Cifrová Ostrihoňová: Do politiky ma pozvali výroky poslanca Glücka o znásilnených ženách

Ak Ľudovít Ódor hovorí, že ho do politiky pozval Robert Fico, tak mňa pozval do politiky poslanec Glück vyhlásením smerom k znásilneným ženám, hovorí dlhoročná moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová. V utorok oznámila, že bude za PS kandidovať v eurovoľbách.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako dlho zvažovala vstup do politiky;
• čomu by sa v europarlamente chcela venovať;
• čo si myslí o Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinim;
• či by išla do politickej diskusie s Andrejom Dankom;
• ako jej rozhodnutie kandidovať prijali jej blízki aj kolegovia novinári;
• či sa zapojí do prezidentskej kampane Ivana Korčoka.

Oznámili ste kandidatúru do eurovolieb na kandidátke Progresívneho Slovenska. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Je to vyústenie v mojich očiach veľmi kritickej situácie, v ktorej sa Slovensko s jeho smerovaním nachádza. Dlhodobo som videla štýl debaty, ktorý mi nevyhovoval, témy, ktoré mi nevyhovovali, neempatickosť, hrubosť, agresiu a kulminovalo to v debate o znásilneniach. Tú som ako človek, ktorý sa s obeťami stretáva a rieši ženské témy, vnímala extrémne ťažko. Vtedy som si povedala, že sa buď môžem úplne znechutiť a zadebním sa vo svojom vlastnom svete, alebo, naopak, pristúpim k inej ceste verejného pôsobenia. Vtedy som už mala na stole ponuku od Progresívneho Slovenska.

Dá sa teda povedať, že impulzom, ktorý vás dostal do politiky, bol výrok poslanca Smeru Richarda Glücka, ktorý pri skracovaní premlčacej lehoty v prípade znásilnení povedal, že žena si predsa všimne, keď je znásilnená a práve skrátenie premlčacej lehoty má ženy motivovať, aby rýchlejšie nahlasovali znásilnenie?

Ak Ľudovít Ódor hovorí, že ho do politiky pozval Robert Fico, tak mňa pozval do politiky pán Glück práve týmto vyhlásením. Pre mňa ako ženu a človeka žijúceho na Slovensku, empatického a slušne rozmýšľajúceho, je to niečo tak za čiarou, že som si povedala, že keď budeme mať všetci v hlave premisu, že politika je špinavá a nemáme tam ísť, lebo sa zašpiníme, tak budeme len podporovať takýto tón, takúto agresiu a takúto hrubosť. Na takýchto ľudí by tam mali byť aj ľudia, ktorí by to vyvažovali. O to sa budem snažiť, pretože toto isté, rôzne nenávistné prejavy, popieranie našich demokratických ukotvení a našich demokratických hodnôt, sledujeme aj v Európskom parlamente, aj tam treba silný proeurópsky hlas.

Spomínali ste, že ponuku od PS ste mali už predtým. Ako dlho ste ju mali?

Je to relatívne čerstvá ponuka, asi dva týždne, možno tri. Čerstvá ponuka a rýchle rozhodnutie.

Ako dlho ste uvažovali nad tým, či ísť do politiky?

Uvažovala som nad tým posledných pár týždňov, odkedy tá ponuka prišla, pretože ja som ju aktívne nevyhľadávala. Mala som pocit, že som „uprataná” a užitočná vo verejnej sfére. Dlhodobo pôsobím ako moderátorka diskusnej relácie, kde veľa hovoríme aj o témach, ktoré sú boľavé, sú tabu a občas sa na ne zabúda. Rovnako som aktívna na sociálnych sieťach.

Ale ako som povedala, keď som videla to zhrubnutie verejného diskurzu, keď som videla, koho si ľudia asociujú s tým, keď sa povie politik, tak vtedy prišiel zlom a povedala som si, že je asi načase prehodiť výhybku a vstúpiť do iného ringu. Pre mňa je to asi najťažšie rozhodnutie, ktoré som kariérne urobila. Viem, že bude pre mňa extrémne náročné aj kampaňovo, aj nejakým ďalším mediálnym obrazom, pretože pochádzam z verejného priestoru a viem, že tam môžu ľudia všeličo rozprávať. Vidím tendenciu, že politici sa veľmi neriadia tým, čo je pravda a čo je klamstvo, v zásade v politickom boji sa berie všetko.

Ako to myslíte?

Môžu prísť urážky, „náklady” od rôznych ľudí, ktoré budú klamstvami, a ja to budem musieť nejako vyriešiť a zmieriť sa s tým.

Čo sa týka vstupu do politiky, nezvažovali ste napríklad vlani, že by ste kandidovali vo voľbách do Národnej rady? Prečo Európsky parlament áno a Národná rada nie? 

Pred parlamentnými voľbami v septembri som ešte mala nádej, že tu možno ten diskurz a situácia nebude taká, aká je dnes. Keď som videla, čo sa udialo po parlamentných voľbách a čo sa deje za posledné týždne, povedala som si, že teraz je ten čas, aj keď to nie sú parlamentné voľby, sú do Európskeho parlamentu a sú veľmi dôležité.

Zažili sme to aj v kampani Chcem tu zostať, keď sme v septembri pred voľbami mobilizovali mladých ľudí – videli sme, aké dôležité je rozprávať sa najmä s mladými, na ktorých mám nejaký dosah aj svojím doterajším pôsobením. Pre mňa ten čas dozrel teraz. Dozrel po tom, čo som videla mesiace niečo, na čo som sa mohla pozerať a nejakým spôsobom to komentovať, ale len obmedzeným spôsobom, keďže som pôsobila vo verejnoprávnej televízii. Nechcela som sa veľmi vyhraňovať, pretože verejnoprávna televízia má nejaké reštrikcie a limity, v rámci ktorých sa môžeme hýbať. Povedala som si, že teraz je ten čas.

Život politika nie je jednoduchý, keďže je pod drobnohľadom a kontrolou verejnosti. Ste na Slovensku veľmi známa osobnosť, bulvár o vás píše pomerne často. Ale predsa len, uvedomujete si, čoho všetkého sa po vstupe do politiky musíte vzdať? 

Uvedomujem si to veľmi dobre. Samozrejme, že to bolo predmetom mojich úvah, ale asi je čas, keď treba niektoré veci prehodnotiť a keď sa do veľkej miery vzdám tých 11+ rokov, počas ktorých som pôsobila v médiách na rôznych pozíciách. Prichádza nová etapa. Dúfam a verím, že som sa rozhodla správne. Z dlhodobého hľadiska sa tie najťažšie rozhodnutia v mojom živote ukázali ako správne. Dúfam, že to bude aj tento moment. Uvedomujem si, čo život politika alebo političky predstavuje.

Vstupujete aj do strany Progresívne Slovensko?

Zatiaľ nevstupujem, uvidím po voľbách. Rozhodnem sa a dám vedieť po voľbách do Európskeho parlamentu. Keďže som človek, ktorý prišiel z externého prostredia, ktorý nebol doposiaľ asociovaný so žiadnou politickou stranou, cítim aj záväzok voči ľuďom, ktorí ma majú radi, sledujú ma a podporujú, aby mi dali nejaké vysvedčenie. Či sú uzrozumení s tým, že by som mala byť v politike, a či by som mala byť aj v strane. Myslím, že sa na to so stranou PS pozeráme rovnako, rovnako to má aj Ľudovít Ódor.

Novinári zvyčajne nehovoria, koho volili vo voľbách, ale vy už po ohlásení kandidatúry môžete – koho ste volili vo voľbách v roku 2020 a 2023? 

Hovorím to prvýkrát, pretože aj keď som pôsobila v médiách, aj keď už som nerobila novinárku, ale bola som moderátorkou diskusnej relácie vo verejnoprávnej televízii, tak som takýchto otázok dostávala veľmi veľa od ľudí, ktorí ma sledujú a nejakým spôsobom vnímajú moju prácu. Nikdy som dokonca ani súkromne ľuďom na tieto otázky neodpovedala, lebo som mala pocit, že nechcem takúto vec hovoriť, aby to niekto nevnímal ako nejaké promo. V roku 2020 som volila koalíciu PS-Spolu a v roku 2023 som volila Progresívne Slovensko.

Môžeme ísť aj hlbšie do histórie – spomeniete si, koho ste volili prvýkrát, keď ste už dosiahli plnoletosť?

To už bolo pomerne dosť dávno. Určite si pamätám, že som volila Ivetu Radičovú v prezidentských voľbách. Teraz neviem, či som volila SDKÚ alebo SaS, ale je možné, že to bola SaS. 

Viete už, aké bude vaše číslo na kandidátke PS? 

Mali sme už o tom rozhovory, ale ako povedal predseda hnutia Michal Šimečka, bude sa to oznamovať neskôr, keď bude verejná celá kandidátka.

Budete dvojka?

Nebudem to zatiaľ približovať.

Dvojkou na kandidátke strany Smer, ktorú PS chce vo voľbách poraziť, bude podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha. Je to tak, že on bude vaším hlavným protivníkom? 

To sa musíte opýtať asi Ľuboša Blahu. Myslím, že celý Smer bude naším hlavným protibojovníkom, lebo ambíciou PS je, aby silný proeurópsky hlas znel najsilnejšie v Európskom parlamente zo Slovenska.

Ambíciu ísť do europarlamentu má aj predseda SNS Andrej Danko – viete si predstaviť, že s ním budete diskutovať v predvolebnej debate? 

Rada si názory Andreja Danka vypočujem. Ak bude mať rovnaký pocit, tak si to viem predstaviť.

Celý svoj profesionálny život najprv spravodajskej novinárky a potom autorky rôznych talkshow a influencerky chtiac-nechtiac sledujete kariéru Roberta Fica. Ako ho vnímate dnes? Je napríklad iný, ako bol v čase, keď ste boli reportérkou v Markíze a zaoberali ste sa kauzami v zdravotníctve? 

Primárne som sa venovala zdravotníctvu, nie slovenskej politike ako takej. Mala som veľa stretnutí s ministrami a ministerkami zdravotníctva a ľuďmi zodpovednými v tejto sfére, ale boli tam aj momenty, keď tam bol Robert Fico. Evidujem jeho prerod na extrémistickejšieho a zhrubnutejšieho Roberta Fica oproti tomu, ako si ho pamätáme spred desiatich rokov. Má rétoriku, ktorá je pre mňa, a verím, že aj pre mnohých iných ľudí, neakceptovateľná. Celkovo aj ľudia, ktorí sú v jeho strane a presadzujú tento diskurz, sú niečo, čo do slušnej politiky a slušnej spoločnosti nepatrí.

Ako vnímate Petra Pellegriniho?

Je veľmi blízko Robertovi Ficovi, určite komunikuje kultivovanejšie a snaží sa hrať úlohu menej vyhraneného politika, ale v konečnom dôsledku vždy ťahá rovnakú líniu ako Robert Fico a to je pre mňa úplne zásadné.

Doteraz ste pôsobili v médiách – boli ste dlhoročnou redaktorkou TV Markíza, v RTVS ste teraz mali vlastnú reláciu Silná zostava. RTVS už oznámila, že reláciu ruší a nahradí ju reprízami talkshow Trochu inak s Adelou. Nemrzí vás to?

Je to suverénne rozhodnutie RTVS, nemôžem s tým nič urobiť. Relácia nepatrí mne, patrí televízii. Mrzí ma, že z relácie odchádzam, pretože som jej venovala pomerne dosť času, teraz v marci by to boli tri roky, keď bola so mnou prvýkrát na obrazovkách. Mala som možnosť riešiť témy a stretávať sa s ľuďmi, ktorí mi veľa dali a z čoho som sa veľa naučila aj do ďalšieho života, ktorý teraz príde. Čo sa RTVS rozhodne robiť s reláciou, je na nich. Môžem len dúfať, že podobné relácie niekde budú a že budú mať priestor a slobodu tvoriť.

To, že RTVS bude musieť zrušiť vašu diskusnú reláciu, bolo zrejmé, keďže kandidujete vo voľbách. Kedy ste to oznámili vedeniu RTVS? Neoznámili ste to neskoro?

Oznámila som to krátko po tom, ako som sa rozhodla, že idem kandidovať. Bolo to začiatkom tohto týždňa.

Nie je to dosť neskoro? Rozumiem, že ste sa asi rozhodli veľmi narýchlo, ale nie je to neskoro, keď tento piatok sa mala relácia vysielať? 

Relácia Silná zostava na RTVS sa mala vysielať až ďalší piatok. Ďalšia relácia mala ísť o dva týždne odvtedy, čo som to oznámila. Rozhodla som sa naozaj na poslednú chvíľu, musela som to rozhodnutie najprv komunikovať svojim blízkym a potom som okamžite, ako to bolo profesionálne možné, oznámila RTVS, aby vedeli, s čím majú rátať. Rozhodne som ich nechcela postaviť pred hotovú vec, že to zistia z nejakej tlačovky.

Ako na vašu kandidatúru zareagovalo vaše najbližšie okolie? Od koho ste dostali najväčšiu podporu a kto bol, naopak, proti? 

Reakcie boli rôzne. Tí úplne najbližší, teda rodina, boli veľmi podporujúci. To bol moment, ktorý ma dosť podporil v tom, že to skúsim. Veľmi ma potešilo a vážila som si reakciu, ktorá prišla takmer od každého v mojom okolí, s kým som sa rozprávala na túto tému. Nebola to nejaká veľká vzorka, ale boli to ľudia, ktorých názor si vážim aj profesijne, a všetci povedali, že tam vidia súvis, prechod, že vidia, prečo by som to mala byť práve ja, kto by sa mal pokúšať o mandát v europarlamente.

Nikto nebol nejako zaskočený, ako keby som im priniesla nejakú úplne inú kariérnu verziu, napríklad, že budem astronautka.

Spomenuli ste, že reakcie boli rôzne.

Moji rodičia majú strach, keď vidia, ako sa dnes vedú politické kampane, ako sa útočí, akým spôsobom sa z politikov a najmä zo žien političiek stávajú ľahké terče. Tam bola skôr takáto obava, ktorej rozumiem, keďže mám takisto dve deti. Nebolo to však odhováranie, bol to len strach. Strach o mňa ako o dcéru, o mňa ako o človeka. Nemyslím si, že pred desiatimi alebo piatimi rokmi by mali takýto strach. Doba je dnes taká, že sa o mňa boja. Bola aj prekvapená reakcia v štýle, prečo do toho ideš, veď máš všetko dobre rozbehnuté, máš svoje projekty, môžeš si všetko komentovať, slušne sa ti žije, sama si organizuješ čas… Bolo to také spochybňovanie môjho rozhodnutia vystúpiť z profesijného komfortu, ktorý som si tými rokmi vybudovala. Toto bola druhá línia debaty. Ale myslím si, že keď sme sa bavili o tej profesijnej stránke, tak všetci, s ktorými som hovorila, boli podporujúci a videli v tom racio.

Čo povedal na kandidatúru váš manžel?

Myslela som si, že ma bude odhovárať, ale veľmi ma podporil a to je jeden z prvých momentov, ktorý začal potvrdzovať môj pocit, že to má zmysel a mala by som to skúsiť. Samozrejme, že sme sa rozprávali, že sme to analyzovali, ale obaja vidíme, že spoločnosť sa nenachádza v situácii, v ktorej by sme chceli, aby sa nachádzala. Máme dve deti, chceli by sme pre nich krajinu zlepšovať, každý z nejakého miesta, z akého vie. Tak ma podporil, hádam to naše manželstvo prežije.

Neobávate sa, že vaša politická kandidatúra zmení aj vaše blízke vzťahy? Ako novinárka a moderátorka ste fungovali v novinárskej bubline, pre ktorú bližšie vzťahy s politikmi nie sú štandardné. Zmenia sa teraz aj vaše vzťahy? 

Toto bola jedna z vecí, ktorá mi napadla ako prvá. Ale to je niečo, čo neovplyvním. Ja môžem len rešpektovať všetky nastavenia, ktoré si novinári a novinárky teraz nastavia a budú chcieť presadzovať. Moja blízka kamarátka, ktorá nie je z novinárskeho prostredia, mi povedala: „Konečne sa budeš viac baviť s nami, lebo iní ti nezostanú.“ Veľmi zaujímavú vec mi povedal človek, s ktorým som sa radila, ktorý mi je blízky a má s politikou skúsenosti – povedal, že sa mi veľmi dobre preriedia rôzne vzťahy a zistím, kto to ako vnímal. Pochádzam z mediálneho prostredia, a tak pochopím akékoľvek rozhodnutia, ktoré novinári a novinárky urobia.

Okrem Silnej zostavy organizujete aj diskusné večery Sitdown s Veronikou – aj tie skončia? 

To je otázka, ktorú riešim. Pravdepodobne budú musieť ísť do útlmu. Máme jeden dohodnutý, ten budeme musieť pravdepodobne urobiť, ale neviem, ako sa to vyvinie. Skôr si myslím, že sa počas kampane sitdowny konať nebudú.

Nebudete práve tieto večery využívať na svoje kampaňové turné?

Neviem, či je to fér. Rozmýšľam nad tým a nemyslím, že sú tam zákonné prekážky. Povedala som si, že možno to bude trochu aj test, či ľudia prídu napriek mojim posledným rozhodnutiam. Tým, že moje rozhodnutie kandidovať je veľmi čerstvé a v tomto sitdownovom svete sú už nejaké veci dohodnuté, ešte sme nemali intenzívnu debatu, ako to posunúť, ako to spraviť. Nechcem to zneužívať. Zároveň neviem, či mám každý sitdown začínať s tým, že kandidujem do Európskeho parlamentu. Ale ľudia si na vystúpenia kupujú lístky, možno si ich teraz nekúpia, možno neprídu, možno si povedia, že som pre nich na inom brehu, pretože ma ako političku nepoznajú…

…alebo to môže byť v rámci kampane zadarmo, nie?

Vidíte, možno aj takto to spravíme.

Okrem týchto mediálnych aktivít moderujete spoločenské akcie a podujatia, ako influencerka máte spolupráce s rôznymi firmami či kozmetickými značkami. Ako sa tieto spolupráce od zajtra zmenia? 

Nebudú.

Ukončili ste s nimi spoluprácu?

Áno.

V minulých parlamentných voľbách ste boli ambasádorkou iniciatívy Chcem tu zostať, ktorá podporovala mladých ľudí, aby išli voliť. Nie je vaša kandidatúra do europarlamentu opakom snahy „chcem tu zostať”?

Počula som tento argument a je zaujímavý. Ja to tak vôbec nevnímam. Sledujem vo verejnosti, akoby Brusel alebo europarlament boli nejaká iná entita, ktorá so Slovenskom toho veľa nemá. Ale veď my sme súčasť Európskej únie, sme súčasť europarlamentu, my sme Brusel, lebo vďaka tomu kritizovanému Bruselu máme cesty, školy a asistentov v nich a tento presah z Bruselu na Slovensko sa trošku „stráca v preklade“. Ak to človek vníma tak, že ak ma teraz zvolia a pôjdem do Európskeho parlamentu a zmiznem zo Slovenska, tak to nie je cesta, ktorou sa vydám. Ja sa vždy budem snažiť prepájať bruselskú politiku so slovenskou. Viem, že to hovoria mnohí a mnohé, ktorí sú zvolení do europarlamentu, ale môžem povedať, že mám na to vlastnú platformu, aby som tvorila most a informovala o tom, čo sa v Európskom parlamente deje, že to nie sú len nejaké tézy, ktoré rotujú v priestore. Pre mňa je toto naplnenie ambície, že tu chcem zostať. Chcem tu zostať a chcem, aby tu mohli zostať aj iní. Chcem pomôcť tomu, aby sa nám tu všetkým chcelo viac zostať. Ako som povedala, najprv to bolo podporou volebnej účasti, teraz je to už aj zapojením sa do politického boja.

Čím si vysvetľujete, že ľudia na Slovensku tak málo volia vo voľbách do europarlamentu? 

Je to veľmi zaujímavá téma, pretože aj tá kampaň Chcem tu zostať mi umožnila pohľad do psyché prvovoličov a prvovoličiek. Myslím, že tak, ako majú niekedy pocit, že sú opomínaní v našom politickom diskurze ako kategória mladých ľudí, tak aj v tom európskom diskurze majú pocit, že sa na nich zabúda a že nie sú dosť informovaní. Myslím, že sú viac zorientovaní ako starší ľudia v tom, čo sa v Európe deje, ale stále robíme málo pre to, aby sme upozorňovali na to, čo pre nás Brusel znamená. Že to, kto nás tam bude zastupovať, je veľmi dôležité, lebo nechceme, aby tam zaznievali hlasy, ktoré budú Slovensku robiť hanbu, keď spochybňujú naše hodnotové, demokratické a proeurópske ukotvenie.

Toto je spojka, na ktorej treba viac pracovať, viac mladým ľuďom vysvetľovať. Keď sme robili kampaň Chcem tu zostať, z dát vyšlo, že mladí ľudia majú pocit, že sa s nimi všeobecne málo rozprávame ako médiá, ako starší ľudia, ako politici a političky. Z tohto pramení tá neochota a nezáujem. V európskych voľbách chodí v priemere voliť viac mladých ľudí ako v národných, ale stále je to málo, minulé voľby bola najnižšia účasť na Slovensku.

Ak budete v európskych voľbách úspešná, budete si zháňať pre rodinu bývanie aj v Bruseli?

Toto budem riešiť, ak budem v tých európskych voľbách úspešná.

Zaujíma nás, či sa už vidíte v europarlamente.

To je extrémne nepokorné, aby som takéto niečo povedala, vôbec takýmto smerom nepremýšľam. 

Čo chcete v europarlamente dosiahnuť? Aké je vaša agenda?

Primárna agenda hnutia PS je byť tým najsilnejším hlasom v Európskom parlamente, proeurópskym a silným, aby keď sa povie Slovensko, tak si predstavili takýchto politikov a političky a nie tých druhých. Aby Smer naozaj nemal všetko, aby neboli v rámci domácej, ale aj bruselskej politiky úplní hegemóni. Dlhodobo sa venujem témam rodovej rovnosti, pomoci slabším, najzraniteľnejším či mladým ľuďom. Toto sú témy, ktoré si viem predstaviť, že ich budem riešiť aj v Európskom parlamente, pretože tam mám najväčšie skúsenosti.

Keď nováčik vstupuje do politiky, zvykneme v Denníku N robiť taký minikvíz o politických procesoch – vy máte vyštudovanú politológiu, takže procesy zrejme ovládate, ale koho zo súčasných slovenských europoslancov vnímate ako vzor?

Neviem pomenovať, kto je môj vzor, ale myslím si, že Martin Hojsík robí v rámci svojej agendy veľmi dobrú prácu, rovnako ako Vlado Bilčík v rámci svojej agendy. Sledujem ich najviac.

Ktorý zo slovenských europoslancov by sa podľa vás už do europarlamentu nemusel vrátiť?

Pán Radačovský by sa nemusel vracať. Ani pán Milan Uhrík. Rozumiem, že to ľudí zaujíma, ale toto konkrétne upozorňovanie na konkrétne mená, kto áno, kto nie… Veď hádam volič a volička vedia, koho tam chcú poslať a koho tam poslať nechcú. Ja som ich nevolila a bola by som rada, keby tam takýchto hlasov, aké reprezentujú napríklad spomínaní dvaja páni, bolo menej.

Ste za to, aby si členské štáty EÚ zachovali právo veta pri rozhodovaní o zahraničnej politike alebo by ste privítali zmenu, a teda rozhodovanie väčšinou? 

PS a ani ja nemáme problém s tým, aby členské štáty nemali právo veta v zmysle zefektívnenia procesov. Je na to aj pekná metafora, že keď tridsať študentov chce ísť na výlet a už čaká v autobuse, asi by to nemalo byť tak, že sa budeme riadiť podľa toho jedného.

Už sme spomenuli, že o vás bulvár píše často, čo očakávate, ako to bude v kampani?

To najhoršie. Ale nie, nepripisujem si väčšiu dôležitosť, akú mám. Skôr vnímam, že ten boj je zrazu iný, že môžu prichádzať útoky a budem terčom ľudí, u ktorých som doteraz terčom nebola. Ale ja som na hejt, vyhrážky a negatívne správy pomerne zvyknutá. Čakám, že sa to zintenzívni a každý a každá, kto bude chcieť, si niečo nájde a bude na to útočiť. Je to taká hra a ja sa s tým musím zmieriť a stále si hovoriť, že tie útoky hovoria viac o tých ľuďoch, ktorí ich robia, ako o tých, ktorí sú ich terčom.

Len pár minút po ohlásení vašej kandidatúry dezinformačné médiá vytiahli fotografie vášho manžela, moderátora Sajfu, s Mariánom Kočnerom. Čo na to hovoríte? Ste pripravená aj na takéto útoky dezinformátorov? 

Neprekvapili ma tieto médiá, keďže táto fotografia už bola veľakrát vytiahnutá. Môj manžel moderoval rôzne akcie a za viac než 20 rokov svojej kariéry sa stretol s mnohými ľuďmi a nemyslím si, že je úplne v poriadku riešiť to ako primárne problematický moment pri mne, pretože kandidujem ja, nie môj manžel. Ak s tým niekto problém má, bola by to fér debata, ak by kandidoval môj manžel. Sú to fotografie z čias, keď sme sa nepoznali, ani sme spolu nechodili. Úplne tomu nerozumiem, ale neprekvapilo ma to, neobjavili svätý grál, lebo tieto fotografie sú už dlho vonku. Myslím, že toto bude častá vec a veľakrát sa takto na ženy útočí –  prostredníctvom rodiny a kontaktov. Nie je to nič, čo by som neočakávala.

Čiže ste na útoky dezinformátorov pripravená?

Asi som na ne pripravená, neviem, do akej miery to príde a v akých intenciách, ale musím na ne byť pripravená. Len hovorím, že sa veľmi jednoducho útočí cez niekoho iného, ale primárne som kandidátkou ja, tak hľadajme mňa.

Pripravujete podcast ŽEmy s Miriam Letovanec, ktorá pôsobí v Pente. Váš manžel spolupracuje s Pentou, robí reklamu Dôvere a otváral aj nemocnicu Bory. Budete nejak korigovať vaše aktivity spojené s Pentou?

Budem tieto aktivity korigovať. Môžem povedať, že som od Penty mala niekoľko ponúk v štýle komunikácie, podpory na sociálnych sieťach či moderovania akcií. Všetky som odmietla. Miriam Letovanec začala robiť podcast ŽEmy, keď bola na materskej dovolenke a potom, keď odišla z úradu vlády. Do Penty nastúpila až počas podcastu. Mám pomerne kritický názor na mnohé kroky Penty v zdravotníctve, je to téma, ktorá je medzi nami jasná, ale súhlasím s tým, že ako politička alebo nádejná politička – lebo ešte mi je veľmi cudzie označovať sa ako politička, ešte si len na to zvykám –  budem musieť skorigovať nejaké veci. To, čo bude robiť môj manžel, sa musíte spýtať jeho.

Len aby vám potom ľudia nevyhadzovali na oči, že je tam nejaký konflikt záujmov a že tam môže byť nejaký dosah.

Keď mi bude chcieť niekto vyhadzovať nejaký konflikt záujmov v rámci osoby môjho manžela na oči, tak to bude robiť, lebo keď tú spoluprácu ukončí aj hneď teraz, tak stále platí, že prebehla v minulosti. Toto je vec, ktorú si bude musieť rozhodnúť on. Ja zaňho nerozhodujem, sme partneri, on podporuje mňa, ja sa snažím podporovať jeho. Myslím, že naša debata bude vždy ústiť len k tomu, aby to bolo čo najtransparentnejšie a čo najlepšie pre obidvoch.

Eurovoľby sú v júni, predtým nás ešte čakajú prezidentské voľby. Budete sa aktívne zapájať do kampane Ivana Korčoka, ktorého PS podporuje vo voľbách? 

Zatiaľ som nemala takúto myšlienku, úvahu. Ešte som rozmýšľala nad svojím svetom. Uvidíme, neviem, čo odo mňa budú chcieť, akým spôsobom by som mohla byť nápomocná, ak nájdeme nejakú synergiu, nevidím dôvod prečo nie.