Denník N

Často vidíme, že deti riadia rodinu a rodičia sú výkonnou zložkou. V takej rodine sú všetci nešťastní, hovorí psychologička

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Psychologička Katarína Rezníková robí pravidelné skupinové terapie pre tínedžerov, ktorí majú problémy so socializáciou. Niektorí z nich nezvládajú vyjsť z domu a nechodia ani do školy. Keď musia vyjsť na ulicu alebo do autobusu, pochytí ich úzkosť a panika.

Podľa psychologičky sú títo mladí ľudia krehkejší, ale často za to môže aj prostredie, v ktorom vyrastali. Dieťa sa nevychováva samo, hovorí Rezníková. „Veľmi často idú deti do negativizmu voči sebe. Ale niekde ho museli nabrať. Dieťa sa nezačne „dávať dole“ samo od seba. Nezačne si samo hovoriť, že je zlé,“ vysvetľuje psychologička.

Podľa Rezníkovej tínedžeri cítia aj veľký tlak od rodičov – aby mali samé jednotky, išli na tú najlepšiu strednú a aj vysokú školu. Aj mladí ľudia cítia tlak spoločnosti stále stúpať. „Lenže my rast vnímame iba vertikálne. Napredujeme iba vtedy, keď ideme vertikálne hore. Keď stúpame na kariérnom rebríčku, keď je univerzita môjho dieťaťa lepšia alebo minimálne taká dobrá, na akej študoval rodič. Neuznávame však vôbec horizontálnu úroveň rastu. Nemusíme stúpať hore, ale môžeme skvalitňovať úroveň, na akej už sme,“ hovorí psychologička, ktorá pôsobí v bratislavskom ALMA centre.

Prečo ste začali robiť skupinové terapie pre tínedžerov? 

Zdá sa nám, že touto cestou sa budeme v psychologickom poradenstve v budúcnosti uberať. Počet klientov narastá takou rýchlosťou, že nestíhame pokryť všetky žiadosti. Len na našej pobočke máme čakačku, do ktorej stále pribúdajú noví záujemcovia. Každý deň pribudne zhruba päť ľudí, z toho sú minimálne polovica tínedžeri. A to je nás aktuálne 23 psychológov v ALMA centre, na troch pobočkách v Bratislave. Individuálne poradenstvo, teda jeden na jedného, už nestíhame. Ale pri tínedžeroch je to trochu iné, skupinu som založila z trochu iných pohnútok.

Akých? 

Robila som školskú psychologičku v školách a videla som, ako narastajú problémy, s ktorými sa trápia. Aj ja mám dve dcéry, 19- a 26-ročnú, takže je mi blízka téma, prežívam to aj cez ne. Považujem to za veľmi zaujímavý vek. Už sa odčleňujú od rodičov, vychádzajú z rodinného kruhu a majú krízu identity, čiže hľadajú samých seba medzi rovesníkmi. No zároveň riešia otázky školy, budúcnosti, zamestnania. Je to veľmi komplikovaný vek, keď sa pasujú s veľkými a zásadnými témami. Zdá sa mi, že keď im pomôžeme lepšie a zdravšie naštartovať svoju budúcnosť, môžeme ovplyvniť ich celý život.

Sú skupinové terapie pre tínedžerov iba z núdze cnosť, aby ste pomohli viacerým, alebo majú reálny efekt? 

Nie je to vôbec z núdze cnosť. Pri svojich individuálnych terapiách s tínedžermi mám pocit, že im síce trochu pomáham, ale podstatní sú pre nich teraz rovesníci. V tejto skupine sa stretli 15- až 17-roční mladí ľudia, ktorých spájajú problémy v sociálnych situáciách. Väčšina z nich mala problém konfrontovať sa so spolužiakmi a s rovesníkmi. Majú neustály pocit – niektorí od detstva, niektorí až v tomto veku –, že nikam nepatria.

Prečo? 

Cítia sa vyčleňovaní, pretože sú úzkostnejší, deprimovanejší, smutnejší. Veľmi ich trápi, aký na nich majú ostatní ľudia názor. Spätná väzba od rovesníkov je pre nich nesmierne dôležitá. Chcú sa cítiť ako dôležití pre ostatných, aby patrili do skupiny. Preto sa mi zdá, že môj názor alebo rada staršej osoby je pre nich síce o. k., ale oveľa podstatnejšia je spätná väzba od rovesníkov. Porozprávať sa, zdieľať svoje problémy s rovesníkmi, ktorí sú na tom podobne. To má úžasný náboj. Je to veľmi nápomocné, myslím si, že dokonca viac ako individuálne terapie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Spomenuli ste, že tínedžerov v skupine trápia sociálne problémy. O čo ide? 

Majú problém so začlenením do sociálneho prostredia. Väčšina z nich má skúsenosti so šikanou v škole. A sú celkovo smutnejší. Ťažko povedať, či sú u nich genetické predpoklady alebo či rodinné zázemie nebolo až také podporné a vrúcne. Zdajú sa mi menej odolní a krehkejší. Oveľa viac sa ich dotkne, keď niekto povie hlúpu poznámku. Mám tam decká, ktoré majú individuálny študijný plán a nechodia do školy. Nezvládajú vyjsť každý deň z domu.

Prečo? 

Pochytí ich obrovská úzkosť a panika, keď majú vyjsť na ulicu či nastúpiť do autobusu. Napríklad cítia,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie