Denník N

Prestal spávať, jesť, celý deň iba ležal v posteli. Dve matky opisujú, aké je mať tínedžera so psychickými problémami

Dorota Kaňuchová, 17 rokov, Škola umeleckého priemyslu, Trenčín
Dorota Kaňuchová, 17 rokov, Škola umeleckého priemyslu, Trenčín

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Elena si doteraz pamätá slová psychologičky, ktoré zmenili život celej rodine: „Váš syn sa má veľmi zle a môže si siahnuť na život.“ A tak jej syn Marek s nadpriemerným IQ musel odložiť sľubnú prémiovú školu. Pre psychické problémy dokázal nastúpiť iba na učňovku.

Rozprávali sme sa s dvoma matkami, ktorých deti v tínedžerskom veku trpia vážnymi psychickými problémami. Elenin syn si prešiel šikanou, a hoci má 18 rokov, nedokáže sám cestovať električkou či ísť do obchodu. Petrin syn vychádza z domu iba dvakrát do týždňa na terapie. Mená matiek aj detí sme zmenili, pretože si to matky želali a ide o nedospelých mladých ľudí. V redakcii však ich totožnosť poznáme.

Matky opisujú, ako ťažko je im dívať sa na apatické deti, ktoré niekedy nedokázali ani len vstať z postele. „Sú to bolesti duše, nedokážete ich odmerať cétečkom alebo zobraziť röntgenom. Nevieme dokonca ani presne povedať, čo to spôsobilo a hlavne kedy sa to skončí,“ hovorí Elena. Rodičov najviac trápi, že psychické problémy deti nemôžu vyležať za pár týždňov ako chrípku – často vymeškajú mesiace či roky povinnej školskej dochádzky.

Nie sú sami. Podľa veľkej odbornej štúdie organizácie HBSC sa tínedžerom po pandémii zhoršilo fyzické aj psychické zdravie. Odborníci oslovili takmer 10-tisíc mladých ľudí a zistili, že približne jeden z desiatich chlapcov hodnotí svoj zdravotný stav negatívne a zhruba 8 až 10 percent chlapcov je v riziku depresie. U dievčat sú tieto čísla ešte vyššie.

Napriek tomu, ako veľa detí a tínedžerov trápia psychické problémy, rodičia sa v ich riešení cítia osamelo. Matky potvrdzujú, že nevedeli, čo vlastne robiť, a museli sa dobýjať k preťaženým psychológom či psychiatrom.

Syn chradol a chradol. Potom mi povedal, že bol v škole naposledy

Elena hovorí, že syn po nej zdedil citlivosť a v detstve zažil niekoľko traumatických udalostí, ktoré ho poznačili. Elena so synom na rukách prežívala záchranu svojho manžela, ktorý na ceste v zahraničí dostal infarkt a bojoval o život. Zasiahlo ho aj úmrtie starých rodičov, s ktorými mal veľmi blízky vzťah.

U Mareka sa už v prvých ročníkoch ukázalo, že má problémy s učením. Až o niekoľko rokov neskôr mu diagnostikovali vážne poruchy, a to kombináciu porúch čítania, písania aj počítania. Keďže bol vtedy prvostupniar, učiteľky si len mysleli, že je lenivý učiť sa.

„Bol vždy veselý, výmyselník a ťažkosti maskoval tým, že sa o učenie nezaujíma. Nikto si v škole nevšimol, že má problémy s učením, a dostal iba nálepku lajdáka,“ hovorí Elena. Tak k tomu pristúpili aj v rodine, Elena tvrdí, že je stará škola a bola vychovaná tak, že učiteľ a farár sa nespochybňujú.

Mária Sarkanyová, 15 rokov, ZŠ Nábrežie mládeže, Nitra. Obrázok vznikol v rámci projektu Denníka N Správa z izolácie.

Marek sa v škole necítil dobre a Elena hovorí, že ju doslova uprosil, aby mohol nastúpiť na inú školu. V ôsmom ročníku teda prestúpil na novú školu, odhodlaný začať odznova a nájsť si nových kamarátov. Pridal sa do skupiny, v ktorej však namiesto kamarátov zažil šikanu. „Pomaly chradol a chradol, až mi na Vianoce povedal, že bol v škole naposledy,“ hovorí Elena.

Nasledoval

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie