Denník N

Cítia sa osamelé a hanbia sa za smútok za starým životom. Katarína Žilák vytvorila priestor, kde matky nemusia predstierať

Zakladateľka projektu Vysmiata duša mamky Katarína Žilák. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zakladateľka projektu Vysmiata duša mamky Katarína Žilák. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Katarína Žilák porodila svoju dcéru na začiatku covidovej pandémie. Zorientovať sa v rodičovskej úlohe jej pomohla intenzívna podpora manžela aj psychologické vzdelanie.

„Štúdium psychológie mi pomohlo v racionálnej rovine. Keď sa mi menila nálada, povedala som si, že toto bude asi to baby blues. Občas to bolo až vtipné,“ opisuje svoje prvotné pocity z materstva.

Cítila však najmä neistotu. Zmierniť nepríjemné pocity jej pomohla až úprimná spoveď inej mamy. „Pochopila som, že materstvo môže byť aj komplikované a človek tým všetkým dokáže prejsť,“ hovorí.

Keď mala jej dcéra asi rok a pol, Katarína Žilák sa rozhodla zúročiť svoje skúsenosti z práce v neziskovom sektore aj z materstva a založila neziskový projekt Vysmiata duša mamky.

Spolu s kolegami a kolegyňami prináša relevantné informácie a príbehy žien, organizuje podporné skupiny, poskytuje online psychologické poradenstvo a vytvára bezpečný priestor pre mamy a otcov na zdieľanie rodičovských zážitkov.

„Prídete do skupiny ľudí, v ktorej môžete povedať, že vám niekedy celé to materstvo lezie na nervy. Alebo že vám strašne chýba váš bývalý život a že závidíte svojmu mužovi, že môže chodiť denne na osem hodín do roboty,“ vymenúva rodičovské tabu, ktoré zaznievajú na online stretnutiach alebo v poradni. „Zrazu zistíte, že keď takéto veci poviete nahlas, svet sa nezborí a nezmizne ani láska k vášmu dieťaťu.“

V rozhovore s Katarínou Žilák preberáme:

  • čo jej pomohlo vyrovnať sa s detským plačom;
  • s kým po pôrode potrebovala o svojich pocitoch hovoriť;
  • že Slováci nevedia, čo je baby blues, a čerstvé matky často nálepkujú ako depresívne;
  • čo je kontrastná kartička materstva a prečo ju vytvorila;
  • prečo si myslí, že pohľad slovenskej spoločnosti na materstvo sa za posledné dekády vôbec nezmenil.

Začiatok vlastného materstva nazývate komplikovaným a kostrbatým. Aké pocity sa vám spájajú s obdobím, keď ste sa stali matkou?

Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým s odstupom štyroch rokov. V súvislosti so začiatkom môjho materstva mi prichádza na um slovo bizarný. Porodila som na začiatku apríla 2020, čo bolo obdobie začiatku prvej vlny covidu. V tom čase neustále pribúdali nové obmedzenia. Bolo zároveň veľmi nejasné, čo to ten covid je, aké ohrozenie predstavuje a čo nás čaká.

Z pôrodnice sme prišli domov deň pred prvým lockdownom. Dvere na byte sme teda pomyselne zavreli na mesiac a pol, toľko, myslím, trval výnimočný stav. Samozrejme, neznamená to, že sme nechodili vôbec von. Slovo bizarný najlepšie opisuje situáciu, v ktorej som sa ocitla. Aklimatizovala som sa na rolu matky a popritom som rozmýšľala, čo je to vonku za svet, ako ochránim svoje dieťa, ako ochránim seba a kto nám môže v tom celom pomôcť. Bolo to ako z katastrofického seriálu, o ktorom neviete, kedy sa skončí. Cítila som ohromnú neistotu.

Rola matky pre mňa bola zároveň veľkou neznámou. Moja predstava o tom, čo budem robiť s dieťaťom a ako ho budem viesť životom, sa končila príchodom z pôrodnice. Zrazu som nevedela čo ďalej. Samozrejme, že som riešila konkrétne veci a starala sa o dieťa, ale narážala som na mantinely vlastných skúseností, respektíve neskúseností. Moja dcéra bola druhé malé dieťa, ktoré som dovtedy držala v rukách, a prvé, o ktoré som sa musela reálne starať.

V čom bolo pre vás materstvo iné, než ste pred narodením vašej dcéry očakávali?

Očakávala som, že materstvo bude viac intuitívne. A teda, popravde, nebolo. V niektorých oblastiach som ho vnímala veľmi čiernobielo. Spočiatku som mala skutočne veľký strach a stres z toho, že sa mi nepodarí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie