sieťach dnes predstavujú hlavné kanály prokremeľskej propagandy na Slovensku. Napríklad na Facebooku mali Robert Fico či Milan Uhrík v roku 2023 oveľa viac interakcií než profily „tradičných“ dezinformačných portálov ako Hlavné správy, Slobodný vysielač či Infovojna.
Napríklad Ficovo video s odpoveďou nemeckej novinárke, ktoré obsahovalo viacero proruských postojov, nazbieralo pár dní pred voľbami viac než 500-tisíc zobrazení – a to len na Facebooku.
Vysvetlením proruských postojov Smeru, SNS, Republiky, ĽSNS a ďalších sú prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že práve na túto rétoriku počúva významná časť voličov. Napríklad vlaňajší prieskum Globsecu ukázal, že až polovica obyvateľov Slovenska verí, že za vojnu proti Ukrajine nemôže Rusko, ale Západ alebo samotná Ukrajina.

Tieto čísla si pozorne všíma aj Fico, čo hovorí aj verejne. Odkazoval sa na ne aj pri svojej odpovedi nemeckej novinárke.
„Nie nami, ale Globsecom bolo zmerané, že veľká časť slovenskej verejnosti si myslí, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedná samotná Ukrajina alebo USA. Tí ľudia majú nejaké názory,“ vysvetľoval Fico svoje postoje.
Na druhej strane: voľby ukázali, že medzi proruskými stranami na Slovensku už začína byť tesno. Proruské postoje síce pomohli Smeru vyhrať voľby a k návratu do parlamentu pomohli aj SNS, podobne prorusky naladenej Republike to však už na vstup do parlamentu nestačilo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Vladimír Šnídl





























