Dolinková presunula nemocnicu v Brezne na vyššiu úroveň. Majú silného lobistu – Sotáka, reaguje Szalay z SaS

Nemocnica v Brezne bude vo vyššej kategórii, ako ju pôvodne zaradili pri reforme nemocníc. Nečakane a potichu o tom rozhodla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu.

Rozhodnutie podpísala v pondelok 19. februára.

Nemocnica v Brezne mala byť pôvodne v prvej, teda najnižšej kategórii. Ministerka rozhodla, že ju presunú do druhej kategórie – regionálnej. „Áno, nemocnica bola dočasne preradená do 2. kategórie,“ potvrdilo ministerstvo zdravotníctva.

Nemocnica I. kategórie poskytuje ambulancie, jednodňovú či následnú starostlivosť, doliečovanie a rehabilitácie. Môže získať aj takzvané doplnkové programy z druhej kategórie, teda napríklad pôrodnicu.

Ide už o druhý zásadnejší zásah ministerky Dolinkovej do reformy nemocníc. Už musela vysvetľovať, že do vyšších kategórií presunula dve nemocnice – Nemocnicu Penty na bratislavských Boroch, ktorú zaradilo ministerstvo do tretej kategórie, a Kardiocentrum Agel v Košiciach. Opoziční poslanci sa preto obrátili na generálnu prokuratúru. Predchádzajúci minister Michal Palkovič zaradil Nemocnicu Bory do nižšej, druhej kategórie, kde by nemohli robiť komplikovanejšie medicínske výkony.

Faktor Soták a dlhá cesta do nemocnice v Banskej Bystrici

Nemocnica v Brezne o zmenách naposledy rokovala s ministerstvom ešte koncom januára. Na stretnutí s ministerkou bol aj generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a člen správnej rady Vladimír Soták. Soták je na Horehroní vplyvným človekom, zamestnáva tam tisícky ľudí, je aj za združením firiem Klub 500.

V rozhovore pre Denník N spred troch rokov Soták rozprával, že jeho deň sa začína obvolávaním nemocníc pre ľudí, ktorí ho žiadajú o pomoc.

Stretnutia sa zúčastnil aj banskobystrický župan Ondrej Lunter. Za zmenu zaradenia nemocnice podpísalo ešte minulý rok petíciu takmer 30-tisíc ľudí.

Ministerka zdravotníctva Dolinková vysvetľuje, že zmenila zaradenie nemocnice v Brezne pre krízovú dopravnú situáciu v Banskobystrickom kraji, keďže môže zhoršiť dostupnosť nemocnice.

„Na území Banskobystrického kraja prebieha komplexná rekonštrukcia viacerých mostov a prestavba rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča,“ vysvetľuje zmenu ministerstvo. To môže podľa ministerstva zmeniť dojazdové časy do Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, ktorá je vo vyššej kategórii.

Z Brezna do Banskej Bystrice to je zhruba 45 kilometrov a pri aktuálnej dopravnej situácii táto cesta trvá zhruba 40 minút.

„Cestná infraštruktúra tvorí kľúčový element tvorby siete nemocníc a je potrebné pri zaraďovaní nemocníc do siete zohľadňovať aj prirodzené udalosti, akými sú práve prestavby a rekonštrukcie, ktoré v mnohých prípadoch spôsobujú tvorbu kolón či potrebu obchádzky,“ tvrdí ministerstvo.

Ďalším dôvodom preradenia je podľa ministerstva aj to, že sa bude v dohľadnom čase rekonštruovať nemocnica v Banskej Bystrici z Plánu obnovy. „V prípade, ak by nastala takáto situácia a došlo by k obmedzeniu prevádzky v nemocnici F. D. Roosevelta, mohlo by dôjsť aj k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regióne,“ tvrdí ministerstvo.

Ministerstvo dodáva, že to bude na necelé dva roky, teda najdlhšie do 1. januára 2026.

V druhej kategórii musí nemocnica spĺňať všetky povinnosti, teda musí mať aj dostatok personálu.

Banskobystrická župa zatiaľ o preradení nemocnice nemá informácie. „V početných rokovaniach s vedeniami ministerstva zdravotníctva od začiatku minulého roku sledujeme jediný zásadný cieľ – aby žiadne rozhodnutie o nemocniciach neviedlo k zníženiu dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí župa. Od začiatku minulého roka, za predchádzajúceho a súčasného vedenia ministerstva, sa podľa župy rokovania zo strany ministerstva vedú v serióznom a konštruktívnom duchu.

Dvořák z PS: Je to ďalší pokus ministerky, ako odložiť reformu

Opoziční poslanci, ktorí v minulosti pôsobili na ministerstve zdravotníctva, zmenu v zaradení kritizujú.

Oskar Dvořák z PS v minulosti pomáhal aj s prípravou reformy nemocníc. „Ide len o ďalší pokus ministerky, ako obísť alebo odložiť reformu, ktorá mala za cieľ zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí v reakcii na zmeny pri nemocnici Brezno. Pripomína, že ministerka už nedávno odložila zavedenie maximálnych čakacích lehôt, ale aj zaradila viaceré nemocnice do vyššej kategórie, než kam mali podľa zákona patriť. „Podobná situácia nastáva aj teraz,“ hovorí.

Aj keď ministerka tvrdí, že ide o dočasný krok, Dvořák to spochybňuje. „Keďže očividne nemá odvahu zaviesť náročné, ale potrebné opatrenia teraz, tak mám silné pochybnosti o tom, že to zvládne neskôr – v predvolebnom období,“ povedal.

Z dočasného odkladania reformy sa tak podľa neho v lepšom prípade môže stať prešľapovanie nášho zdravotníctva na mieste a v tom horšom prípade neriadený úpadok.

„Brezno má silného lobistu, pána Sotáka, ktorý používa svoje politické kontakty na presadzovanie aj takýchto zmien. Uvidíme, koľko hlasov vďaka tomuto získa Peter Pellegrini v Brezne,“ reaguje poslanec SaS Tomáš Szalay. Výnimka pre nemocnicu v Brezne je podľa neho pozvánkou pre ďalšie nemocnice, aby žiadali o výnimku. A určite sa podľa neho ozvú. „Obavy o ďalší osud optimalizácie siete nemocníc sú preto namieste,“ dodáva.

Expert SaS na zdravotníctvo Szalay dodáva, že rekonštrukcia ciest v regióne, ako aj plánované investície v banskobystrickej nemocnici sú potenciálne riziká a môžu zhoršiť dostupnosť starostlivosti. „Rozumiem preto tejto výnimke ako pokusu o vyššiu bezpečnosť systému,“ dodáva.

Stachura: S reformou to malo byť presne naopak

Bývalý štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva a dnes poslanec za KDH Peter Stachura hovorí, že asi existujú dôvody, prečo nemocnicu Brezno kategorizačná komisia pôvodne zaradila do najnižšej úrovne.

Využitie paragrafu o krízovej situácii a zaradenie nemocnice Brezno do druhej úrovne by mala podľa neho ministerka dobre vysvetliť. „Aj preto, že sa môže spustiť podobná reťazová reakcia aj v iných regiónoch Slovenska,“ povedal.

Stachura dodáva, že spôsob, akým sa kategorizácia nemocníc uvádza do praxe, nie je dobrý. Systém je podľa neho neprehľadný. „Z pravidelnej kategorizácie nemocníc sa stáva politikum, ako to vidíme teraz. Každá nemocnica sa snaží cez politický vplyv udržať všetky služby, alebo si vydobyť niektoré výkony, ktoré by robiť nemala,“ tvrdí Stachura.

Vyhláška mala byť podľa neho postavená na opačnej logike, a teda nemocniciam mala zakazovať niektoré úkony, ktoré by malo vykonávať vyššie pracovisko. Vysvetľuje to na príklade: malým nemocniciam s chirurgickým oddelením nemala prikazovať, že môžu robiť len konkrétne drobné zákroky jednodňovej chirurgie, ale mala im jasne stanoviť, že môžu robiť všetky bežné výkony, ktoré vedia zvládnuť v primeranej kvalite. A kedy a akého pacienta musia preložiť do vyššieho centra.