Denník N

Medzinárodný deň žien založili, aby pomohli krajčírkam. Vykorisťujú ich dodnes

Aj po viac ako sto rokoch v mnohých krajinách sveta dievčatá a ženy pracujú v podobných podmienkach ako kedysi imigrantky z východnej Európy či Talianska v New Yorku.

V socialistickom Československu to bolo o utierkach, klinčekoch s asparágom, prázdnych rečiach a večierkoch, kde sa muži spíjali na počesť žien. Oslavy Medzinárodného dňa žien (MDŽ) patrili k vtedajšiemu folklóru, a preto, že sa tak sprofanovali, hľadali sa po Nežnej revolúcii iné príležitosti, ako si pripomenúť ženy. Nie všade sa však podarilo MDŽ nahradiť Dňom matiek (netýka sa všetkých žien) či Valentínom (nie je prioritne o ženách, ale o zamilovanosti) ani upriamiť pozornosť na jeho pôvodné korene či ciele.

Príjemné spomienky na MDŽ v istej časti populácie vedela úspešne zúročiť strana Smer a jej pravidelné estrády pre ženy sú stále veľmi populárne. Tak ako na socialistických oslavách, ani na nich sa nič vážne nerieši, zato sa tam rozprávajú sexistické vtipy. MDŽ tak na Slovensku stále zostáva dňom, keď si politici spomenú na ženy, zabavia ich, obdarujú, ale v zásade neurobia nič pre zlepšenie ich postavenia, pre podporu rovnoprávnosti či ich väčšiu účasť na verejnom živote.

Čo je to vlastne za sviatok?

Dôvodom, prečo MDŽ hlavne v krajinách bývalého socialistického bloku vyvoláva na jednej strane sentimentalitu a na druhej dešpekt, je, že tento sviatok dlho hľadal svoj obsah, menila sa jeho agenda a často sa zneužíval na ideologické ciele.

Navyše podobne ako iné dni venované tej či onej skupine či problému má tú smolu, že pôsobí kampaňovito či tak, že o ženách sa hovorí jeden jediný deň a 364 dní je to úplne inak.

Ani iniciátorky Medzinárodného dňa žien však zrejme nepredpokladali, že viac ako sto rokov po tom, čo začali pretláčať zlepšovanie pracovných podmienok pre ženy či ukončenie diskriminácie, budú ženy stále znevýhodňované a naladené tak, že by o svoje práva mali bojovať.

Vznik Medzinárodného dňa žien sprevádza niekoľko legiend a pôvodne sa ani neoslavoval 8. marca. Ôsmeho marca sa ani nekonal štrajk robotníčok z newyorských textilných tovární, ktorý mal vznik sviatku vyvolať, hoci je pravdou, že v roku 1908 niekoľko týždňov odmietali krajčírky pochádzajúce zväčša z prisťahovaleckých komunít pracovať na protest proti neznesiteľným podmienkam v dielňach, ale napríklad aj proti sexuálnemu obťažovaniu.

Ich protest si americká Socialistická strana pripomenula 28. februára 1909 a o rok neskôr na Medzinárodnej ženskej konferencii (bola sprievodným podujatím Socialistickej internacionály) dve nemecké aktivistky, Clara Zetkinová a Luise Zeitzová, navrhli, aby sa MDŽ slávil každoročne. Jeho agendou malo byť okrem sociálnych požiadaviek aj volebné právo pre ženy, ktoré v tých časoch drvivá väčšina sveta nepoznala.

Obľúbený u ruských boľševikov

Prvé oficiálne oslavy MDŽ sa konali 19. marca 1911, hlavne v západnej Európe a v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Už vtedy sa objavili rozpory, keď americké ženy oslavovali skôr, poslednú februárovú nedeľu. Od roku 1914 sa sviatok oslavuje vždy 8. marca.

Hoci v Rusku sa ženy vybrali do ulíc na počesť svojho sviatku už v roku 1913, oveľa zásadnejšie boli demonštrácie v Petrohrade v roku 1917, v ktorých ženy pod heslom Chlieb a mier protestovali proti cárovi aj vojne. Ich akcie prerástli do masových protestov a lokálna revolúcia v Petrohrade sa stala predzvesťou októbrovej, čo položila cárizmus a viedla k vzniku Sovietskeho zväzu aj tamojšieho zriadenia.

Aj z týchto dôvodov si sviatok obľúbil boľševický líder Vladimir Lenin a urobil z neho oficiálny sviatok nového režimu. Nasledovala ho Čína a potom po druhej svetovej vojne sa rozšíril hlavne do sovietskych satelitov či krajín v Afrike, Ázii alebo Latinskej Amerike, ktoré koketovali so socializmom alebo sa počas studenej vojny hlásili k Hnutiu nezúčastnených.

Západní socialisti či komunisti sa celé roky hnevali na to, že sviatok si privlastnili komunisti z východného bloku, a hlavne vo Francúzsku sa šírila legenda, že prvý štrajk krajčírok bol už v roku 1857 (neexistuje na to žiadny dôkaz). To malo poukazovať na to, že pôvod MDŽ je oveľa starší ako boľševizmus a sviatok je oveľa medzinárodnejší.

V réžii OSN

Pravdou je, že MDŽ sa stal rozhodnutím OSN medzinárodným sviatkom až v roku 1975. Dnes je vo viacerých krajinách (hlavne bývalých sovietskych republikách) dňom pracovného pokoja, inde je pracovným dňom len pre mužov (Čína, Nepál, Macedónsko) a v mnohých krajinách sa konajú rôzne podujatia. Od estrád až po úplne vážne protesty v krajinách, kde sa nielen ženské práva pravidelne pošliapavajú.

V posledných rokoch OSN pre Medzinárodný deň žien pripravila špeciálne témy, ktoré majú upozorniť na problémy žien. Tohto roku bude hlavným mottom rodová rovnosť pod heslom Planéta 50 : 50 do roku 2030. Rok 2030 si OSN stanovila ako termín, keď sa majú odstrániť najvypuklejšie problémy rodovej nerovnosti žien, ale aj dievčat, ktorým napríklad pre ich rod bránia navštevovať školské zariadenia.

Kritici však upozorňujú na to, že mnohé kampane OSN sú formálne a nemajú dostatočný vplyv na dianie v členských krajinách, a to hlavne v tých, kde je slabá občianska spoločnosť a takmer žiadny rešpekt k právam občanov.

Najviditeľnejším príkladom toho je, že sviatok, ktorý vznikol na podporu krajčírok, často ešte v pubertálnom veku pracujúcich v takmer otrockých podmienkach, v nebezpečných a zdraviu nevyhovujúcich dielňach a odkázaných na milosť a nemilosť svojich nadriadených, nepriniesol žiadny posun. Aj po viac ako sto rokoch v mnohých krajinách sveta dievčatá a ženy pracujú v podobných podmienkach ako kedysi imigrantky z východnej Európy či Talianska v New Yorku.

Deň aj pre mužov

Rodovo špecifický sviatok, samozrejme, vyvolal aj debaty o tom, prečo nevenovať jeden deň v roku aj mužom. Americkí muži napríklad neformálne oslavovali 23. február ako Medzinárodný deň mužov už v 60. rokoch minulého storočia a upozorňovali na to, že sovietsky systém síce o sebe vyhlasuje, že je viac rovnostársky ako západný, ale pritom presadzuje ženy na úkor mužov.

V 90. rokoch myšlienku Medzinárodného dňa mužov obnovil americký profesor Thomas Oaster a navrhol aj nový dátum – 19. november. Sviatok sa oslavuje v takmer 70 krajinách sveta, najdlhšie na Malte. Má presadzovať rodovú rovnosť a upozorňovať na pozitívne mužské vzory, ale aj pripomínať podiel mužov na starostlivosti o deti a na rodinnom živote.

Komentáre

Teraz najčítanejšie