Denník N

Myslel som, že mám rakovinu mozgu, no potreboval som psychiatra. Moderátor Frindt o panických atakoch

Foto N - Šimon Kern
Foto N – Šimon Kern

Výroba v televízii je stresujúca, ja som však absolútne odmietal čo i len myšlienku, že by som odtiaľ odišiel, hovorí Miroslav Frindt z RTVS.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď išiel do práce, musel zastaviť na štvorprúdovke, pretože nedokázal prejsť sám cez cestu. Desila ho predstava, že zomrie sám na ceste a nikto ho nenájde.

Bol schopný čakať aj desať minút, kým príde človek a cez cestu pôjdu spolu.

„Vždy som chcel ísť s niekým, prípadne za ním alebo pred ním. V žiadnej situácii som nechcel byť sám,“ spomína moderátor Miroslav Frindt.

Tŕpli mu ruky a dusil sa. Bol presvedčený, že má infarkt alebo rakovinu, no trápili ho panické ataky. Počas jedného dokonca naživo vysielal.

V rozhovore moderátor hovorí:

  • ako uňho ataky odštartovali;
  • prečo vysielal aj počas ataku;
  • čo mu pomohlo;
  • prečo si nedal pauzu od RTVS;
  • či ataky ovplyvnili jeho prácu.

Kedy prišiel prvý atak?

Bolo to pred dvanástimi, možno pätnástimi rokmi. Stalo sa to počas letného výletu v Ríme v Bazilike svätého Petra počas prehliadky kupoly. Je tam veľmi úzka, točitá, jednosmerná chodba a vy sa nemôžete vrátiť ani to obísť, musíte ísť len jedným smerom.

Odrazu mi prišlo zle, tŕpli mi ruky a mal som pocit dusenia. Bolo tam kvantum ľudí, takže som si sadol na schody, skúsil si trochu oddýchnuť a napiť sa vody.

Ako ste to zvládli?

Keď sa vám to stane, ste paralyzovaný a cítite sa ako po šoku. Niekedy máte dokonca pocity depersonalizácie, akoby ste boli mimo svojho tela. Pozeráte sa na veci a život, ktorý plynie, z inej perspektívy, ako keby z pohľadu tretej osoby.

Nebolo to jednoduché. Atak prešiel, no chcel som sa okamžite vrátiť domov. Musel som počkať ešte pár dní na odlet, zopakovalo sa to však aj na letisku. Vedel som, že po návrate musím okamžite vyhľadať lekára.

Čo ste si vtedy mysleli?

Keď sa to stane prvý raz, neviete, čo sa deje. Myslel som si, že mám infarkt, porážku alebo rakovinu mozgu. Na druhej strane prišlo to v lete počas vysokých horúčav, preto som zvažoval, či nie som len dehydrovaný alebo či to nespôsobil strach z uzavretých priestorov. Neprestalo to však ani po návrate domov.

Ale za lekárom ste asi nešli s tým, že máte úzkosť?

Bol som presvedčený, že som fyzicky chorý. Všeobecnému lekárovi som povedal, že je mi zle a asi mám problémy so srdcom. Ten ma poslal na všetky potrebné vyšetrenia, ktoré však ukázali, že som fyzicky úplne v poriadku.

Napriek tomu som trval na tom, aby ma ešte poslali na CT vyšetrenie hlavy, pretože som sa bál, že mám rakovinu mozgu. Lekárka ma uisťovala, že to na základe výsledkov nie je možné, no povedala mi ešte jednu vec.

Akú?

„Pán Frindt, ja vás

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie