Denník N

Hvoreckého knižnica: Ja a ty. Martin Buber a dialogický život ako nekonečný rozhovor

Martin Buber a preklad jeho ústredného diela. Foto - The David B. Keidan Collection of Digital Images from the Central Zionist Archives
Martin Buber a preklad jeho ústredného diela. Foto – The David B. Keidan Collection of Digital Images from the Central Zionist Archives

V slovenčine vyšlo kľúčové dielo rakúsko-izraelského mysliteľa.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V noci 9. novembra 1938 nacisti rozpútali pogromy na židovské obyvateľstvo po celom Nemecku a na pripojených územiach. Krištáľová noc šokovala svet a ukázala desivý rozsah teroru. Tridsaťtisíc Židov deportovali do koncentrákov a ešte pritvrdili diskriminačné opatrenia. Odchod z Nemecka sa stal pre prenasledovaných takmer nemožným.

Aj Mahátma Gándhí v Indii na naliehanie svojich židovských priateľov zverejnil vyhlásenie k aktuálnym udalostiam. Odmietol právo Židov usadiť sa v Britskom mandáte Palestína, jednom z posledných miest na zemi, kam ešte výnimočne smeli ísť. Trval na svojom presvedčení, že nenásilný odpor je možný aj voči nacistickej hrôzovláde. Gándhí kritizoval „neschopnosť“ Židov klásť diktatúre pasívny odpor a označil ich za bezmocných a slabých.

...

Rakúskeho židovského mysliteľa Martina Bubera Gándhího list hlboko zasiahol a sklamal. Indického právnika a bojovníka proti britskému kolonializmu pritom obdivoval, no pochopil, že zoči-voči Hitlerovej hrôzovláde jeho filozofia nenásilia fatálne zlyháva. Napísal mu odpoveď, v ktorej paušálne obvinenia odmietol a striktný pacifizmus označil za falošný.

„Viete alebo neviete, Mahátma, ako vyzerá koncentračný tábor a čo sa v ňom deje? Viete o mučení… o metódach pomalého a rýchleho vraždenia? Predpokladám, že nie, pretože inak by ste svoj tragikomický výrok nikdy nevyslovili.“

Gándhí odpovedal na každý list, ktorý dostal, ale na tento nie. Na presvedčivú argumentáciu zjavne nenašiel adekvátne slová. Aj vďaka tejto polemike zostal Buber aktuálny dodnes, či už pri debatách o budúcom mieri v Ukrajine alebo o zložitých vzťahoch Židov a Palestínčanov v Izraeli.

Dotknúť sa brady Bubera

Málo mysliteľov vplývalo tak výrazne a dlho na také široké a rozmanité skupiny ľudí. Max Brod v autobiografii Život plný bojov spomína Bubera často a označuje ho za hlavnú inšpiráciu svojho záujmu o judaizmus a sionizmus. Buberove Tri prednášky o židovstve si v Prahe vypočul aj Franz Kafka a zanechali v ňom i v jeho druhoch hlboký dojem.

Filozof oslovil generáciu stredoeurópskych meštianskych synov, ktorým asimilovaní židovskí otcovia odovzdali bezobsažné náboženstvo, formálne rituály a vyprázdnené tradície. Pražský okruh nemeckej literatúry na Bubera reagoval mnohými dielami, on zasa napísal štúdiu o Kafkovi a patril k jeho prvým vydavateľom.

Ešte v roku 1961 Allen Ginsberg v Izraeli básnil, že tam zašiel, „aby sa dotkol brady Martina Bubera“ a vyjadril túžbu po mierovom dialógu o budúcnosti Blízkeho východu. Reverend Martin Luther King v roku 1963 napísal zo samotky slávny List z birminghamského väzenia: „Segregácia, ak použijem terminológiu židovského filozofa Martina Bubera, nahrádza vzťah ja – Ty vzťahom ja – Ono a degraduje ľudí na veci.“

V tom čase mal Buber 85 rokov a za sebou nesmierne dramatický, tvorivou prácou a pozoruhodnými stretnutiami naplnený život. Narodil sa v roku 1878 v ortodoxnej viedenskej židovskej rodine, v ktorej sa hovorilo po nemecky a jidiš. Medzi jeho predkami sa našlo viacero slávnych novovekých rabínov a k príbuzným patril aj Karl Marx.

Osudovou udalosťou detstva sa stal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie