Denník N

Predsedal rozhodovaniam o udelení 12 nobeloviek: Som za možnosť odobrať cenu v prípade podvodu

Dan Larhammar. Foto N - Vladimír Šimíček
Dan Larhammar. Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pri rozhodovaní o udelení Nobelovej ceny nie je hlavným faktorom predošlá práca vedca ani životopis vrátane štúdií v top časopisoch. „Záleží iba na význame objavu,“ vraví Dan Larhammar.

Švédsky profesor molekulárnej bunkovej biológie pôsobil v rokoch 2018 až 2022 ako predseda Kráľovskej švédskej akadémie vied, takže predsedal rozhodovaniam o udelení 12 Nobelových cien.

Kráľovská švédska akadémia vied rozhoduje o udelení troch Nobelových cien – za chémiu, fyziku a ekonomické vedy. Okrem toho sa vedec zúčastnil na mnohých ďalších rozhodovaniach o udelení nobeloviek.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako zúžiť výber nobelistov na jednu až tri osoby, ak sa na výskume podieľali stovky či tisíce vedcov a vedkýň;
  • či sú nejaké Nobelove ceny, ktoré Dan Larhammar alebo akadémia spätne ľutujú;
  • čo si Dan Larhammar myslí o mRNA vakcínach, ivermektíne, prípadne nobelistovi a odporcovi očkovania Lucovi Montagnierovi;
  • či sa vždy podarilo zastihnúť laureáta, aby mu oznámili udelenie Nobelovej ceny;
  • prečo bola v roku 2011 Nobelova cena udelená posmrtne.

Dan Larhammar prišiel na Slovensko, aby sa zúčastnil na medzinárodnom vzdelávacom kurze Winter School: Fake News. Zorganizovala ho Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v rámci aliancie európskych univerzít ENLIGHT. Do kurzu sa zapojili prednášajúci z ôsmich európskych univerzít, ako aj ESET, pridružený partner UK v Bratislave v aliancii ENLIGHT. Larhammar prednášal o pseudovedeckých a podvodných praktikách v lekárskej vede vrátane homeopatie či akupunktúry.

V roku 2023 bola udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu za „vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu-19“. Napriek tomu máme na Slovensku veľa ľudí, ktorí sú proti očkovaniu. Ako si vysvetľujete rozpor, že laici sú proti objavu, ktorý vedci považujú za prínosný? Bude sa priepasť medzi odbornými a laickými názormi prehlbovať?

Najprv treba povedať, že o udelení Nobelovej cene za fyziológiu alebo medicínu rozhoduje Karolínsky inštitút (švédska lekárska univerzita, rozhoduje o Nobelovej cene za fyziológiu alebo medicínu – pozn. red.). Kráľovská švédska akadémia vied sa do tohto rozhodovania nezapája.

Pre vedcov predstavovala pandémia covidu dobrú príležitosť, aby mohli verejnosti ukázať, čo robia. Ale vždy sa nájdu aj ľudia, ktorí vedu z nejakého dôvodu odmietajú. Zdvihla sa vlna pomerne hlučných odporcov vakcín. Ale nebolo to nič nové. Toto hnutie zosilnelo po roku 1998, keď britský lekár Andrew Wakefield publikoval neslávne známu podvodnú štúdiu o vplyve MMR očkovania na rozvoj autizmu.

Počas pandémie covidu sa spojili rôznorodé skupiny antivaxerov, ktoré nedôverujú vakcínam z odlišných dôvodov. Hoci sa zviditeľnili, nepovedal by som, že odpor k vede rastie. mRNA vakcíny sú úžasným a úspešným príbehom. Pravdepodobne zachránili milióny ľudí.

The Economist: mRNA vakcíny zachránili milióny životov

Očkovanie mRNA vakcínami proti covidu-19 sa spustilo v decembri 2020. Podľa výpočtov The Economist zachránili mRNA vakcíny od Moderny a Pfizeru len v roku 2021 odhadom takmer 8 miliónov životov. Spolu s inými typmi vakcín to v uvedenom roku bolo okolo 20 miliónov životov.

Za splnomocnenca vlády pre prešetrenie manažmentu pandémie na Slovensku bol vymenovaný poslanec SNS Peter Kotlár. Tento človek mal výhrady k očkovaniu proti covidu a spochybňoval aj význam nosenia rúšok. Podľa Kotlára vírus SARS-CoV-2 vyrobili „samozvaní vládcovia sveta“, ak vôbec existuje a nejde len o obsah mRNA vakcín. Cieľom očkovania je podľa neho zníženie populácie Slovanov. Javí sa vám tento človek ako vhodný kandidát na vyšetrovanie pandémie?

Vyzerá to ako veľmi nešťastné vymenovanie. Taká úloha vyžaduje niekoho, kto viac rozumie faktom. Nedávna štúdia zistila, že ľudia,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Nobelove ceny

    Očkovanie proti koronavírusu

    Rozhovory

    Veda

    Teraz najčítanejšie