Kauzu Gorila tentokrát zastavili odmeny pre poslankyňu v Ivanke pri Dunaji

Kauza Gorila je jednou z najdôležitejších káuz v moderných dejinách Slovenska, no podozrenia z toho, že štát v skutočnosti ovládala oligarchia, sa dodnes nedostali ani na súd. Vyšetrovanie teraz výrazne zbrzdí pomerne banálna záležitosť – vyšetrovateľka tohto prípadu totiž brala odmenu ako obecná poslankyňa, čo podľa prokurátora robiť nemala.

To stačilo na to, aby bolo zrušené ďalšie obvinenie zakladateľa Penty Jaroslava Haščáka, ktorý sa v byte na Vazovovej v čase druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2005 a 2006 stretával s politikmi aj dôležitými štátnymi manažérmi a preberal s nimi ekonomické aj politické záležitosti.

Do prípadu nezasiahol generálny prokurátor Maroš Žilinka pomocou paragrafu 363, ako sa to už stalo v minulosti.

Tentoraz je to dozorový prokurátor špeciálnej prokuratúry Alexander Feník, ktorý vyhovel sťažnosti obvineného Haščáka, ale aj ďalším spoluobvineným pre procesné pochybenie vyšetrovateľky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Martiny Babacsovej. Tá v novembri 2022 obvinila sedem osôb v kauze, ktorá začiatkom roku 2012 spustila vlnu protestov proti politikom a korupcii, po ktorých Smer zaznamenal svoje historické víťazstvo v parlamentných voľbách.

Okrem Haščáka vyšetrovateľka obvinila bývalú šéfku Fondu národného majetku Annu Bubeníkovú, ale aj exministra hospodárstva Jirka Malchárka. V byte na Vazovovej totiž viedli podľa dokumentu SIS zvanom Gorila rozhovory s politikmi a manažérmi o fungovaní štátu, o štátnych podnikoch a odpredaji štátneho majetku v stále transformujúcej sa ekonomike.

Pre kauzu je však teraz dôležité to, že prokurátor Feník tvrdí, že v čase, keď vyšetrovateľka Babacsová pracovala na obvinení, mala zo zákona prerušený výkon policajtky. V decembri 2018 sa totiž stala obecnou poslankyňou v Ivanke pri Dunaji, za čo poberala odmenu. A v tom vidí Feník problém. Problém, ktorý môžu mať viacerí slovenskí policajti.

Prokurátor však zdôraznil, že stále vidí dôvody na stíhanie podozrivých, a vydal pokyn, aby vyšetrovateľka rozhodla nanovo. Haščák aj ďalší tak budú nanovo obvinení v priebehu niekoľkých týždňov, odhadol Feník.

Problém, na ktorý prokurátor upozornil, sa netýka len Babacsovej. Už v januári písal advokát Peter Kubina o funkcionárovi Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Radoslavovi Hruškovi, ktorý je dlhoročným poslancom v meste Turzovka a poberá za to odmenu. Od decembra minulého roka sa stal riaditeľom Odboru stred ÚIS.

Policajtov a policajtiek aktívnych v obecných či mestských zastupiteľstvách je s veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku viac. Ak za to poberajú odmenu, môže to byť problém, ktorý teraz využijú obvinení. Koľko takých policajtov je, nie je zrejmé. Ministerstvo vnútra takú evidenciu nerobí.

Spor o to, či odmena je plat

Prokurátor nespochybňuje právo policajtov a policajtiek kandidovať a stať sa poslancami obecných či mestských zastupiteľstiev. Feník však hovorí, že ak chcú po zvolení ďalej pracovať v polícii, musia sa písomne zriecť odmeny za činnosť poslanca. Odvoláva sa pritom na zákon o štátnej službe policajtov.

Ten jednoznačne určuje, že „výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce“. Policajt v takom prípade prechádza do neplatenej zálohy.

Na základe tohto uznesenia dospel prokurátor k tomu, že vyšetrovateľka mala v rokoch 2018 až 2022 prerušený výkon funkcie zo zákona.

Ministerstvo vnútra hovorí niečo iné. „Policajt môže podľa zákona vykonávať popri výkone svojej služby aj funkciu miestneho poslanca. V prípade, že si policajt uplatňuje poslanecký mandát, výkon jeho služby sa neprerušuje“, tvrdí ministerstvo. „Čo sa týka odmeny za uplatnenie poslaneckého mandátu, tak túto môže a nemusí dostávať. V tomto prípade ide o takzvanú symbolickú odmenu, nie riadny pravidelný plat.“

Spor teda vzniká o to, či odmena obecných poslancov je alebo nie je platom. Feník vo svojom rozhodnutí vysvetľuje, že do roku 2011 rozlišoval zákon o obecnom zriadení medzi odmenou a platom pre poslancov. Po novele v roku 2011  uvádza ako jedinú formu odmeňovania za výkon poslaneckého mandátu odmenu.

Ešte predtým ako spochybnil rozhodnutie vyšetrovateľky Babacsovej, zisťoval si prokurátor, aký je názor ministerstva vnútra. To argumentovalo stanoviskom starým takmer dvadsať rokov, ktoré nereagovalo vôbec na novely zákona o obecnom zriadení. Feník preto v rozhodnutí tvrdí, že toto stanovisko „neodstránilo jeho pochybnosti“ o formálnom pochybení vyšetrovateľky.

Generálny prokurátor rozhodnutie preverí

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nechcel priamo komentovať rozhodnutie prokurátora v kauze Gorila, keďže ide o živý prípad, a tvrdí, že ak sa ukáže, že je potrebná zmena zákona, tak sú na ministerstve pripravení konať. „Ak sa ozve generálny prokurátor,“ dodal.

Keď Denník N zisťoval, aké je teda stanovisko generálneho prokurátora, jeho hovorkyňa Zuzana Drobová reagovala stručne. „Generálna prokuratúra ex offo preskúma zákonnosť právoplatného uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,“ povedala.

Policajný prezident Ľubomír Solák aj riaditeľ policajnej inšpekcie Branislav Zurian odkázali, že sa stotožňujú s vyjadreniami ministerstva vnútra.

Na poslankyňu Babacsovú upozornil Haščák

Prokurátor Feník si „konflikt“ vyšetrovateľky so zákonom všimol na základe sťažnosti jedného z obvinených v kauze Gorila. Nechcel ho menovať, no z reakcie advokáta Jaroslava Haščáka je zrejmé, že na to upozornil on. Obhajca Martin Škubla potvrdil, že na to v sťažnosti upozorňoval od začiatku decembra 2022.

Haščáka a spol. obvinila Babacsová 23. novembra 2022. Poslankyňou v Ivanke pri Dunaji bola do 24. novembra 2022. Aj keby vydala uznesenie o obvinení v kauze Gorila o pár dní neskôr, nič by to nemenilo na tom, že všetky jej dovtedajšie úkony a rozhodnutia by boli problémové.

Upozornil na to Škubla a pripomenul, že keď Babacsová zatýkala jeho klienta v decembri 2020, tak to robila vlastne ako civilná osoba.

Advokát vytkol prokurátorovi, že mohol konať promptnejšie a zrušiť obvinenia skôr. Feník však vysvetlil, že spis prevzal na špeciálnej prokuratúre len vlani v lete a najskôr si ho musel naštudovať. Ide o dvesto zväzkov, v skutočnosti sú to desaťtisíce strán. Postupne sa dostal k jednotlivým sťažnostiam obvinených a vo februári rozhodol.

Zdôraznil, že nie je pravda, čo sa začalo šíriť vo verejnom priestore, že celé trestné konanie vyhodnotil ako nedôvodné.

Bol to Haščákov obhajca, kto do médií poslal vyhlásenie, že víta, že „dozorová prokuratúra uznala, že obvinenie vznesené Haščákovi je nedôvodné a nezákonné“. 

Vyšetrovanie pokračuje. Prokurátor vidí v konaní korupciu

Feník vysvetľuje, že zrušením obvinení chce vytvoriť priestor pre ďalšie riadne vyšetrovanie, aby nasledujúce kroky už nemohli byť spochybňované jedným formálnym pochybením.

Haščák bol pôvodne obvinený za obchodovanie s nahrávkou ku Gorile. V novembri 2022 išlo o iné obvinenie. Dnes už bývalého spolumajiteľa Penty obvinili zo založenia zločineckej skupiny, spolu s ním ďalších šesť osôb. Okrem zločineckej skupiny ich obvinili aj z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

U dvoch osôb už Feník nevidí dôvod na ich stíhanie, ide však o pôvodne podozrivých len z jedného parciálneho skutku.

Zvyšná pätica zostáva podozrivá, aj keď podľa dozorového prokurátora je u nich „na mieste uvažovať o trestných činoch korupcie“, dodal.

Feník zdôraznil, že Babacsová sa stala súčasťou tímu Gorila v roku 2018, no nebola pri všetkých dôležitých úkonoch. „Tých najpodstatnejších dôkazov sa jej konflikt nedotkol,“ zdôraznil. Úkony, pri ktorých vyšetrovateľka bola, musí NAKA spraviť nanovo. Prokurátor odhaduje, že do roka, roka a pol by mohol byť prípad na konci vyšetrovania.

Ovplyvniť to však môže mnoho skutočností. Napríklad aj to, či Babacsová, ktorá spis dobre pozná, bude kauzu ďalej vyšetrovať alebo ju zasiahne pripravovaná reorganizácia NAKA a o prípad príde.