Denisa Ballová
Ostrovy Mayotte ležiace medzi Mozambikom a Madagaskarom delí od pevninského Francúzska okolo 7500 kilometrov. Priepasť medzi týmito dvoma územiami sa ešte zväčšuje.
Minister vnútra Gérald Darmanin tento mesiac oznámil, že vláda plánuje zmeniť francúzsku ústavu s cieľom zrušiť automatické právo na francúzske občianstvo pre deti narodené prisťahovalcom na ostrovoch. Tým sa Mayotte stane jedinou časťou Francúzska, kde sa neuplatňuje takzvané jus soli – právo na občianstvo, ktoré je súčasťou francúzskych zákonov od 16. storočia. Jeho podstatou je, že osoba narodená na území francúzskeho štátu sa automaticky stáva jeho občanom.
Tento princíp je zakotvený vo francúzskej ústave a má zabezpečiť, aby v celom Francúzsku, či už v tom pevninskom alebo v zámorí, platili rovnaké zákony.
Ukončenie získania občianstva na základe miesta narodenia, ktoré presadzuje vláda, by sa pritom týkal iba ostrovov Mayotte a nie celého Francúzska.
„Takýto zákon by predstavoval veľký problém pre nedeliteľnosť republiky,“ povedala pre stanicu RFI Marie-Laure Basilien-Gainche, profesorka práva z Univerzity Jeana Moulina v Lyone.
Zámer vlády už privítali pravicové strany – Republikáni aj krajne pravicové Národné združenie. Proti tomuto kroku je však francúzska ľavica, ktorá v ňom vidí „útok na samotnú myšlienku občianstva“ a snahu udeľovať občianstvo na rasovom pôvode.
Socialisti oznámili, že budú hlasovať proti tejto zmene a hovoria, že vláda takto len ustupuje krajnej pravici.
Proti histórii
Kontroverzný návrh vláda predstavila tri týždne po tom, čo francúzsky najvyšší súd zrušil veľkú časť nového imigračného zákona, ktorý mal skomplikovať imigráciu do Francúzska a sprísniť systém vyplácania sociálnych dávok prisťahovalcom.
Pre Francúzsko, ktoré je podľa agentúry Reuters jednou z európskych bášt krajne pravicových protiimigračných strán, je imigrácia dlhodobo problémom. Vlani v krajine zaregistrovali rekordný počet žiadostí o azyl – viac ako 142-tisíc.
Zámer odobrať právo na občianstvo obyvateľom ostrov Mayotte kritizovali viaceré francúzske média. Investigatívny web Mediapart napísal, že revízia ústavy by bola „proti histórii (Francúzska), nebezpečná pre nás všetkých a zbytočná, pokiaľ ide o jej cieľ obmedziť nelegálne prisťahovalectvo“.
Stanica France Info vo svojom úvodníku napísala, že Macron „kráča po tenkom ľade“, keď podstupuje takéto „politické a právne riziko“.
Kolonizované ostrovy
Mayotte tvoria dva ostrovy, ktoré sú súčasťou Komorských ostrovov. Tie Francúzi kolonizovali v 19. storočí.
V 70. rokoch minulého storočia si väčšina ostrovov odhlasovala nezávislosť a nový názov Komory. Obyvatelia ostrovov Mayotte hlasovali za zotrvanie a zostali tak súčasťou Francúzska.
Ostrovy sa v roku 2011 stali jedným z piatich zámorských departementov Francúzska. To znamená, že ich právne aj sociálne systémy sa zjednotili so zvyškom Francúzska, podliehajú francúzskej ústave a miestna správa si nemôže vytvárať vlastné zákony a regulácie.
Na ostrovoch podľa štatistík žije okolo 310-tisíc ľudí, no podľa neoficiálnych údajov je toto číslo výrazne podhodnotené a dosahuje okolo pol milióna. Len polovica obyvateľov, z ktorých väčšina sa hlási k moslimskému vierovyznaniu, má francúzsky pas.
Krajina je chudobnejšia ako ktorákoľvek iná časť pevninského alebo zámorského Francúzska. Približne 77 percent obyvateľov žije v chudobe, čo je päťnásobok celoštátneho priemeru.
Ostrovy sa vyznačujú nižšími príjmami, vyššou nezamestnanosťou, nižšou gramotnosťou aj horším zdravotným systémom.
Napriek tomu tam populácia rastie najrýchlejšie spomedzi francúzskych departementov – o takmer štyri percentá ročne v porovnaní s 0,3 percentami vo zvyšku Francúzska. Podľa RFI je to dôsledok vysokej pôrodnosti a imigrácie.
Takmer polovicu obyvateľov tvoria prisťahovalci z Afriky alebo z Komor. Najbližší komorský ostrov je od Mayotte vzdialený 70 kilometrov a mnohí ľudia sa more pokúšajú prekonať na malých člnkoch, podľa BBC ide o stovky ľudí týždenne. Pod tlak sa tak dostávajú systémy zdravotníctva, bývania aj školstva.
Cez Mayotte prechádzajú aj tí, ktorý sa snažia dostať ďalej do Európy. Pribúdajú aj žiadatelia o azyl z oblasti Veľkých jazier v centrálnej Afrike.
Prisťahovalecké vlny sa premietali do častých a občas násilných nepokojov, v ktorých sa demonštranti sťažovali na zvyšujúcu sa kriminalitu a chudobu v dôsledku imigrácie. Napätie v krajine ešte zvýšilo veľké sucho, ktoré spôsobilo, že ostrovy nemajú stály prístup k čistej vode.
Francúzska vláda na situáciu na ostrovoch Mayotte reagovala opakovaným sprísňovaním kontrol prisťahovalectva a zavádzaním pravidiel, ktoré išli nad rámec pravidiel platných vo zvyšku Francúzska.
Napríklad žiadatelia o azyl majú menej času na podanie žiadosti a tí, ktorým bol vydaný príkaz na vyhostenie, nemajú právo na odvolanie. V dôsledku toho boli stovky detí po príchode na Myotte zadržané bez povolenia, na čo reagoval aj Európsky súd pre ľudské práva.
Katarská stanica Al-Jazeera pripomína, že Macron je vo francúzskych zámorských departementoch neobľúbený. V posledných prezidentských voľbách dali voliči prednosť krajne pravicovej kandidátke Marine Le Penovej.
Nedôvera v parížske centrálne inštitúcie pritom môže prameniť z diskriminačného zaobchádzania v porovnaní s kontinentálnym Francúzskom.
Iné pravidlá pre ostrovy
V posledných rokoch sa francúzska vláda zamerala na získanie občianstva a trvala na tom, že vyhliadky pre obdržanie francúzskeho pasu sú magnetom pre migrantov na Mayotte.
„Náročná skúsenosť tohto územia s masovou imigráciou tlačí vládu prezidenta Emmanuela Macrona k tomu, aby upustila od posvätného francúzskeho princípu rovnosti pre všetkých,“ píše BBC.
Francúzsko udeľuje občianstvo na základe dvoch princípov – prostredníctvom rodičov (droit du sang – právo krvi) a miesta narodenia (droit du sol tiež známy ako jus soli – právo pôdy).
Právo Jus soli nie je vo Francúzsku automatickým právom, ako je to napríklad v USA, kde na získanie pasu stačí rodný list.
Deti narodené vo Francúzsku dvom cudzincom majú nárok na francúzske občianstvo len v neskoršom veku (ako tínedžeri), a to len za predpokladu, že vo Francúzsku žili aspoň päť rokov. Princíp ale zostáva rovnaký – narodenie na území krajiny otvára cestu k tomu byť súčasťou daného národa.
Pre ostrovy Mayotte sa však zaviedli prísnejšie pravidlá. Od roku 2018 tam platí, že aspoň jeden rodič musí legálne pobývať na ostrovoch viac ako tri mesiace pred narodením svojho dieťaťa, aby dieťa splnilo podmienku pre zisk francúzskej štátnej príslušnosti. To bolo prvýkrát, čo Francúzsko zaviedlo zmeny v zákone o občianstve na základe miesta narodenia.
Tieto úpravy prešli aj takzvanou Ústavnou radou, ktorá nenamietala z dôvodu, že ústava umožňuje, aby sa zákony líšili podľa „špecifických charakteristík a obmedzení“ zámorských departementov.
Najnovšiu zmenu v občianskych právach na ostrovoch Mayotte chce vláda zrealizovať prostredníctvom dodatku k ústave, ktorý tak obíde radu, no bude vyžadovať súhlas oboch komôr parlamentu a schválenie troma pätinami poslancov. Podľa ministra vnútra Gérarda Darmanina bude zmena navrhnutá ešte „pred letom“.
Ak by prešla zložitým procesom schvaľovania, odborníci na francúzske právo varujú, že by to mohlo vytvoriť precedens. Pravicoví a krajne pravicoví politici už požadujú, aby bol zákon jus soli zrušený vo všetkých častiach krajiny.
„To, čo sa deje na Mayotte, môže zajtra zasiahnuť pevninské Francúzsko,“ napísal na sieti X líder pravicovej strany Republikáni Eric Ciotti. Podobne sa vyjadril aj hovorca krajne pravicového Národného združenia alebo neter Marine Le Penovej Marion Marechal z krajne pravicovej strany Reconquete.
Papierové deti
Francúzsky minister vnútra uviedol, že zmenami chce vláda len reagovať na prílev prisťahovalcov na ostrovy a takto ich od cesty tam odradiť.
„Prijmeme radikálne rozhodnutie. Už nebude možné stať sa Francúzom, ak sa nenarodíte francúzskym rodičom,“ povedal Darmanin s tým, že toto opatrenia zníži „atraktivitu“ súostrovia pre potenciálnych imigrantov.
Ľudskoprávni aktivisti, ktorí pracujú s migrantami, však hovoria, že zisk občianstva nie je pre ľudí takým dôležitým lákadlom ako to tvrdia politici.
V roku 2021 sa na Mayotte narodilo okolo 10 600 detí väčšinou matkám, ktoré nemali francúzske občianstvo a na ostrovoch žili viac ako dva roky pred pôrodom. Len 11 percent matiek prišlo na ostrovy tehotné.
„Na Mayotte máme s 12-tisíc narodenými deťmi najvyššiu pôrodnosť Európy, 80 percent detí sa rodí rodičom – cudzincom. Je jasné, že sem prichádzajú kvôli právu pôdy,“ povedala v rádiu RTL Estelle Youssouffa, poslankyňa Národného zhromaždenia za Mayotte.
Deťom migrantov, ktorí mieria na ostrovy s cieľom získať pre ne občianstvo, hovoria Francúzi „papierové deti“. Na pláže ostrova podľa poslankyne prichádzajú ilegálne denne stovky cudzincov.
„Cudzinci si sem chodia urobiť papierové deti. To treba ukončiť,“ povedala Youssouffa.
„To, čo robí Mayotte atraktívnym, nesúvisí s dokladmi, ale s rozdielom vo vývoji,“ povedala pre RFI právnička Marjane Ghaem, ktorá spolupracuje s migrantmi. „Tieto zákony nič nespravia pre zmenu tohto lákadla. Nachádza sa uprostred oceánu chudoby, takže aj keď je Mayotte sám o sebe extrémne chudobný, stále je atraktívny.“
Je to evidentné už len na minimálnej mesačnej mzde. Na Mayotte bola francúzskou vládou stanovená na 1 335 eur, čo je síce o viac ako 400 eur menej ako vo zvyšku Francúzska, avšak na neďalekých Komoroch, ktoré patria medzi najchudobnejšie krajiny na svete, je minimálna mesačná mzda 112 eur.
Podľa francúzskeho Národného inštitútu pre štatistiku a ekonomické štúdie (Insee) však viac ako 40 percent obyvateľov ostrovov Mayotte žije za menej ako 160 eur mesačne.
Z praktického hľadiska už na ostrovoch Mayotte platia prísnejšie pravidlá ako vo zvyšku Francúzska. Ostrovy majú vo francúzskom právnom systéme výnimku v podobe takzvaných teritoriálnych víz.
Víza vydané na jednom z jej dvoch ostrovov platia len pre Mayotte a nedajú sa použiť k cestám do iného zo sto departementov pevninského Francúzska. To jeho obyvateľom bráni sťahovať sa inam a zároveň ich to viaže na ostrovy.
Tieto víza sa podľa ministra vnútra majú zrušiť súčasne s reformou pravidiel pre udelenie občianstva. To si bude vyžadovať revíziu ústavy, o ktorej by malo hlasovať Národné zhromaždenie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
