Denník N

Farská zo Za slušné Slovensko: Fico je zbabelec, z novinárov naďalej robí terče

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Robert Fico chce byť silný alfa samec, ktorý sa postará o Slovensko, ale nevie to, iba útočí, hovorí o vzťahu premiéra a mimovládnych organizácií organizátorka zhromaždení Za slušné Slovensko Karolína Farská.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sa zmenilo Slovensko šesť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;
  • ako vníma opozičné protivládne protesty;
  • ako vidí politickú kariéru Juraja Šeligu, s ktorým pred rokmi spoluorganizovali zhromaždenia;
  • prečo spoločnosť nesmie dovoliť útoky na novinárov;
  • čo sú podľa nej najväčšie nástrahy demokracie pre mladú generáciu.

Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynulo šesť rokov. Posúva sa Slovensko lepším smerom? 

Je to zradná otázka, lebo na ňu neexistuje jednoduchá odpoveď. Bohužiaľ, tak je to často. Vláda, ktorá tu bola pred šiestimi rokmi, mala politickú zodpovednosť za stav, ktorý na Slovensku bol, dovolila vytvoriť spleť „našich“ ľudí aj to, že vôbec bolo možné zavraždiť novinára. Dnes je to tu opäť vo veľmi obdobnej podobe. Parlamentné voľby boli iba prednedávnom, ľudia si to vybrali. Nie je to tak, že Robert Fico a jeho spoločníci sa sem vrátili len tak. Na druhej strane máme silnejšiu opozíciu, ktorá oveľa viac spolupracuje. Slovensko sa posúva aj v občianskej rovine – vzniká oveľa viac iniciatív, platforiem a organizácií nielen vo veľkých, ale aj v menších mestách. Ťažko povedať, ale vo všeobecnosti niekam napredujeme, len momentálnu vládu nepovažujem za obraz progresu, skôr naopak.

Čo dôležité sa na Slovensku zmenilo za posledných šesť rokov? 

Zažili sme pandémiu, čo nie je špecifikum iba pre Slovensko. Ale stále nejakým spôsobom ťažíme – aj v negatívnom zmysle – z toho, čo to v spoločnosti zanechalo. Ľudia sú si oveľa vzdialenejší, pomyselné bubliny medzi sebou odmietajú komunikovať. Vojna na Ukrajine tiež rozdelila slovenskú spoločnosť, aj keď na začiatku to tak nevyzeralo. Percentá ľudí, ktorí podporujú ruskú agresiu, sú pre mňa úplne nepochopiteľné. Sú to vysoké čísla, ktoré sa nedajú ignorovať. Vypovedá to o tom, že pohľady na život a na to, kde by malo byť Slovensko, sú u ľudí odlišné. Je pomerne náročné reflektovať to. Mám pocit, že ľudia si ani nestihli od všetkého oddýchnuť a opäť tu máme situáciu, keď tisíce ľudí pár mesiacov po voľbách chodia do ulíc.

Mám pocit, že káuz bolo tak veľa a niektoré boli také veľké, až sme zabudli, čo všetko sa tu dialo. Špeciálna prokuratúra sa má zrušiť, no ešte prednedávnom ľudia protestovali proti Dušanovi Kováčikovi, ktorý bude možno oslobodený. Nestíhame to ani zreflektovať. Veci sa dejú opäť, možno aj preto vzniká nejaká frustrácia.

Pozrime sa na to aj cez váš príbeh – kam ste sa za tých šesť rokov posunuli, čo dnes robíte? 

Momentálne ešte študujem. Keď zavraždili Jána Kuciaka, bola som na strednej škole. Študujem medzinárodnú bezpečnosť v Prahe a okrem toho koordinujem program na podporu bezpečnosti novinárov na Slovensku Bezpečná žurnalistika, ktorý patrí pod Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Podávam správy o útokoch na slovenských novinárov medzinárodným organizáciám, a pokiaľ to situácia vyžaduje, dokážeme novinárom poskytnúť nejaký spôsob asistencie, napríklad právnu pomoc.

Jednou z hlavných požiadaviek iniciatívy Za slušné Slovensko bola „nová, dôveryhodná vláda, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existuje podozrenie z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin“. Je podľa vás táto požiadavka po rokoch splnená?

Ťažko povedať, pre mňa osobne nie je. Súčasná situácia tomu nezodpovedá. Protesty a celá iniciatíva vznikla veľmi organicky po vražde dvoch mladých ľudí, po vražde novinára, po niečom otrasnom, čo sa nikdy nemalo stať. Vtedy sme naozaj volali po vyvodení politickej zodpovednosti a po tom, aby prišla nová dôveryhodná vláda. Lenže žijeme v demokracii, je tu spoločenská zmluva, na ktorej sme sa zhodli. Parlamentné voľby boli, koniec koncov, aj v roku 2020. Mne osobne sa ten výsledok nemusel páčiť, ale bola to nová dôveryhodná vláda, pretože získala dôveru ľudí. To je tá posvätnosť demokracie, ľudia si to vybrali. Vybrali si aj v predčasných voľbách v roku 2023, čo však neznamená, že keď strany získajú dôveru ľudí, mali by sme byť ticho a nechať ich robiť, čo chcú. To sa, koniec koncov, teraz aj deje. Mám pocit, že ľudia majú oveľa viac v rukách vplyv na svoje životy, svoju krajinu, v ktorej žijú, nedajú si od politikov len tak búchať po hlave. Zmena Trestného zákona nie je „sexi“ téma, nie je to niečo, pre čo by kedysi ľudia išli na námestia. Teraz tam chodia vo veľkých počtoch, lebo je to ich krajina. Je to krajina nás občanov. Dôveryhodnú vládu asi väčšina ľudí má, lebo si ju zvolili, preferencie sa až tak veľmi od volieb nezmenili. Či bude iná – dúfajme.

Ďalšou požiadavkou bolo vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Sledujete proces? Ako vnímate, že to stále nie je ukončené?

Sledujem proces, ktorý momentálne prebieha na Špecializovanom trestnom súde, kam sa vec dostala z Najvyššieho súdu. Laicky môžem povedať, že by som dúfala, že už finálny verdikt budeme poznať. Nie som však právnička, takže to nechám na tých relevantnejších, ktorí k tomuto môžu zaujať stanovisko. Ako občan môžem stále hovoriť, že je naozaj nevyhnutné, aby sme všetci poznali objednávateľov vraždy a aby rozsudok mal aj nejakú spoločenskú dôveru – že neboli ovplyvňované rozhodnutia alebo že niekto nedostatočne vyhodnocoval všetky dôkazy. Stále je to obrovská rana, ktorú Slovensko má. Nie je však jediná, máme viacero takých, ktoré sú doteraz nevyšetrené, a to nám bráni posunúť sa vpred.

Čo ste si povedali, keď ste v septembri videli, že voľby vyhral Smer?

Vzhľadom na situáciu pred voľbami som predpokladala, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ficova vláda

Robert Fico

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Vražda Jána Kuciaka

Za slušné Slovensko

Slovensko

Teraz najčítanejšie