Mária Benedikovičová
„Obdivujem vás, ako statočne bojujete. Stále sme pri vás, vydržte. Všetko dobré,“ vraví Rudolf Schuster, keď sa víta so Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci. A podaruje jej kvety.
Vzápätí sa jej prihovorí Ivan Gašparovič: „Som rád, že vám môžem dať túto kyticu.“
Na rad prichádza Andrej Kiska, ktorý s úsmevom vyriekne, že sa pripája k slovám Schustera. „Veľká vďaka,“ podotkne na adresu prezidentky a podá jej bukrétu.
Hlava štátu v utorok privítala svojich predchodcov na slávnostnom obede, ktorý sa zvykne konať začiatkom roka. Tradíciu zaviedol počas svojho úradovania Kiska.
Po vyše hodine štvorica predstúpi pred novinárov. „Bolo to veľmi príjemné stretnutie, aj sme sa spoločne zasmiali. Samozrejme, je úplne prirodzené, že niekedy máme rozdielne pohľady na veci,“ hovorila hostiteľka Čaputová s tým, že o rok sa už zíde iná zostava, keďže na jar bude zvolený jej nástupca.
„Vyhraj voľby, môžeš všetko.“
Ako dnešná politika rozdeľuje ľudí, sa ukázalo, keď exprezidenti zostali pred mikrofónmi. Doberať sa začali Schuster s Gašparovičom. Ten v roku 2004 vtedy úradujúceho prezidenta Schustera porazil už v prvom kole volieb.
„To, čo sa deje v našom parlamente, nebolo nikdy. (…) Tá nenávisť medzi koalíciou a opozíciou. To je všetko preto, že nechce jeden druhého počuť, ako keby – keď vyhrám voľby, tak môžem všetko. A opozícia čaká, keď vyhrá najbližšie voľby, tak to vracia. Tak to dnes funguje,“ hodnotil súčasnú situáciu Rudolf Schuster.
„Povedal si, keď vyhrám voľby, môžem všetko… Je to neprijateľné. Ale neprijateľné je aj to, keď si vyhral voľby, tak opozícia urobí všetko preto, aby si zle skončil. To je jedno a to isté,“ kontroval Gašparovič, ktorý sa vo funkcii stal známy aj výrokom „som akoby členom Smeru“. Je zatiaľ jediným prezidentom, ktorý bol vo funkcii dve funkčné obdobia (2004 – 2014).
Vetou „Vyhraj voľby, môžeš všetko“ sa zapísal do politických dejín niekdajší predseda parlamentu Pavol Paška, ktorý bol členom Smeru do svojej smrti v roku 2018.
Schuster: „Stále to ide do ostrejšieho boja a to nie je dobré.“
Pnutie medzi Gašparovičom a Schusterom bolo badateľné aj po tom, ako Kiska na otázku novinárov zareagoval, že nevidí paralelu medzi súčasnou politikou a minulosťou. „To, čo sa teraz deje, tento valec, arogancia moci v takom krátkom období a také zásadné zmeny… Ja nevidím paralalelu.“
Slova sa opäť ujal Gašparovič s tým, že sa v prípade arogancie moci nemá pozerať len na koalíciu. „To isté z opačného pohľadu robí opozícia. (…) Sila moci opozície je, že pokazí všetko. Aj to, čo je dobré pre štát.“
Schuster na to podotkol, že s upokojovaním musí začať vládna moc. „Musí začať ten, kto vládne, pretože ten udáva tón.“ Ako príklad dával Nemecko, kde sa koalícia pochváli, keď prijme opozičný návrh zákona, ak je na prospech občanov. „Tu je to na život a na smrť. Od opozície nič, my diktujeme a potom to tak vyzerá,“ komentoval Schuster.
„Ale to je ten jeden uhol pohľadu, tvoj, pán prezident,“ vstúpil do toho Gašparovič.
„Hovorím svoj názor, ty nemusíš súhlasiť,“ zareagoval Schuster.
„Povedz mi jeden zákon pozitívny pre tento štát, ktorý súčasná opozícia navrhla,“ žiadal Gašparovič.
Schuster mu odvetil, že o opozícii práve hovorí všeobecne. „Stále to ide do ostrejšieho boja a to nie je dobré.“
Také vyhrotené konflikty medzi politikmi podľa neho neboli ani po prevrate v roku 1989, keď komunisti odovzdávali moc novým štruktúram. „Teraz, keď už máme plno demokracie toľké roky, ako keby sme išli opačným smerom,“ uzavrel Schuster, ktorý je bývalým komunistickým pohlavárom, neskôr bol predsedom strany Strana občianskeho porozumenia, ktorá bola súčasťou vlády Mikuláša Dzurindu, a v roku 1999 bol ako prvý prezident zvolený v priamej voľbe občanmi.
V čom sa zhodli?
Trojica bývalých politikov sa zhodla na tom, že situáciu by mohol vyriešiť nový volebný zákon, a vyjadrili aj pochopenie pre rozhodnutie Čaputovej napadnúť novelu Trestného zákona na Ústavnom súde – i keď v rôznej miere stotožnenia sa.
„Je to jej právo. Pani prezidentka využila svoju ústavnú možnosť,“ povedal sucho Gašparovič. „Myslím si, že Ústavný súd to posúdi,“ pokračoval Schuster.
„Plne súhlasím s podaním na Ústavný súd,“ hovoril Kiska. Stotožňuje sa s prezidentkiným názorom, že taký dôležitý zákon nemal byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Za problém takisto považuje, že zaň hlasovali aj trestne stíhaní poslanci, ktorým zmeny priamo pomôžu. Narážal tým na stíhaného Tibora Gašpara zo Smeru či Petra Žigu z Hlasu.
Sporná novela Trestného zákona ešte ani v utorok nevyšla v Zbierke zákonov, po Robertovi Ficovi robí obštrukcie predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini z Hlasu. Pred úmyselným naťahovaním času zo strany koalície varuje prezidentka Ústavný súd. Vo svojom 59-stranovom podaní napísala, že súdu neprináleží ostať v kúte a čakať, či mu Fico a spol. dovolí prehovoriť. Ústavných sudcov vyzýva konať aj v prípade, že sa novela neobjaví v Zbierke zákonov.
Novela znižuje tresty pre podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, ruší špeciálnu prokuratúru a skracuje aj premlčacie lehoty. Účinná má byť od 15. marca, a ak dovtedy Ústavný súd nerozhodne, zníženie trestov aj skrátenie premlčania bude nezvratné.
Päť kľúčových bodov, v ktorých prezidentka vo svojom podaní označuje novelu za protiústavnú:
1. Skrátené legislatívne konanie nebolo namieste
Vláda Roberta Fica podľa hlavy štátu expresne rýchlo presadila novelu z „výsostne politických“ dôvodov, podľa nej na to neboli žiadne právne ani zákonné dôvody. Novela prináša také rozsiahle zmeny v trestnej politike štátu, že mali byť podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii. V podaní vyvracia jeden z hlavných dôvodov, ktorým vláda odôvodňovala skrátené konanie. Odmieta, že by dochádzalo k masívnemu porušovaniu ľudských práv obvinených, o čom majú svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného súdu.
Prezidentka si ich vyžiadala od ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru. Ich preštudovaním zistila, že iba šesť sa týka špeciálnej prokuratúry a ide v nich o procesné zlyhania, ústavní sudcovia ani v jednom prípade nekonštatovali neústavnosť trestného konania. Podľa Čaputovej preto neobstoja tieto rozhodnutia ako dôvod na zrušenie špeciálnej prokuratúry.
„Ústavný súd ročne vydá stovky podobných rozhodnutí, v ktorých konštatuje porušenie práv v podobe prieťahov v konaní alebo rôznych procesných pochybení. Ak by toto malo byť dôvodom na rušenie inštitúcií, museli by sme rovnako rušiť aj mnohé súdy a prokuratúry, čo by bol zjavný nezmysel,“ uviedla do podania.
2. Porušenie práv opozície
Pri schvaľovaní novely, keď vládna koalícia obmedzila aj parlamentnú rozpravu a s opozíciou v Národnej rade nediskutovala, považuje za „bezprecedentné ignorovanie práv opozičných poslancov“. Podľa nej ide o zásah do princípov právneho štátu a demokratickej tvorby práva a hovorí o „valcovaní opozície“.
V tejto súvislosti odkazuje na vyjadrenie predsedu parlamentu Petra Pellegriniho krátko pred predčasným ukončením rozpravy v rámci tretieho čítania, keď už chcela koalícia o novele definitívne hlasovať. „To bude krátke, nebojte sa,“ vyhlásil vtedy Pellegrini. Napokon rozpravu stopol, hoci v nej stihli vystúpiť len dvaja opoziční politici z 54 prihlásených.
3. Koaliční poslanci nevedeli, o čom hlasovali
Za problém považuje aj to, že koaliční poslanci presne nevedeli, čo všetko novela mení a aké bude mať dosahy. Iba vďaka hlasom koaličných politikov pritom novela prešla.
Aj v tomto prípade prezidentka argumentuje vyjadreniami samotných predstaviteľov koalície. Poukazuje na vyhlásenie Hlasu po schválení novely, podľa ktorého, ak by sa ukázalo, že skrátenie premlčacej lehoty pri znásilnení má negatívny vplyv na vyšetrovanie takýchto prípadov, tak je strana pripravená navrhnúť opätovnú zmenu Trestného zákona.
V podaní odkazuje aj na vyjadrenie poslanca za SNS Romana Michelka, že „neboli celkom presne informovaní“ o zmenách týkajúcich sa premlčacích lehôt. Títo poslanci podľa prezidentky nehlasovali podľa svojho svedomia a presvedčenia, ale boli inštruovaní vládou, ako majú hlasovať.
„Poslanci vládnej väčšiny neboli dostatočne oboznámení s obsahom a dosahmi napadnutého zákona a neplnili si tak svoje povinnosti v záujme občanov. Týmto sa napadnutý zákon podľa môjho úsudku dostáva do rozporu s ústavou.“
Poukazuje aj na to, ako ministerstvo spravodlivosti znižovanie trestov za ekonomickú kriminalitu obhajovalo aj s vysvetlením, že to tak je aj v iných členských štátoch EÚ, no odborníci ho usvedčili zo zavádzania. Upozornila aj na „odborne a metodologicky úplne nesprávne spracovaný a veľmi zavádzajúci podklad“ porovnania trestných sadzieb a premlčania trestného činu znásilnenia, ktorým sa Smer snažil obhájiť zníženie premlčacej lehoty deň po schválení kontroverznej novely, keď sa v súvislosti so znásilneniami zdvihla vlna kritiky.
4. Svojvôľa zákonodarcu a samo-amnestia
Novela je podľa prezidentky šitá na mieru trestne stíhaným ľuďom z vládnej koalície a spriazneným ľuďom. Dokumentuje to tým, že sa na novele podieľal a aj za ňu hlasoval Tibor Gašpar zo Smeru, ktorý čelí obžalobe v kauze Očistec a vyšetrovaný je aj v ďalších závažných prípadoch spojených s érou Smeru.
V prípade skrátenia premlčacích lehôt prezidentka konkrétne spomína, že sa to bude týkať aj stíhaného exministra financií z éry Smeru Petra Kažimíra či terajšieho podpredsedu parlamentu Petra Žigu z Hlasu a zmeny pomôžu aj stíhaným oligarchom Norbertovi Bödörovi, Jozefovi Brhelovi či Miroslavovi Výbohovi.
„Z ústavného hľadiska sa teda cestou legislatívy deje zmena vo vlastnej veci niekoľkých dotknutých predstaviteľov a spriaznených osôb vládnej koalície, to znamená, išlo by o obdobu takzvanej „samo-amnestie“, ktorá je v právnom štáte neprípustná,“ konštatuje prezidentka.
Práve svojvôľu zákonodarcu, keď si mení zákony podľa vlastnej vôle namiesto práva a spravodlivosti, považuje za neprípustnú a vraví o zneužití právomocí. Obdobnou vecou, keď sa „v šate ústavného aktu skrývala pomoc blízkym a spriazneným osobám“, boli podľa prezidentky Mečiarove amnestie a Kováčove milosti.
„V týchto prípadoch sa prostredníctvom inštitútu amnestie a milosti poskytla pomoc osobám spriazneným s vládou Vladimíra Mečiara alebo pomoc osobám blízkym prezidentovi Michalovi Kováčovi,“ hodnotí Čaputová.
5. Príliš nízke tresty nebudú odrádzajúce
Kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a skrátenie premlčacích lehôt je podľa Čaputovej rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti občanov, ochranu ich základných práv a slobôd a bude znamenať silný odklon od ochrany princípov právneho štátu.
Aké nebezpečné môže byť zníženie trestov, ktoré nebudú odrádzať od páchania trestnej činnosti a doplatia na to poškodení, opisuje na konkrétnych príkladoch. Spomína napríklad páchateľa, ktorý vykradne dom a spôsobí škodu do 250-tisíc eur, pričom prezidentka poukazuje, že pre väčšinu obyvateľov Slovenska to znamená majetok nadobudnutý za svoj celý život, no podľa napadnutej novely by nemohol ísť do väzenia. V prípade dokázania viny by mu musel dať súd podmienečný trest alebo peňažný trest.
V rozpore s ústavou označuje aj skracovanie premlčacích lehôt, ktoré sa udialo bez akejkoľvek odbornej diskusie a bude sa to týkať aj znásilnení či vrážd.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
