Vyzerá to ako nekonečný príbeh. Poslanci Smeru Erik Kaliňák a Ján Mažgút prišli v novembri 2023 s návrhom cestného zákona, ktorý by štátu umožnil diktovať samosprávam, ako majú vyzerať ich cesty.
Samosprávy túto novelu rázne odmietli a koaličným poslancom vyčítali okrem obsahu novely aj to, že ju s nimi najprv nekonzultovali.
O novele niekoľko mesiacov nebolo počuť, až do 15. februára, keď ju Kaliňák a Mažgút stiahli z parlamentu. Vzápätí sa v skrátenom medzirezortnom konaní objavil takmer identický návrh zákona – ktorý však chcel ešte viac obmedziť právomoci žúp, miest a obcí.
Predložil ho minister dopravy Jozef Ráž ml. (za Smer). Opäť sa zdvihla vlna kritiky, no na rozdiel od Kaliňáka a Mažgúta mu trvalo len pár dní, kým v stredu po rokovaní vlády oznámil, že ho stiahne opäť a predloží ďalší.
Mestá nebudú musieť vopred posielať ministerstvu dopravy na schválenie dopravné značky. Ministerstvo tento bod z návrhu vypustí a novelu znovu predloží do pripomienkového konania.
Ráž hovorí, že návrh upraví, pretože akceptoval argumenty ZMOS-u a Únie miest Slovenska (ÚMS). Zrejme však toho bude musieť zmeniť omnoho viac, pretože k návrhu sa medzičasom už stihli vyjadriť viaceré ministerstvá, úrad vlády aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
Podobne ako pri poslaneckom návrhu Koncepcie strategickej komunikácie Slovenskej republiky od Richarda Glücka a Juraja Gedru (obaja Smer) aj v tejto veci vyčítajú predkladateľovi – ministrovi Rážovi –, že novele chýbajú základné veci, ktoré by mal návrh zákona obsahovať.
V dôvodovej správe chýbajú dôvody
Denník N upozornil ešte v utorok na to, že dôvodová správa k ministerskému návrhu hovorí len to, že cieľom zákona je rozšíriť kompetencie ministerstva, ale nevysvetľuje, prečo je to potrebné.
Presne to isté novele vyčíta Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR.
„Žiadame doplniť do všeobecnej časti dôvodovej správy zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej zákonnej úpravy,“ hovorí úrad v pripomienke. Ministerstvu navrhuje, aby sa riadilo článkom 19 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, ktoré vysvetľujú, čo by mal obsahovať návrh zákona.
Legislatívny odbor úradu vlády spomína tieto pravidlá aj v druhej poznámke: „Podľa Čl. 8 ods. 8 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v platnom znení treba obmedziť ustanovenie účinnosti dňom vyhlásenia len na prípady, keď je to skutočne nevyhnutné.“
Ak má zákon nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, predkladateľ by mal v dôvodovej správe vysvetliť, prečo to je potrebné. „Preto žiadame náležite odôvodniť navrhovanú účinnosť zákona,“ píše ministerstvu odbor úradu vlády.
Ministerstvo financií: Žiadame správne kvantifikovať vplyvy
Minister dopravy Ráž v návrhu zákona tvrdí, že novela bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) s ním nesúhlasí.
Podľa navrhovanej úpravy musia cestné orgány a obce informovať ministerstvo dopravy o každej – aj drobnej – úprave dopravného značenia alebo dopravného zariadenia. ÚMS odhaduje, že takýchto žiadostí môže byť aj viac ako 15-tisíc.
„Vzhľadom na ich počet bude ich podanie, prijatie, spracovanie a vybavenie s vysokou pravdepodobnosťou vyžadovať dodatočné administratívne kapacity ako na strane obcí, tak na strane ministerstva dopravy s vplyvom na rast zamestnanosti a výdavky verejnej správy,“ upozorňuje ministerstvo financií v zásadnej pripomienke.
Keď návrh predkladali poslanci Smeru Mažgút a Kaliňák, podľa nich nemal žiaden vplyv na financie. Ministerstvo financií vtedy upozornilo, že vplyv by mohol byť pozitívny, keďže by štátu umožnil pokutovať samosprávy, ak na svojich cestách nevykonajú žiadané zmeny.
Túto pripomienku zapracovalo ministerstvo dopravy. Zároveň si však chcelo rozšíriť kompetencie a zjavne nemyslelo na to, že pokuty pravdepodobne nevykompenzujú administratívnu a finančnú záťaž posudzovania tisícov žiadostí o dopravné značenia.
„Nemožno očakávať, že by avizované príjmy z pokút (čl. I bod 3 § 22a ods. 2), ktoré môžu byť uložené až pri neplnení uložených opatrení na základe vykonaného štátneho odborného dozoru (čl. I bod 2 § 3c ods. 2), dokázali vykompenzovať vyššie uvedené administratívne náklady,“ zdôrazňuje ministerstvo financií.
Tam však pripomienky ministerstva financií nekončia. Navrhuje „z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti preformulovať“ znenie prvého odseku, aby bolo jasné, že ak sa ministerstvo dopravy do 15 dní nevyjadrí k žiadosti, tak s ňou súhlasí.
Predkladateľa zároveň, rovnako ako odbor úradu vlády, odkazuje na prílohu Legislatívne pravidlá vlády SR, ktoré hovoria, že účinnosť dňom vyhlásenia musí byť zdôvodnená a že slová „Výnosy z pokút“ by mal nahradiť slovom „Pokuty“.
Ministerstvo práce: Vynechali ste krok
V doložke vybraných vplyvov novely sú identifikované už spomínané vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Ako upozorňuje ministerstvo práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas), to znamená, že materiál by mal najprv prejsť predbežným pripomienkovým konaním, ktoré sa robí ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním.
„Ako vyplýva z predloženého materiálu, tento proces zrealizovaný nebol, čím nebol dodržaný záväzný postup podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov,“ konštatuje ministerstvo práce.
NBÚ: minister sa nepíše s veľkým M
Národný bezpečnostný úrad odporúča predkladateľovi v rámci novely formálne upraviť návrh uznesenia vlády. Napríklad bodkočiarka by mala nasledovať bezprostredne po slove, nie byť oddelená čiarkou: „v bode A.1. sa slová ‚predpisov ;‘ nahrádzajú „slovami ‚predpisov;‘“.
NBÚ ďalej upozorňuje, že slovo minister sa nepíše s veľkým M.
„V bode B.2. v bloku ‚Zodpovedná osoba‘ sa slovo ‚Ministra‘ nahrádza slovom ‚ministra‘, v závere návrhu uznesenia v bloku ‚Vykonajú‘ sa slovo ‚Minister‘ nahrádza slovom ‚minister‘“
Návrh podľa NBÚ neobsahuje ani správu o účasti verejnosti a predkladateľovi odkazuje, aby použil novú šablónu doložky vybraných vplyvov, ktorá platí od 1. októbra.
„Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 479 z 27. septembra 2023 k návrhu zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov bola členom vlády a predsedom ústredných orgánov štátnej správy uložená úloha B.2. – zabezpečiť dôsledné uplatňovanie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov v znení účinnom od dátumu schválenia materiálu vo vláde. Aktualizovaná šablóna doložky vybraných vplyvov bola súčasťou predmetného materiálu,“ zdôrazňuje NBÚ.
Samosprávy: Stiahnite to
Svoje právo vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní využili aj Banskobystrický samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, združenie SK8 aj verejnosť.
Takmer všetci žiadajú „stiahnuť a neprijať celý predložený návrh zákona“.
Jedinou výnimkou je Žilinský samosprávny kraj, ktorý však navrhuje, aby sa novela vzťahovala len „na prípady žiadostí o určenie trvalého použitia dopravných značiek a dopravných zariadení a takisto iba na prípady, kde žiadosti nie sú predmetom stavebného konania alebo ohlásenia stavby“. Kraj je navyše súčasťou združenia SK8, ktoré navrhuje celý návrh stiahnuť.
O detailných výhradách samospráv k novele sme písali vlani v novembri aj tento týždeň.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matúš Zdút




































