To, čo Kaliňák s Mažgútom pri bratislavskej cyklotrase začali, ministri dokončia. Koalícia siahne na právomoci miest a obcí

Poslanci Smeru Erik Kaliňák a Ján Mažgút vo štvrtok 15. februára stiahli z parlamentu svoj návrh cestného zákona, ktorý by ministerstvu dopravy umožnil rozhodovať o cestách v mestách. Vzápätí však takmer totožný návrh predložilo ministerstvo dopravy do skráteného medzirezortného pripomienkového konania.

Jediná zmena oproti poslaneckému návrhu je, že pribudol jeden odsek, ktorý ešte viac okliešťuje autonómiu samospráv. Cestné správne orgány a obce na celom Slovensku budú musieť informovať ministerstvo dopravy o akejkoľvek plánovanej zmene dopravného značenia alebo zariadenia a to bude mať kompetenciu ju zrušiť.

Združenie miest a obcí Slovenska v pondelok rokovalo s predkladateľom návrhu, ministrom vnútra Jozefom Rážom (za Smer) aj ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas). Výsledkom je, že návrh sa bude ešte meniť, ministerstvá a polícia však dali jasne najavo, že budú trvať na právomoci rozhodovať o cestách v obciach.

„Ministerstvo má za to, že ako najvyšší orgán v štáte pre pozemné komunikácie by malo mať kompetenciu vykonávať štátny odborný dozor nad všetkými cestami, nielen na diaľniciach,“ uviedla pre Denník N hovorkyňa ministra dopravy Petra Poláčiková.

Ministerstvo zároveň potvrdilo, čo tvrdili aktivisti a niektoré samosprávy už v novembri – zákon chce použiť na posúdenie cyklotrás na Vajanského nábreží v Bratislave.

„Jednou z kompetencií je aj preverenie situácie, ktorá sa týka súčasnej dopravnej situácie na Vajanského nábreží. Je známe, že verejnosť nie je spokojná so súčasnou dopravnou situáciou a podľa našich informácií to má dopad aj na zvýšenie nehodovosti na tomto dopravnom ťahu,“ povedala Poláčiková.

Lex Vajanského 2

Pôvodný návrh ešte vlani v novembri skritizovali Únia miest Slovenska aj Združenie miest a obcí Slovenska. Občianske združenie Cyklokoalícia vtedy vyhlásilo, že už sa pre návrh stihol zaužívať výraz „lex Vajanského“, pretože by štátu umožnil zrušiť novú cyklotrasu, ktorá na tomto bratislavskom nábreží nahradila dva automobilové pruhy.

Ďalší dôvod, prečo sa návrhu začalo hovoriť lex Vajanského, boli jeho predkladatelia.

Ján Mažgút v kampani pred parlamentnými voľbami vystupoval proti bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi a nakrúcal videá o cyklotrase na nábreží. Druhý spoluautor poslaneckého návrhu Erik Kaliňák je zasa predsedom zboru poradcov premiéra Roberta Fica. Obaja bývajú v Bratislave.

Prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček vtedy otvorene povedal, že za novelou vidí snahu Mažgúta a Kaliňáka mocensky a nesystémovo zrušiť rozhodnutie mesta, s ktorým nesúhlasia.

Návrh tentoraz síce predkladá minister dopravy Jozef Ráž, Rybníček za ním však stále vidí pôvodných autorov. „Je to stále to isté. Dvaja poslanci, ktorí sa potrebujú nejakým spôsobom pomstiť primátorovi Vallovi, si to proste politicky brutálne presadzujú cez svoju vlastnú stranu,“ hovorí Rybníček.

Čo je nové v návrhu ministerstva

Nový odsek v návrhu ukladá novú povinnosť cestným správnym orgánom ciest I., II. a III. triedy ako aj miestnych ciest.

Čo sú to cestné správne orgány?

V prípade diaľnic je to samotné ministerstvo dopravy, v prípade ciest I. triedy zase okresné úrady v sídle kraja a v prípade ciest II. a III. triedy okresné úrady. Pre miestne a účelové cesty sú to obce (ako prenesený výkon štátnej správy).

Hlavné mesto je však v tomto unikát, pretože vlastní aj vykonáva dozor v podstate nad všetkými cestami I., II. aj III. triedy na svojom území. Bratislava je cestný správny orgán pre seba aj pre svoje mestské časti.

Košice sú na tom podobne, vlastnia však len cesty II. a III. triedy na svojom území.

V súčasnosti to v Bratislave funguje tak, že ak napríklad Petržalka chce osadiť novú dopravnú značku, pošle žiadosť hlavnému mestu. To ju ako cestný správny orgán vybaví do 30 dní. Povolenia na zvláštne užívanie komunikácie alebo uzávierky trvajú dlhšie – do 60 dní.

Ak Rážov návrh prejde, keď cestným správnym orgánom pošlete žiadosť o použitie dopravných značiek a dopravných zariadení, napríklad pretože organizujete podujatie a potrebujete dočasne presmerovať dopravu, budú musieť jeho kópiu poslať ministerstvu.

Ministerstvo si môže do 15 dní od doručenia tejto kópie vyžiadať projektovú dokumentáciu. V tejto lehote obec nemôže o žiadosti rozhodnúť.

„Ak si ministerstvo do 15 dní od doručenia kópie žiadosti o použitie dopravného značenia nevyžiada projektovú dokumentáciu, tak ministerstvo nemá pripomienky k žiadosti a cestný správny orgán alebo obec môžu určiť dopravné značenie,“ vysvetľuje Poláčiková.

Ak si ju však vyžiada, tak „príslušný cestný správny orgán alebo obec musí počkať na záväzné stanovisko ministerstva v lehote 30 dní od prijatia projektovej dokumentácie ministerstvom“.

Únia miest Slovenska upozorňuje, že zákon by každému žiadateľovi predĺžil čakanie o 15, prípadne aj o 45 dní.

„A to aj v prípadoch komplikovaných investícií, keď je potrebné dopravné značenie určovať operatívne, v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo aj bezpečnosti chodcov a ďalších účastníkov cestnej premávky,“ hovorí ÚMS.

Žiadostí o určenie dopravného značenie môže byť ročne aj viac ako 15-tisíc, odhaduje únia miest. To môže podľa nej vytvoriť pre ministerstvo značnú finančnú záťaž.

„Obzvlášť v období, keď samosprávy aj štát čelia vážnym problémom s rozpočtami, považujeme snahu vytvárať ďalšie finančne náročné procesy, ktoré v skutočnosti nič dobré neprinášajú, za nepochopiteľnú,“ upozorňuje.

Pôvodný verzus nový návrh

Po prvom odseku sa rozdiely medzi pôvodným poslaneckým a novým ministerským návrhom končia.

Oba by ministerstvu dopravy udelili kompetenciu prikázať samosprávam, aby na svojich cestách vykonali zmeny. Ak to samospráva nespraví, môže dostať pokutu do 33 190 eur.

Vajanského nábrežie v Bratislave je miestna cesta I. triedy, podobne ako celé nábrežie a napríklad aj iné hlavné dopravné tepny v meste ako Staromestská, Štefánikova či Krížna.

Za akých podmienok by mohlo ministerstvo vykonať dozor? „Ak to vyžaduje naliehavý verejný záujem alebo ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa,“ uvádza sa v návrhu.

Dôvodová správa ani v jednom, ani v druhom návrhu nie je o nič konkrétnejšia, k tomuto bodu totiž poskytujú identické vysvetlenia.

„V praxi môže ísť predovšetkým o kontrolu zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socio-ekonomickými vplyvmi na určitý región,“ píše sa v oboch návrhoch.

Podnety na štátny dozor má vyhodnocovať samotné ministerstvo, bez akejkoľvek kontroly tretej strany.

Zároveň opäť nie je jasné, na základe čoho sa bude určovať nedostatočná plynulosť alebo bezpečnosť premávky, ani čo presne znamenajú nežiaduce socio-ekonomické vplyvy.

Dôvodová správa navyše neobsahuje žiadne odôvodnenie. Hovorí len, že jej cieľom je rozšíriť kompetencie ministerstva, ale nevysvetľuje, prečo je to potrebné.

Tiež nie je známe, prečo bolo potrebné skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Dotknuté strany majú čas na pripomienkovanie len do piatka.

Zrýchlené konanie pritom zákon dovoľuje len v prípade mimoriadnych alebo vopred nepredvídateľných udalostí, alebo ak zákon nie je z dôvodu jeho naliehavosti možné pripomienkovať v štandardnej lehote 15 dní.

Vládna koalícia má síce parlamentnú väčšinu, mnohí jej poslanci sú však zároveň starostami a primátormi.

Keď Mažgút a Kaliňák v novembri predložili svoj návrh, urobili tak bez konzultácie s nimi. O novele nevedeli ani poslanci vládnej koalície Ján Podmanický, ktorý je starostom Starej Bystrice, či Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša (obaja Smer).

Denník N sa pokúsil viacerých z nich kontaktovať. Podmanický nereagoval a kancelária primátora Kežmarku Jána Ferenčáka (Hlas) odpovede doteraz neposlala.

Blcháč povedal, že o návrhu nevedel a nevie sa vyjadriť k jeho obsahu.

Rybníček: Úradník z Bratislavy bude rozhodovať o Kežmarku? Nezmysel.

„Tento návrh je absolútny nezmysel. Ako bude nejaký úradník z Bratislavy posudzovať dopravné riešenia v Kežmarku alebo vo Svidníku alebo niekde v Čiernej nad Tisou? Čo on o tom bude vedieť? Akurát to budú naťahovať 30 – 40 dní,“ hovorí Richard Rybníček.

Obáva sa tiež zneužitia nových kompetencií ministerstva na politické účely.

Poslanec koaličnej strany, ktorý je zároveň komunálnym politikom, by podľa primátora Trenčína mohol cez spriaznené ministerstvo napádať dopravné riešenia, ktoré sa mu nepáčia.

„Príde nejaký poslanec za Smer alebo Hlas a povie svojmu ministrovi, prosím ťa, určite sa na toto pozrite, lebo toto je choré. Ja som z toho mesta, ja to nechcem,“ hovorí Rybníček. Dodáva, že takáto politika nie je ničím novým.

„Aj v bývalej vláde si v podstate poslanci Národnej rady, ktorí boli zároveň poslancami mestských zastupiteľstiev, vybavovali účty so svojimi primátormi nechutným spôsobom. V minulom parlamente takto sprísňovali zákon o samospráve a toto je to isté,“ hovorí.

ÚMS využije svoje právo vyjadriť sa v pripomienkovom konaní a návrh určite nepodporí, ukončil primátor Trenčína.

Magistrát Bratislavy: Ministerstvo nemôže schvaľovať osadenie každej značky

Aj bratislavský magistrát kritizuje, že by mali o cestách v regiónoch rozhodovať ministerskí úradníci od stola z Bratislavy bez znalosti a vzťahu k dotknutému územiu.

„Ministerstvo nemôže schvaľovať osadenie každej značky, vyznačenie každej čiary a ani nemôže schvaľovať dopravné riešenia, o ktorých význame pre obec alebo komunitu nemusí mať žiadnu vedomosť,“ vysvetľuje hovorca hlavného mesta Peter Bubla.

Bratislava upozorňuje, že novela zdrží a obmedzí samosprávy a zahltí ministerstvo zbytočnou agendou.

„Nehovoriac o tom, že najmä v prípade väčších miest je nevyhnutné riešiť dopravné značenie často operatívne, ad hoc, a ak by sa malo čakať týždne, mesiace na posúdenie z ministerstva, môže to byť aj vážnym ohrozením bezpečnosti na miestnych komunikáciách,“ vysvetľuje Bubla.

K návrhu sa na sociálnych sieťach vyjadril aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Nový semafor na Štúrovej ulici podľa neho vyriešil posledný väčší problém s dopravou na Vajanského nábreží.

„Prejazdy vozidiel cez križovatku Šafárikovo námestie dnes už netrvajú dlhšie ako pred utlmením štvorprúdovky cez centrum Starého Mesta,“ napísal primátor. Podľa údajov magistrátu sa v súčasnosti dostanete cez nábrežie v najhoršej dopravnej špičke za zhruba 5 minút, čo je rovnaká doba ako pred zmenami.

„Dáta z automatických sčítačov umiestnených v križovatke zároveň ukázali, že počet áut prechádzajúcich nábrežím klesol o približne 34 percent v priemere z 12 129 na 8 016 áut denne,“ hovorí Vallo s tým, že to neviedlo k zhoršeniu dopravy na mostoch a iných obchádzkových trasách.

Situáciou na Vajanského dnes už podľa Valla nie je možné obhajovať legislatívne zmeny, „ktoré by nielen nám, ale všetkým samosprávam na Slovensku radikálne skomplikovali možnosť riešiť dopravu v prospech a v záujme bezpečnosti svojich obyvateľov a obyvateliek“.

Bubla pripomína, že cyklotrasa na Vajanského nábreží bola dopredu konzultovaná s krajským dopravným inšpektorátom s kladným stanoviskom.

SK8: Vláda nám sľúbila, že budeme mať právo veta

Členovia nezávislého združenia samosprávnych krajov budú o návrhu rokovať a zapoja sa do pripomienkového konania, povedal v pondelok poobede jeho predseda a župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Následne združenie zaujme oficiálne stanovisko.

Už pred rozhovorom s predsedom Trenčianskeho kraja Jaroslavom Baškom (Smer) a predsedom Nitrianskeho kraja Branislavom Becíkom (Hlas) si však Viskupič bol pomerne istý, že združenie návrh nepodporí.

Dôvodom je predchádzajúca dohoda s premiérom Robertom Ficom.

„Mali sme dohodu s viacerými stranami súčasnej koalície aj opozície, že ak sa bude zasahovať do samosprávnych kompetencií, tak samosprávy si môžu, slovami premiéra, uplatniť až právo veta,“ vysvetľuje s tým, že návrh považuje za mohutný zásah do kompetencií samospráv.

„Samosprávy sú mohutnejší správcovia miestnych a regionálnych ciest na kilometre. To sú stovky kilometrov, o ktoré sa staráme, a už teraz je to veľmi komplikovaný, administratívny a byrokratický proces. A toto ešte byrokraciu rozšíri,“ upozorňuje Viskupič.

Slovenské cesty majú podľa neho výrazný investičný dlh a sú finančne poddimenzované. Preto by bol radšej, keby sa vláda zamerala na tieto problémy a nepridávala správcom ciest ďalšiu byrokratickú záťaž.

S Becíkom sa nám nepodarilo spojiť a Baška sa ospravedlnil s tým, že odcestoval.

Združenie miest a obcí spolupracuje

Združenie miest a obcí Slovenska v pondelok o zmene zákona rokovalo na ministerstve vnútra. Predseda ZMOS Jozef Božik, Šutaj Eštok, minister dopravy Ráž a policajný prezident Ľubomír Solák sa dohodli, že zákon bude prepracovaný.

O umiestnení dopravných značiek, ktoré upravuje prvý odsek návrhu, by po novom rozhodoval krajský dopravný inšpektorát alebo Okresný dopravný inšpektorát.

„V prípade, že dôjde k problémom, pokojne aj z titulu akýchsi personálnych animozít, odvolacím orgánom bude rezort dopravy,“ povedal Božik.

Ministri a policajný prezident zároveň jasne povedali, že chcú právomoc prikázať samosprávam, aby upravili aj existujúce dopravné značenie, ktoré je v rozpore so slovenskými technickými normami alebo negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

ZMOS je pripravené o tom rokovať v tom prípade, ak pôjde o mimoriadne opatrenie z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktoré bude podložené relevantnými argumentmi, týkajúcimi sa bezpečnosti účastníkov cestnej premávky.