Denník N

Rómovia na kandidátkach: Uspeje aspoň gemerský Obama?

Zmena urbanistického plánu a vyhlásená súťaž by mohli otvoriť debatu, aké bývanie stavať na Luníku IX. Foto N – Vladimír Šimíček
Zmena urbanistického plánu a vyhlásená súťaž by mohli otvoriť debatu, aké bývanie stavať na Luníku IX. Foto N – Vladimír Šimíček

Hovorili sme s Rómami na kandidátkach strán. Sú úspešní, dostali však len nižšie miesta.

V registri politických strán napočítate až devätnásť takých, v ktorých názve je slovo „rómsky“. Šestnásť z nich je však v likvidácii, o zvyšných troch príliš nepočuť.

Rómovia sa takto vyhranené strany voliť nehrnú. Systém, ktorý dlhodobo úspešne funguje u maďarskej menšiny v podobe Mosta-Híd a predtým aj SMK, u nich nikdy nezabral.

Potvrdili to aj parlamentné voľby v roku 2012, keď Strana rómskej únie na Slovensku z 26 kandidujúcich skončila druhá od konca s 0,11 percenta hlasov. Na kandidátku postavila len 32 ľudí a jej rekordom bolo 1,7 percenta získaných vo Vranove nad Topľou.

Strana ešte oficiálne funguje, no v aktuálnych voľbách nekandiduje. Od roku 2012 je mŕtva aj na Facebooku, kde dokázala pritiahnuť len menej ako 980 fanúšikov.

Naposledy dala o sebe vedieť vlani, keď jej šéf napadol vládu za to, že chce pomôcť utečencom, a nie Rómom, stranu TIP za protirómske bilbordy a splnomocnenca vlády za to, že pre Rómov neurobil nič.

Nezvoliteľní?

Rómovia nakoniec sú na kandidátkach iných strán, no je ich tam málo. V stranách, ktoré majú reálnu šancu uspieť, sme ich napočítali desať. Sú povzbudení aj výsledkom Petra Polláka spred štyroch rokov, ktorý sa stal prvým Rómom v parlamente.

Umožnilo mu to hnutie OĽaNO a ôsme miesto na kandidátke. Najviac Rómov teraz ponúka, zjavne práve pre vplyv Polláka, ktorý ich aj vyberal, opäť OĽaNO – štyroch. Nasleduje Most-Híd s tromi kandidátmi, Smer, Sieť a KDH majú jedného, SNS a SaS žiadneho.

„Ak aj nejakých máme, úspešne to taja,“ odpovedala tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková. Hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková tvrdí, že o Rómoch na ich kandidátke nevie, pretože ľudí podľa etnicity nevyberali. „Neskúmali sme to, ani to nepovažujeme za dôležité.“

Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie SAV sa v Národnom demokratickom inštitúte zaoberá politickou participáciou Rómov a s kolegami dlhodobo sleduje kandidatúru Rómov.

S pohľadom SaS nesúhlasí. „Je dôležité, aby kandidáti boli kvalitní a prepojení s myšlienkami strany, na debatu je však aj to, či neprotežovať etnicitu kandidátov na úkor ľudí, ktorí v štruktúrach strán pôsobia dlhodobo. Ideálne je, keď tam sú aj Rómovia, ktorí sú zároveň odborníkmi.“

Vysvetľuje, že „ak je na Slovensku sedem percent Rómov, rovnaký podiel by mali mať aj na miestach, ktoré sú volené. Je dôležité, aby sa podieľali na politike – od lokálnej po národnú“. Je sklamaný, že ani jeden Róm nie je na zvoliteľnom mieste.

Pohľad na kandidačné listiny mu dáva za pravdu. Predpokladať, že do parlamentu sa teraz na rozdiel od jedného prebojujú aspoň dvaja Rómovia, by bolo trúfalé, hoci všetci majú za sebou zaujímavé príbehy. Väčšina občanov ich totiž, až na splnomocnenca Petra Polláka, nepozná, a aj ten sa musí prekrúžkovať zo 142. miesta.

Najvyššie umiestneným Rómom je Štefan Vavrek z Mosta-Híd na 18. mieste, najnižšie miesto má Alexander Daško na kandidátke Smeru – 147. Samotní kandidáti si však z nízkych pozícií ťažkú hlavu nerobia a veria, že sa prekrúžkujú.

Kandidát Mosta-Híd Štefan Vavrek: Foto – Facebook Štefana Vavreka
Kandidát Mosta-Híd Štefan Vavrek: Foto – Facebook Štefana Vavreka

Gemerský Obama Štefan Vavrek, Most-Híd, číslo 18

Starosta Rimavskej Seče a otec troch detí má len 33 rokov, na Gemeri je však medzi Rómami známou postavou. Zastihnúť ho bolo prakticky nemožné, domov sa z mítingov a zo stretnutí vracia aj po desiatej večer.

Vyštudoval nitriansku UKF, šesť rokov učil žiakov v Tornali. Ako bývalý štvrtoligový futbalista tam dodnes trénuje starších žiakov. Profesiu zmenil, keď v komunálnych voľbách porazil starostku, ktorá bola na čele obce od roku 1998.

„Z dvetisíc občanov je asi 1300 Rómov. Klasickú osadu tu nemáme, v dedine sú však aj čisto rómske ulice,“ vysvetľuje a otvorene priznáva, že až na poste starostu zistil, koľko práce ho čaká.

Predvolebnú kampaň si platí sám. „Bol som už v asi 80 obciach. Brodím sa v blate, každý večer mám doslova špinavé topánky. Takto počúvať ľudí by si však mal vyskúšať každý, kto chce ísť do parlamentu.“

Myslí si, že môže uspieť, lebo na každom stretnutí je 50 až 60 občanov. „Ak by mi všetci dali hlas, mám šancu. Keďže som zo všetkých Rómov najvyššie, aj ľudia mi hovoria, že je to veľká príležitosť.“

Vavrek by sa mohol stať v parlamente prvým Rómom z južného Slovenska, ktorého materinským jazykom je maďarčina. Spolieha sa aj na to, že ľudia si pamätajú, čo už pre nich urobil.

Spomína mimoškolské doučovacie centrum v Rimavskej Seči, ktoré zakladal a do ktorého dodnes chodí okolo 50 detí. Doučovanie z rôznych predmetov tam majú zadarmo. Už z prvej starostovskej výplaty časť rozdal núdznym, ako sľuboval pred voľbami.

Založil aj občianske združenie, ktoré na Gemeri a v Novohrade robilo viaceré projekty pre Rómov – postavili detské ihriská, zabezpečili vozíky pre telesne postihnutých, zmontovali lavičky, opravili strechy na domoch, obnovili autobusovú zastávku, vymaľovali škôlky či kultúrne domy. Práve pre tieto aktivity si ho podľa neho všimol aj Most-Híd.

„V našom regióne nepotrebujeme nič, len prácu. Tú však musia systémovo riešiť politici hore, ja nemám ako zasiahnuť,“ vraví Vavrek. V parlamente chce presadiť program rómskej integrácie.

Že ho reklamní mágovia Mosta na bilbordoch prezentujú ako gemerského Obamu, mu dlho nebolo po chuti. „Nebol som nadšený, trvalo dva mesiace, kým som to dovolil, musel som to prebrať aj s rodinou. Vyšlo to však dobre a ľudia pochopili, čo sme tým chceli vyjadriť – tak ako bol Obama prvým prezidentom USA tmavej pleti, ja chcem byť prvým rómskym poslancom z južného Slovenska.“

Kandidát KDH Ivan Rác. Foto – Facebook Ivana Ráca
Kandidát KDH Ivan Rác. Foto – Facebook Ivana Ráca

Vysokoškolský pedagóg Ivan Rác, KDH, číslo 60

Má 31 rokov, vyučuje na UKF v Nitre a je komunálnym poslancom v obci Zbehy. Otec aj brat sú mäsiari, druhý brat je elektrikár, mama upratovačka. Z kandidátov je najvýrečnejší, práve tu však vidí aj svoju slabinu – skákanie do reči.

Svoje vzdelanie si veľmi cení. „Som jediný v širšej rodine, ktorý vyštudoval vysokú školu, mal možnosť urobiť si doktorát a stať sa vysokoškolským pedagógom,“ vraví Ivan Rác s tým, že v škole nikdy nezažil odsúvanie na okraj spoločnosti. V Nitre ho však trebárs napadli neonacisti.

Film Tvoj čas o ceste Rómov do politiky

Jeho manželka je z majority, majú spolu dcérku. Rác aj svoju rodinu považuje za príklad, že spolužitie medzi Rómami a majoritou môže byť bezproblémové. Ako praktizujúci kresťan vstúpil do KDH ešte v roku 2010. „Sme jediná štandardná parlamentná strana, ktorá sa v programe nebojí hovoriť o spolužití s Rómami,“ vysvetľuje Rác.

„Ak by som chcel byť v strane, ktorá mi je najbližšia, vytvorím si vlastnú. Tá by však nebola ideálna, lebo ani ja nie som ideálny. KDH mi je hodnotovou orientáciou najbližšie.“ Hovorí, že chce slúžiť ľuďom a spoločnosti vrátiť to, čo doňho investovala.

Ako vyštudovaný sociálny pracovník sa venuje najmä sociálnej patológii vrátane násilia páchaného na ženách. Keď s kolegami skúmal násilie páchané na Rómkach v segregovaných komunitách, vyšlo im, že sa týka nie každej piatej, ale dokonca každej tretej.

Veľký problém preto vidí v tom, že „dostupnosť služieb pre rómske ženy v tejto oblasti nie je rovnaká ako pre ženy z majority. Väčšina poradenských centier totiž nerobí terénnu prácu.“

Nepáči sa mu používanie slovného spojenia rómsky problém. „Kolektívna vina neexistuje. Slovo problém v súvislosti Rómami evokuje okamžité represívne opatrenia, čo v mnohých prípadoch znamená extrémne až extrémistické riešenia. Bavme sa o spolužití s Rómami alebo o problematike chudobných ľudí žijúcich na Slovensku, medzi ktorými je časť Rómov.“

Podobné výhrady má aj k názvu rómska reforma. Tá podľa neho neexistuje, lebo neexistuje ani zákon, ktorý by bol špecificky vymedzený voči konkrétnej národnostnej menšine. „Už samotný pojem je preto neakceptovateľný.“

Snahu splnomocnenca Polláka hodnotiť nechce, lebo k žiadnemu bodu jeho rómskej reformy neexistuje odpočet. Nepáči sa mu, že hoci sa mal počet vylúčených komunít znižovať, v skutočnosti narastá. „Ak sa aj stavia, stále sa to robí ďaleko od obce. Ak vznikajú nové školy, tak kontajnerové a tiež ďaleko od obcí.“

Do politiky ide so snahou vniesť rovnosť šancí na lepšie vzdelanie, adekvátnu zdravotnú starostlivosť, dôstojné bývanie a dobrú prácu. Doma sa cíti v sociálnej oblasti a v školstve.

„Chcem priniesť pohľad učiteľa na vysokej škole, ktorý má reálnu skúsenosť s tým, ako mnohé veci nefungujú. V sociálnej oblasti zase môžem priniesť vecný pohľad na tému domáceho násilia a násilia páchaného na deťoch.“

Kandidát OĽaNO Ján Herák. Foto – záber z predvolebného videa OĽaNO
Kandidát OĽaNO Ján Herák. Foto – záber z predvolebného videa OĽaNO

Sociálny pracovník Ján Herák, OĽaNO, číslo 27

Je slobodný veriaci katolík, má 27 rokov, toto číslo získal aj na kandidátke. Robí si doktorát, pracuje v zariadení sociálnych služieb v Dunajskej Lužnej, zameranom na odchovancov z detských domovov, ktoré patrí pod Úsmev ako dar. V ňom zase pôsobí ako koordinátor projektov.

To, čím si prechádzajú chovanci, dobre pozná. Biologická mama sa ho vzdala, a tak sa už v troch rokoch dostal do detského domova. Pomohlo mu, že v 13 rokoch si ho do pestúnskej starostlivosti vzal brat.

„Detský domov nie je práve správna voľba, ak však má byť dieťa vychovávané v sociálne patologickom prostredí, je to asi lepšie. Žiaľ, dieťa v domove nie je samostatné, ale, naopak, veľmi ovplyvniteľné. Absentuje tam individuálny prístup,“ vraví Herák, ktorý zažil aj to, že na 50 detí bol len jeden nočný vychovávateľ.

Na kandidátku OĽaNO ho pritiahol Peter Pollák, ktorý ho prijal aj na svoj úrad. „Učil ma na vysokej škole, prišiel aj na tábory, ktoré roky organizujem pre sociálne slabé rodiny a pre deti z detských domovov.“ V jednom z táborov ho spoznal aj Igor Matovič.

„Do veľkej politiky som nechcel ísť. Povedal som si však, že takto môžem niečo zásadné zmeniť,“ vraví Herák. Pozná aj svoj hendikep – s kampaňou začal neskoro. Hnutie mu zaplatilo plagáty, nálepky na autá či plachty, zvyšok si hradí sám.

„Chcem zmeniť veci, ktoré v systéme detských domovov nefungujú. Každý rok odtiaľ vychádza viac ako 500 mladých dospelých, 60 percent z nich má rómsky pôvod. Väčšina má problém začleniť sa do spoločnosti. Mnohí nevedia komunikovať ani finančne hospodáriť, nieto samostatne žiť.“

Za veľký problém považuje nezamestnanosť Rómov, prístup k vzdelaniu a podmienky na bývanie. „Pracovať totiž chcú.“ Prekážajú mu stereotypy, že sú nevzdelaní a nechcú sa prispôsobiť. „Sám som dôkaz, že to tak nie je.“

Ako svoju slabinu vidí občasnú „zbrklosť“, keďže „chcem veľa urobiť a potom nestíham.“ Že vo voľbách možno neuspeje, ho nedesí. „Nehrám sa na politika ani poslanca, som obyčajný človek. Či sa to podarí, alebo nie, aj tak ostanem pomáhať ľuďom.“

Kandidát OĽaNO Peter Pollák. Foto – TASR
Kandidát OĽaNO Peter Pollák. Foto – TASR

Splnomocnenec vlády Peter Pollák, OĽaNO, číslo 142

Bude mať 43 rokov a je najznámejším Rómom na kandidátkach. Zastihnúť ho bol problém, termín viackrát presunul pre tlačovku a stretnutia, nakoniec rozhovor poskytol aspoň z auta.

Vyrastal v rómskej osade v Levoči, otec bol bagrista, mama upratovačka. Po priemyslovke pracoval ako kopáč, čašník či maliar fasád. Život mu zmenilo až štúdium na UKF v Nitre, po ktorom pôsobil ako pedagóg, úradník na úrade splnomocnenca a v treťom sektore, až kým mu Matovič v roku 2012 neponúkol miesto na kandidátke.

Stal sa prvým Rómom v parlamente, navyše, ako opozičný poslanec prijal post splnomocnenca jednofarebnej vlády Smeru pre rómske komunity. Tvrdí, že z desiatich pilierov jeho rómskej reformy sa podarilo uskutočniť päť, tri boli rozbehnuté a dva sa vôbec neotvorili. Považuje to za úspech.

Súhlasí však, že jeho príslušnosť k opozícii bola hendikepom. Premiér Fico sa s ním medzi štyrmi očami za tie roky nestretol ani raz. „Viaceré veci, ktoré som chcel presadiť, sa brali viac politicky ako odborne.“

Ako typický príklad uvádza svoje pokusy „zamedziť prístup k hazardu ľuďom, ktorí sú v sociálnom systéme, teda v hmotnej núdzi. Neúspešne som to skúšal trikrát“.

Nedal mu Smer tento post, len aby mal alibi? „Vedel som to od začiatku. Bolo by však zbabelé nevziať to, hoci som si bol vedomý, že Smer akýkoľvek neúspech hodí na mňa.“

Za ocenenie považuje, že Slovensko má na Rómov k dispozícii 380 miliónov eur z eurofondov na sedem rokov. „V minulom programovom období sme mali len 178 miliónov eur.“

Pripomína, že predtým sa peniaze nezmyselne míňali aj na zberné dvory, kompostoviská a opravu námestí. „Sme jediná krajina v Európe, ktorá teraz dostala také peniaze. Dokonca ani Rumunsko, kde je oveľa viac Rómov, nemá taký balík špeciálne určený na Rómov.“

Kandidát Siete Ivan Hriczko. Foto – Facebook Ivana Hriczka
Kandidát Siete Ivan Hriczko. Foto – Facebook Ivana Hriczka

Manažér projektov Ivan Hriczko, Sieť, číslo 78

Je ženatý, má 35 rokov a syna. Jeho predkovia boli významní muzikanti v Košiciach, on študoval marketingovú komunikáciu na UCM v Trnave. Bol redaktorom košickej regionálnej televízie a neskôr STV, stál pri zakladaní Rómskej tlačovej agentúry, pôsobil ako asistent na úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity.

Je aktívny v treťom sektore, podniká v manažovaní rozvojových projektov pre samosprávy. V Sieti sa ocitol, keď pred viac ako rokom dostal ponuku. „Stotožnil som sa s programom. Jej prístup je férový pre cieľovú skupinu, ktorej sa roky venujem. Krédom je riešiť problémy ľudí bez rozdielu farby pleti, nie na základe etnicity.“

Hriczko tvrdí, že Rómovia na Slovensku žijú 800 rokov. „Keby slovenský ľud nedokázal vedľa seba akceptovať inú národnosť, dávno sú tu občianske nepokoje. Dajme teda ľuďom šancu a oni to zvládnu. Na nič sa nehrajme a pomôžme krajine spoločne.“

Splnomocnencovi Pollákovi vyčíta viac vecí. „Ako hodnotiť jeho prácu, keď nepoznáme odpočet? Údajná reforma je len na jednej strane formátu A4, my tu však potrebujeme koncepčné strategické materiály.“

Podľa neho úrad robí aj veľké chyby. „Ide len o poradný orgán, štylizuje sa však do roly riešiteľa, vstupuje do výkonného procesu. Výkon predsa majú robiť kompetentné rezorty, nie Pollákov úrad. On nemá čo stavať školy, ale navrhovať systém, aby sa veci riešili komplexne.

Kampaň si Hriczko rieši najmä vo vlastnej réžii. „Mojou prioritou je riešenie chudoby a podpora programu ekonomických zón pre hladové doliny, najmä severovýchod a juh východného Slovenska,“ vraví s tým, že bude zastupovať nielen práva Rómov.

S diskrimináciou pre pôvod sa nestretáva. „Predsudky sú na oboch stranách, nič extrémne som však nezažil. Toto prostredie mi vytvorilo podmienky, aby som sa vzdelával a uplatnil, za čo som vďačný. Boli aj nejaké bežné roztržky, tie by som však na etnicitu nehádzal.“

Debatu uzatvára tým, že republiku miluje. „Som silno národne orientovaný konzervatívny pravičiar, kresťan.“ Ako svoju slabinu vníma to, že ľudia ho neraz podceňujú, a tak musí dokazovať, že je rovnako dobrý ako iní. „Spoločnosť ešte nie je zvyknutá na rovnosť príležitostí. Nesťažujem sa však, budem sa ďalej snažiť.“

Kandidát Smeru Alexander Daško. Foto – Daniel Vražda
Kandidát Smeru Alexander Daško. Foto – Daniel Vražda

Riaditeľ školy Alexander Daško, Smer, číslo 147

Má 46 rokov, je ženatý s Ruskou, má tri deti, pochádza z Čierneho Balogu, vyštudoval konzervatórium a UMB v Banskej Bystrici. Šéfuje súkromnej umeleckej škole, je členom výboru pre národnostné menšiny na úrade vlády.

Pôsobí ako muzikant v skupine Cigánsky oheň, na Slovensko pritiahol Bobana Markoviča či Gorana Bregoviča. Za jeho prácu ho ocenili Otto von Habsburg aj šéf ruskej Štátnej dumy.

Vyrastal v osade s dvanástimi súrodencami a vlastnou húževnatosťou sa vypracoval na autoritu. V januárovom rozhovore pre Denník N povedal, že „rodičia nechceli, aby sme žili tak ako oni. Dávali veľký dôraz na štúdium.“ Dodal, že škola a hranie bolo preňho rozhodujúce pre odchod z osady a pre normálny život.

Do politiky vstúpil,  lebo „idey vzdelávania a sociálnej sféry voči Rómom musíte nejako realizovať. Videl som, že zo spodku sa to už nedá. Problém treba riešiť systémovo od zamestnanosti cez vzdelanie, potom terénni asistenti, asistenti učiteľov. Chyba nie je len v politikoch, splnomocnencoch alebo treťom sektore, ale aj v samotných Cigánoch.“

Daško si nemyslí, že jeho miesto na kandidátke Smeru prekvapuje. „Cigáni boli vždy viac ľavicovo orientovaní. Oslovil som predstaviteľov Smeru, rozprávali sme sa a moje návrhy riešení sa im zapáčili. Myslím si, že treba riešiť dva piliere – zamestnanosť a vzdelávanie,“ povedal v januárovom rozhovore. Jeho podmienkou bolo, aby nebol len do počtu.

Ideálna je podľa neho symbióza majority a Rómov. Mala by sa na to využívať aj pozitívna diskriminácia. „Pozrite sa na vývoj vzťahu k černochom v Amerike. Dnes sa už na černochov a herca Denzela Washingtona nepozerajú ako na spodinu. Prečo by Róm nemohol hrať hlavnú postavu v niektorom z televíznych seriálov? Ak budeme ukazovať len osady a hovoriť o neprispôsobivých, nič sa nezmení. Prečo nemôžeme vychovávať na vysokých školách právnikov, lekárov?“

Pozná aj riešenie. „Mali by sa nastaviť kvóty. Hlási sa päťsto ľudí a môžu zobrať sto. Traja Rómovia na právnickú fakultu, štyria na lekársku. Cigán urobí prijímacie pohovory tak ako všetci, jedinou výhodou znevýhodneného bude kvótované miesto. Potom už musí dokázať, že na to má. To isté by mohlo fungovať aj pri pracovných príležitostiach u veľkých investorov.“

Je presvedčený, že Smer je rómsky problém ochotný riešiť. Dodáva však, že je človekom, „ktorý si povie, buď to ide, alebo to nejde. Keď to nejde, ustúpim radšej z kratšej cesty“.

Rómovia na kandidátkach vo voľbách 2016

Smer: Alexander Daško, číslo 147

Sieť: Ivan Hriczko, číslo 78

KDH: Ivan Rác, číslo 60

OĽaNO: Ján Herák, číslo 27, Adrián Balog, číslo 53, Eduard Čonka, číslo 60, Peter Pollák, číslo 142

Most-Híd: Štefan Vavrek, číslo 18, Stanislav Vospálek, číslo 30, Viliam Rigo, číslo 63

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie