Kristina Böhmer
Pred týždňom unikli informácie, že podľa amerických tajných služieb chce Putin umiestniť jadrovú zbraň na obežnú dráhu Zeme. Vyvolalo to paniku a vládni predstavitelia ľudí upokojovali, že sa im nič nestane.
Jadrové zbrane vo vesmíre neútočia na mestá ani obyvateľov. Útočia na satelity.
Bezpečnostný analytik a odborník na jadrové zbrane z Karlovej univerzity Vlastislav Bříza Denníku N povedal, že jadrový výbuch vo vesmíre – veľmi laicky povedané – „usmaží iné satelity na obežnej dráhe“. Naruší to každodenný život, telekomunikácie, médiá alebo GPS navigácie, ale aj vedenie vojen, pretože väčšina moderných zbraní je navádzaná satelitmi.
Ukrajina však vlastné satelity nemá. Rusi by teda zaútočili na tie americké, „čím by Ruská federácia Spojeným štátom prakticky vyhlásila vojnu“.
Podľa Břízu však netreba panikáriť, pretože neverí, že ruský vývoj je tak ďaleko.
V článku sa dočítate:
- prečo je dôležité mať prevahu vo vesmíre, o čom je Kozmický dohovor a čo boli Hviezdne vojny;
- ako by vesmírna jadrová zbraň mohla vyzerať a čo by jej použitie znamenalo pre vedenie vojen aj náš každodenný život;
- ako na uniknuté informácie zareagoval Putin a jeho minister obrany Šojgu a prečo tvrdia, že neporušujú dohody;
- aké iné jadrové zbrane Rusko momentálne vyvíja a či nimi dokážu zasiahnuť akýkoľvek bod na Zemi;
- či podľa Břízu Rusi použijú taktické jadrové zbrane na Ukrajine.
Prečo je dôležité mať prevahu vo vesmíre?
Jadrovú bombu vo vesmíre prvýkrát otestovali USA už v roku 1962. Odpálili ju z atolu Johnston v Tichom oceáne v rámci operácie nazvanej Starfish Prime.
Vybuchla vo výške 400 kilometrov v atmosfére, ale elektromagnetický impulz bol taký silný, že prerušil telefónne služby na Havaji a zničil niekoľko satelitov, ktoré obiehali v okolí.
O päť rokov neskôr mali USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz na stole Kozmický dohovor, ktorý zakazuje umiestňovať jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme, Mesiac alebo iné vesmírne telesá.
Za vlády amerického prezidenta Ronalda Reagana existoval podľa odborníka na jadrové zbrane Vlastislava Břízu v USA program nazvaný Hviezdne vojny. „Hviezdne vojny, hoci vývoj ani zďaleka nebol tak ďaleko, ako ho Reagan prezentoval, zapôsobili na sovietske vedenie tak veľmi, že oni sami zintenzívnili svoj projekt vesmírnych vojen, ale neboli schopní ho financovať,“ dodal.
Rusi si však podľa Břízu doteraz uvedomujú silu takejto zbrane, ktorá zabezpečuje nadradenosť vo vesmírnom súboji. „A ak máte nadradenosť vo vesmíre, máte obrovskú výhodu, pretože drvivá väčšina moderných zbraňových systémov funguje na báze satelitného navádzania a vyradenie vyšších satelitných systémov by mohlo paralyzovať vaše možnosti, ako udrieť na nepriateľa,“ hovorí Bříza.
Bloomberg píše, že podľa informácií zo zdrojov blízkych americkým spravodajským službám by k vyslaniu jadrových zbraní na orbitu Zeme malo dôjsť ešte tento rok.
Hoci Rusko má na čo nadväzovať, keďže výskum prebieha od 70. rokov, Bříza si nemyslí, že je „vo fáze sériovej výroby zbrane“. Domnieva sa, že Rusko, rovnako ako USA, ale aj Čína a India, sa snaží tieto systémy získať, ale vývoj zatiaľ nie je tak ďaleko.
„Za Sovietskeho zväzu prebiehal výskum v tejto oblasti v troch smeroch. Prvý bol takzvaný laserový program, v rámci ktorého bol na Zemi umiestnený vysokovýkonný laser, ktorý mal zostreľovať objekty na orbite. Druhá fáza boli vysokovýkonné rakety s ďalekým dosahom, ktoré mali ničiť kozmické objekty, teda satelity. A napokon tretia fáza je umiestnenie zbraňových systémov do vesmíru,“ vysvetľuje odborník.
Ako by takáto zbraň mohla vyzerať?
Možností je podľa českého experta Břízu viac. Môže to byť jadrová zbraň ako taká, napríklad pozemný laser alebo raketa odpaľovaná zo Zeme, ale to považuje za menej pravdepodobné. Skôr sa prikláňa k tomu, že by išlo o umiestnenie satelitu vybaveného jadrovým reaktorom na obežnú dráhu Zeme.
„Bavíme sa len hypoteticky, pretože nikto zatiaľ nedal žiadne konkrétne informácie,“ zdôrazňuje. „Ale predstavte si to tak, že tento jadrový reaktor umiestnený na satelite vyprodukuje obrovské množstvo energie napríklad pre mikrovlnný rušič. Ak to poviem skutočne veľmi laicky, tak usmaží iné satelity na obežnej dráhe.“
Podľa New York Times si ani samotné americké spravodajské služby nie sú isté, či Putin skutočne jadrovú zbraň do vesmíru pošle. Údajne ju testoval začiatkom roka 2022, teda v čase spustenia totálnej vojny proti Ukrajine, ale Američanom trvalo dlhšie, kým zistili, že išlo o test rakety schopnej niesť jadrovú bombu. Upozorňujú aj na to, že teoreticky môže do vesmíru vyslať len slepú bombu a nechať svet v pochybnostiach, či bola skutočná.
Šéf nemeckého vojenského vesmírneho veliteľstva generálmajor Michael Traut tvrdí, že najhorší možný scenár by bol zničujúci pre všetkých. „Ak sa niekto odváži nechať explodovať jadrovú zbraň vo vysokej atmosfére alebo dokonca vo vesmíre, bol by to viac-menej koniec použiteľnosti tohto globálneho majetku (obežnej dráhy),“ povedal. Výbuch by podľa neho zničil tisíce satelitov na orbite.
„Nič by takúto akciu neprežilo – žiadny satelit, ani čínsky, ani ruský, americký ani európsky.“
Mnohé satelity ovplyvňujú naše každodenné životy, či už ide o GPS navigácie, bankové prevody, predpovede počasia, či televízne vysielanie. Zároveň majú podľa Břízu dosah na vedenie vojenských konfliktov, pretože mnohé zbraňové systémy sú navádzané satelitmi.
Ukrajina nemá vlastné satelity. Vo vojne používa StarLink od Elona Muska a podobný systém, ktorý prevádzkuje Microsoft Billa Gatesa; informácie dostáva aj zo satelitov spojeneckých krajín. Išlo by teda o útok na americké satelity, „čím by Ruská federácia Spojeným štátom prakticky vyhlásila vojnu a začala by tretiu svetovú“. Bříza však zopakoval, že vývoj podľa neho nie je tak ďaleko.
Ako reagujú Rusi a ktoré dohody vraj „neporušujú“?
Ruský minister obrany Sergej Šojgu tvrdí, že nemajú vo vesmíre žiadne jadrové zbrane. „My nič z toho nemáme a oni vedia, že nie, ale stále robia rozruch,“ pokračoval s tým, že Západ má na tento „rozruch“ dva dôvody.
„Po prvé, vystrašiť senátorov a kongresmanov, aby z nich vytiahli financie údajne nielen pre Ukrajinu, ale aj na to, aby čelili Rusku a vystavili ho strategickej porážke.“ Reagoval na problémy so schvaľovaním balíka pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov, ktorý v americkom kongrese blokujú už niekoľko mesiacov.
„Po druhé,“ pokračoval Šojgu, „podľa nášho názoru by nás chceli takto nemotorne dotlačiť k opätovnému začatiu dialógu o strategickej stabilite.“ Tu zase reagoval na snahy Západu predĺžiť takzvanú New START dohodu, ktorá obmedzovala, koľko jadrových hlavíc mohli krajiny vlastniť. Prvýkrát ju USA a Rusko podpísali v roku 2011 a v roku 2021 ju predĺžili o päť rokov. Vo februári 2023 od nej Putin odstúpil.
Aj ruský prezident takéto plány odmietol. Rusko bolo podľa neho vždy „kategoricky proti“ používaniu jadrových zbraní vo vesmíre a rešpektuje Kozmický dohovor z roku 1967. „Naša pozícia je jasná a transparentná,“ dodal. Len z nedávnej minulosti však už máme množstvo príkladov o tom, ako Putin klamal. Rovnako je veľa príkladov, ktoré dosvedčujú, že Rusko nedodržuje dohody, napríklad Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom Ukrajina vymenila svoj jadrový program za prísľub bezpečnosti a neútočenia za jej hranicami.
V prípade použitia vesmírnej jadrovej zbrane do úvahy vstupujú dve veci. Prvou je doktrína vojenskej stratégie Mutually Assured Destruction (zaručené vzájomné zničenie), podľa ktorej by použitie jadrových zbraní proti inej jadrovej krajine viedlo k zničeniu útočiacej aj brániacej sa strany. Putin podľa amerických tajných služieb vie, že keby zhodil jadrovú bombu na USA či členskú krajinu NATO, odpoveď by prišla rýchlo. Myslí si však, že vo vesmíre táto doktrína neplatí.
Druhou je Kozmický dohovor, pričom do Putinovej rétoriky by zapadal Břízov opis zbrane ako satelitu, ktorý by niesol jadrový reaktor. „Takto by mohli tvrdiť, že nejde o porušenie dohovoru, pretože malý jadrový reaktor nie je jadrová zbraň. Ten by síce poháňal mikrovlnný rušič, ale Rusi by naďalej tvrdili, že jadrové zbrane na orbite vlastne rozmiestnené nie sú,“ hypotetizuje Bříza s tým, že Putin si často interpretuje dohody po svojom.
Ako na únik informácií reagujú USA?
USA sa snažia potlačiť paniku a opakujú, že táto zbraň by ľuďom na Zemi fyzicky neublížila. „Nehovoríme o zbrani, ktorá môže byť použitá na útok na ľudské bytosti alebo na fyzické zničenie tu na Zemi,“ povedal hovorca Bieleho domu John Kirby.
Väčším problémom než samotná zbraň je momentálne únik týchto tajných informácií. Zmaril totiž snahy amerických diplomatov komunikovať o tejto hrozbe s ruskými náprotivkami a odhovoriť Kremeľ od umiestnenia jadrových hlavíc vo vesmíre. Podľa portálu Politico Američania v tejto záležitosti kontaktovali Rusov už štyri týždne predtým, ako sa informácie dostali na verejnosť.
Apelovali údajne aj na tichých spojencov Ruska Čínu a Indiu, aby na Putina zatlačili, pretože ak by Kremeľ skutočne vypustil jadrovú zbraň na orbitu Zeme, zničilo by to čínske a indické satelity rovnako ako tie americké.
Američania chceli túto hrozbu riešiť za zavretými dverami a v tajnosti aj preto, lebo sa obávali, že zverejnením im ich zdroje prestanú dodávať nové informácie.
Aké iné jadrové zbrane Rusko vyrába a modernizuje?
Rusko vyvíja aj iné jadrové zbrane a modernizuje tie staršie, napríklad svoj diaľkový strategický bombardér Tupolev Tu-160 vyvinutý v Sovietskom zväze v 70. a 80. rokoch. „Biela labuť“, ako ruský bombardér volajú piloti pre jeho biely povrchový náter, dokáže niesť jadrové hlavice. Pôvodne niesol 24 jadrových rakiet krátkeho doletu, ale postupne ho modernizovali tak, aby uniesol 12 rakiet s doletom 5500 kilometrov. Čo z neho urobia v aktuálnej fáze modernizácie, nie je zatiaľ jasné.
Putin však predstavu zrejme má. Tento týždeň za prítomnosti ruských médií do bombardéra vliezol. Išiel si ho pozrieť do Kazanskej leteckej továrne počas návštevy Tatárskej republiky.
Pre zaujímavosť, aj tieto bombardéry mala kedysi Ukrajina, ale v rámci denuklearizácie spomenutej v Budapeštianskom memorande ich rozobrala a poslala do Ruska.
„Prezident Putin je posadnutý veľkými zbraňovými systémami, predovšetkým jadrového charakteru,“ hovorí Bříza. „Rád ich prezentuje, spomínam si na pamätná tlačovú konferenciu z roku 2018, kde prezentoval niekoľko zázračných zbraní Ruskej federácie.“
Treba ho však podľa Břízu brať vážne, pretože ruské jadrové sily sú spolu s americkými najväčšie na svete a ich arzenál tvorí 90 percent všetkých jadrových hlavíc sveta.
„Čo sa týka jadrovej triády, to znamená medzikontinentálne balistické rakety odpaľované zo zeme, medzikontinentálne balistické rakety odpaľované z ponoriek a strategické bombardéry, funguje a je osvedčená. Predovšetkým tie medzikontinentálne balistické rakety odpaľované zo zeme aj z ponoriek sú skutočne sofistikované a osadené mimoriadne ničivými hlavicami. Sú schopné zasiahnuť de facto akýkoľvek cíp sveta, takže bez pochýb musíme túto hrozbu brať vážne,“ zdôrazňuje.
Pri nových systémoch si taký istý nie je. „S akou pompou Putin prezentoval hypersonickú zbraň Kinžal s tým, že je nezastaviteľná a nezostreliteľná. Dnes máme dôkazy, že ukrajinská protivzdušná obrana v niektorých prípadoch dokázala Kinžal zostreliť. Aj na tomto príklade vidíte, že to, čo prezident Putin alebo ruské armádne vedenie tvrdia, nie je absolútne,“ porovnáva.
K novým systémom, na ktorých Rusko pracuje, patrí napríklad prvá súprava jadrových torpéd s veľmi dlhým doletom vyzbrojených jadrovými zbraňami nazvaná Poseidon. Už v januári 2023 o nich informovala ruská tlačová agentúra TASS. Pravdepodobne ide o torpédo, ktoré testovali už v roku 2019 na severnom pobreží Ruska, kde počas testovania zomrelo minimálne sedem ľudí, niektorí z nich boli vedci podieľajúci sa na výskume.
„Cieľom podvodného dronu je tajne preniknúť pod hladinou mora k pobrežiu nepriateľa, teda USA, a veľkým podvodným jadrovým výbuchom spôsobiť tlakovú vlnu, ktorá by zmietla napríklad celé časti pobrežia Spojených štátov,“ vysvetľuje Bříza. „Otázkou je, ako ďaleko je vývoj. Určite na tom Rusi pracujú, ale nedémonizoval by som tieto zbrane v zmysle, že sú štandardne zaradené vo výzbroji. Môže to byť vo fáze výskumu alebo prototypov.“
Použijú Rusi na Ukrajine taktické jadrové zbrane?
Taktické jadrové zbrane sú menšie, mali by mať kratší dolet a menšiu ničivú silu. Bříza je však presvedčený, že Rusi na Ukrajine tieto zbrane nepoužijú, a to z dvoch hlavných dôvodov.
Prvý je vojenský. „Front na Ukrajine má viac ako tisíc kilometrov a vojská sú také rozptýlené, že použitie niekoľkých taktických zbraní nemá zmysel. Tie z hľadiska moderného bojiska majú zmysel vtedy, keď máte veľkú koncentráciu vojsk na jednom mieste, čo nie je tento prípad. Preto by použitie nemalo žiadny bezprostredný vojenský účel a Rusko by ich použitím nedosiahlo víťazstvo na Ukrajine,“ povedal.
„Druhý dôvod je politický a v ňom hrá paradoxne pozitívnu úlohu Čína, ktorá má svoju jadrovú doktrínu No First Use, teda že nikdy nepoužije svoje jadrové zbrane ako prvá,“ dodal. „Je zrejmé, že počas rozhovoru prezidentov Ruska a Číny došlo aj na túto tému a prezident Si sa Putina určite snažil odradiť od použitia takýchto zbraňových systémov. Čína by na použitie jadrovej zbrane akéhokoľvek charakteru reagovala veľmi negatívne.“
Použitie jadrových zbraní je podľa Břízu pre Čínu skutočne citlivá záležitosť – napríklad aj preto, lebo sama má omnoho menší jadrový arzenál než Rusko alebo USA. Hoci jadrové zbrane má viacero krajín, len USA a Rusko sú skutočnými jadrovými superveľmocami.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
