Ipsos: PS sa doťahuje na Smer a zväčšuje si potenciál. Od volieb zosilnel aj Hlas

Parlamentné voľby by vo februári vyhral vládny Smer Robert Fica, ktorý by získal takmer 23 percent hlasov. Tesne za ním by sa umiestnilo opozičné Progresívne Slovensko s podporou 21 percent hlasov.

Ukazuje to aktuálny prieskum agentúry Ipsos pre Denník N, uskutočnený medzi 16. a 21. februárom. Na treťom mieste by skončil koaličný Hlas s podporou vyše 16 percent hlasov, s odstupom nasledujú ďalšie opozičné strany zastúpené v Národnej rade: KDH s podporou 6,7 percenta voličov, SaS s vyše šiestimi percentami a Matovičovo hnutie Slovensko (5,8 percenta).

Do parlamentu by sa tesne dostalo aj dnes mimoparlamentné hnutie Republika Milana Uhríka; naopak, so ziskom okolo štyroch percent by z Národnej rady vypadla najmenšia vládna strana – SNS. Maďarskú alianciu by volilo niečo vyše troch percent ľudí podobne ako Sme rodina.

Mierny rast PS a Hlasu

V porovnaní s výsledkami parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili koncom vlaňajšieho septembra, nedošlo pri straníckych preferenciách k zásadnejším zvratom. Víťaz volieb, Smer, prieskumy naďalej vedie, opozičné Progresívne Slovensko postupne rastie. Kým vo voľbách získalo 18 percent hlasov, teraz má o tri body viac.

Mierne rastúci trend v prípade progresívcov vidieť aj v niektorých doplňujúcich dátach: hnutie o niečo zvýšilo aj svoj volebný potenciál. Tento údaj zahŕňa aj voličov, ktorí v prieskume Ipsosu pripustili voľbu PS ako svoju druhú či tretiu voľbu. Od volieb sa potenciál progresívcov zvýšil o tri body na vyše 30 percent.

Darí sa aj Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý v porovnaní s voľbami získal v prieskume o dva percentuálne body viac a spomedzi strán má aj najväčší volebný potenciál. Vďačí za to tomu, že Hlas je prirodzenou druhou voľbou pre podstatnú časť priaznivcov Smeru.

Pozvoľna v prieskumoch stráca Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka, ktorú by dnes volili asi štyri percentá voličov a do parlamentu by sa nedostala. Podľa Ipsosu by ju v parlamente nahradila Republika Milana Uhríka.

Opäť platí, že pokles SNS je badateľný aj pri pohľade na ďalšie dáta: ešte výraznejšie spadol volebný potenciál strany, teda čoraz menej voličov ju pripúšťa ako svoju alternatívnu voľbu. Kým vlani v novembri bol potenciál SNS nad 14 percentami, teraz padol k desiatim.

Dankova strana čelí v koalícii najväčším kontroverziám: verejnosť protestovala proti viacerým jej nominantom, napríklad proti pôsobeniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej vznikla petícia, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc ľudí. Predseda SNS Andrej Danko musel zasa vysvetľovať okolnosti svojej nehody aj presviedčať, že pravidelnými atakmi voči Hlasu nedestabilizuje koalíciu.

Matovič naďalej stagnuje

V opozícii sa zatiaľ najmenej darí hnutiu Slovensko (bývalé OĽaNO) Igora Matoviča. Jeho podpora od volieb spadla o tri percentuálne body, čo súviselo aj s rýchlym premenovaním strany, ktoré mohlo byť pre voličov mätúce.

Matovič sa navyše ocitol v politickej izolácii, zvyšné tri opozičné strany PS, KDH a SaS ho vynechali z organizácie protestov proti novele Trestného zákona. Predseda hnutia najnovšie kandiduje za prezidenta, i keď podľa svojich slov uspieť nechce.

Ďalší z Matovičových zvláštnych krokov viedol k novým odchodom z jeho hnutia. Vo februári ohlásili ukončenie spolupráce s Matovičom bývalí poslanci Peter Kremský, Mária Šofranko, Peter Liba, Ján Marosz, Vojtech Tóth a bývalá generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva financií Veronika Gmiterko.