Vallo čelí kritike za hospodárenie Bratislavy. Finančné zdravie mesta je na hrane, zatiaľ to nie je grécka cesta, hodnotí INEKO

Bratislava nie je v najlepšej finančnej kondícii. Primátor Matúš Vallo už viac ako rok upozorňuje na to, že rozhodnutia predchádzajúcej vlády v kombinácii s infláciou a nárastom cien energií spôsobili, že Bratislava prišla o desiatky miliónov eur. Problémy majú aj iné mestá.

V hlavnom meste sa však formuje skupina Vallových kritikov, ktorí hovoria, že legislatívna smršť vlády OĽaNO je len časťou príbehu, a tvrdia, že magistrát sa nespráva ako zodpovedný hospodár.

Medzi najhlasnejších kritikov hospodárenia hlavného mesta patrí starosta Petržalky Ján Hrčka a aj mestský poslanec Martin Winkler, ktorý vlani vystúpil z klubu koalície Team Bratislava, SaS a PS, pretože nesúhlasil so zvýšením daní z nehnuteľností, ani so spôsobom, akým bola postavená cyklocesta na Vajanského nábreží.

Winkler je spoluzakladateľom taxi aplikácie HOPIN a zároveň župným poslancom Bratislavského kraja. „Mám zdravý, pravicový, finančný rozum,“ povedal v rozhovore v denníku Štandard.

Primátor Bratislavy a starosta jej najväčšej mestskej časti majú zjavne veľmi odlišný názor na to, čo je primárnou úlohou samosprávy, a aj na verejné priestory.

Ich spory sú už verejne viditeľné, napríklad aj na sociálnych sieťach, kde si vymieňajú statusy napríklad o hodnote obnoveného Námestia slobody.

Aby sme do sporu vniesli viac faktov, oslovili sme aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý každý rok hodnotí finančné zdravie miest a obcí a zoraďuje ich do rebríčka. Bratislava sa pohybuje na jeho chvoste, zatiaľ čo Petržalka útočí na vrchol.

Aká je hodnota Námestia slobody?

Jednou z tém, o ktoré sa vedie spor o finančnú situáciu Bratislavy, je fontána na Námestí slobody. Mala Bratislava minúť 4,8 milióna eur na námestie a fontánu s nemalými prevádzkovými nákladmi, ktoré samy osebe neprinesú mestskému rozpočtu žiadne peniaze?

Podľa Valla je odpoveď jednoznačne áno – úlohou mesta je predovšetkým zlepšovať kvalitu života jeho obyvateľov.

„Rekonštrukcia verejných priestorov, chodníkov, námestí a parkov s kvalitnými materiálmi vysúťaženými za transparentné ceny, modernizácia MHD a cestnej infraštruktúry, proste zlepšovanie kvality života je to, prečo túto prácu robíme,“ hovorí primátor hlavného mesta.

Starosta Petržalky na sociálnych sieťach porovnal obnovu námestia s kúpou drahej a luxusnej dovolenky, po ktorej vám nezostane dosť peňazí ani len na základné životné potreby.

Hrčka zároveň zdôrazňuje, že nie je proti obnove verejných priestorov ani zveľaďovaniu mesta. Hovorí, že mesto by si malo dávať pozor na svoju finančnú situáciu a v časoch, keď sa miera zadlženia blíži k prvej sankčnej hranici a nominálna hodnota dlhu rastie, treba uprednostniť investície s finančnou návratnosťou.

„Myslím si, že 5-miliónové Námestie slobody s ročnými nákladmi 250-tisíc eur len na fontánu nie je adekvátna hodnota za peniaze, v stave, v akom mesto je,“ hovorí Hrčka, ktorý je aj poslancom mesta.

Keď mestské zastupiteľstvo v decembri schválilo vyrovnaný rozpočet na rok 2024 vo výške 601,8 milióna eur, Winkler jediný hlasoval proti. Hrčka sa zdržal, ako aj poslankyňa Zdenka Zaťovičová (SOM Bratislava).

Winkler v rozprave kritizoval zámer mesta zobrať si ďalšie úvery a magistrátu navrhol, aby radšej agresívnejšie šetril, napríklad zrušením plánovaných projektov či prepúšťaním zamestnancov. „Ideme gréckou cestou,“ povedal.

Mestu vyčíta najmä zvyšovanie zadlžovania. „Myslím si, že nie je správne byť nastavený tak, že zvyšovanie zadlženia mesta je v poriadku, že to máme akceptovať ako nový štandard. Či už v nominálnej hodnote, teda celkovej sume, alebo v percentuálnom vyjadrení,“ hovorí.

Absolútna výška dlhu vs. miera zadlženia

Kritici hospodárenia mesta primátorovi často vyčítajú nominálnu výšku dlhu – teda sumu dlhu. Magistrát opakovane poukazuje na mieru zadlženosti vyjadrenú v percentách, ktorá je v posledných rokoch nižšia ako pred nástupom Matúša Valla do úradu v roku 2018, keď presahovala 50 percent.

„Aktuálne dlhové zaťaženie hlavného mesta je nižšie ako v roku 2018, keď to bolo 51,8 percenta. Teda napriek všetkému, čomu Bratislava (podobne ako iné samosprávy) musela čeliť, je dlh hlavného mesta nižší ako pred nástupom súčasného vedenia,“ vysvetľuje hovorca mesta Peter Bubla.

Magistrát ešte nezverejnil čísla za predchádzajúci rok. Bubla však Denníku N hovorí, že miera zadlženia za rok 2023 je 47,45 percenta. „Aj keď ešte nemáme skompletizovaný záverečný účet mesta za rok 2023, tak táto hodnota by sa už nemala zásadne meniť,“ dodal.

Podľa INEKO je dôležitejším ukazovateľom pre hodnotenie finančného zdravia samosprávy práve miera zadlženia. „Ak sa samospráve darí znižovať zadlženie v percentách, potom to vítam bez ohľadu na to, či došlo k miernemu nárastu dlhu v nominálnom vyjadrení,“ hovorí Tunega.

Mesto muselo tento rok refinancovať úver vo výške 70 miliónov eur, ktorý si od banky ČSOB zobralo predchádzajúce vedenie magistrátu. Magistrát si na to zobral ďalší úver v hodnote 55 miliónov.

„Úroky v poslednom čase výrazne narástli – z 0,5 na 4,5 percenta, čo zásadne zvyšuje tlak na mestský rozpočet,“ upozorňuje Winkler.

Rovnaké upozornenie sa nachádza v dôvodovej správe schváleného rozpočtu mesta. „Napriek skutočnosti, že mesto ako spoľahlivý partner pre bankový sektor bolo vždy schopné zabezpečovať úverové zdroje za veľmi výhodných podmienok, musíme skonštatovať, že náklady na obsluhu dlhu rastú aj pre mesto značným tempom.“

„Za päť rokov takýmto tempom to už bude neudržateľné,“ hovorí mestský poslanec.

Winklerov recept: Stará tržnica, Sad Janka Kráľa a súťaž na verejné toalety

Winkler mesto kritizuje za to, že by mohlo mať vyššie príjmy. „Na magistráte vládne taký nešvár. Tam, kde má mesto inkasovať, dostáva príliš málo. Lebo sa berú do úvahy rôzne faktory a cena nehrá prím,“ hovorí.

Ako príklad uvádza nízke nájmy v budovách mesta: Stará tržnica za 1 euro či gastroprevádzka v Sade Janka Kráľa za 3000 eur mesačne pri výmere 350 štvorcových metrov. „Na porovnanie, stánkari na Vianočných trhoch platia za stánok s výmerou pár metrov štvorcových – rozumej do 10 štvorcových metrov – mesačne nájomné 25-tisíc eur,“ hovorí.

Winkler kritizuje na sociálnych sieťach aj zmluvy za prevádzkovanie troch verejných toaliet – v podchode na Hodžovom námestí, v podchode na Patrónke a v Novej radnici.

Magistrát na základe verejnej súťaže vybral firmu Arkanus a podpísal s ňou tri rámcové zmluvy v hodnote dokopy 660-tisíc eur bez DPH.

„Čo je úplne škandalózne. Mne trval jeden telefonát iba 10 minút a dostal som ponuku na tú istú zákazku od veľkej upratovacej firmy za 130-tisíc eur. Lieta nám tu niekde pol milióna, a to hovorím len o zákazke na tri WC,“ tvrdí Winkler.

V skutočnosti ide o rámcovú hodnotu zmluvy, čo znamená, že suma 660-tisíc je maximálny strop, ale nehovorí, koľko mesto reálne zaplatí. Túto sumu navyše nastavil samotný magistrát ako predpokladanú hodnotu zákazky (PHZ) ešte pred začiatkom verejného obstarávania. Ukázalo sa, že bola privysoká.

Firma Arkanus vstúpila do verejného obstarávania s ponukou 330-tisíc eur bez DPH a podľa toho aj fakturuje. Každá faktúra musí obsahovať výpočet reálneho počtu hodín, ktorý zamestnanci dodávateľa odpracovali.

Podľa riaditeľa magistrátu Ctibora Košťála teda nehrozí, že firma vyfakturuje magistrátu dokopy 660-tisíc eur.

„Jedine mesto a nikto iný môže objednávať viac, nemôže tak urobiť samotný dodávateľ služby. Inými slovami, ak by mesto potrebovalo napríklad dlhšie otváracie hodiny, viac dezinfekčného čistenia atď., tak si to v zmluve môžeme objednať,“ vysvetlil Košťál na Facebooku.

Do verejného obstarávania sa prihlásila aj firma s ponukou zhruba 186-tisíc eur bez DPH. Keď ju komisia požiadala, aby odôvodnila mimoriadne nízku ponuku, uchádzač to nespravil, a preto sa sám vyradil z verejného obstarávania.

Druhá najlacnejšia bola ponuka firmy Arkanus, ktorú magistrát nakoniec akceptoval.

Ako je na tom rozpočet hlavného mesta, sme sa pýtali Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý dlhodobo sleduje a hodnotí finančné zdravie miest a obcí.

INEKO: Bratislava nejde gréckou cestou, nemá však veľkú rezervu

„Bratislavskému magistrátu vychádza známka ‚dobré‘ finančné zdravie, pričom konkrétne hodnotenie je 4,16 bodu na škále od 0 do 6 bodov,“ hovorí analytik INEKO Matej Tunega. Je dôležité povedať, že 2022 je posledný rok, za ktorý má INEKO údaje, pretože magistrát ešte nezverejnil záverečný účet za rok 2023.

Ako však upozorňuje Tunega, mesto je relatívne blízko k štvorbodovej hranici, pod ktorou by bola jeho známka už iba „dostatočné“ finančné zdravie.

„Po druhé, to, že finančné zdravie magistrátu nie je optimálne, vidno aj na porovnaní s ostatnými mestami. Presnejšie, bratislavský magistrát hodnotíme z pohľadu finančného zdravia ako siedmu najhoršiu samosprávu spomedzi všetkých 141 miest na Slovensku,“ hovorí.

Napriek tomu by Tunega nepovedal, že mesto ide gréckou cestou. Magistrát totiž plní všetky zákonné kritéria na hospodárenie a nie je viditeľné ani zásadné medziročné zhoršenie situácie.

Za hlavný problém hlavného mesta Tunega považuje to, že jeho hospodárenie je relatívne na hrane. „Magistrát nemá veľké rezervy pre prípad väčšej krízy či vážnejších nepredvídateľných udalostí,“ upozorňuje.

INEKO vyhodnocuje mnohé ukazovatele, Tunega však za najdôležitejšie z nich považuje mieru zadlženia a bilanciu bežného účtu.

Miera zadlženia Bratislavy bola za rok 2022 na úrovni 47,9 percenta ročných bežných príjmov, čo je tesne pod prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy pre samosprávy (50 percent). Napriek názvu nehrozia Bratislave po prekročení tohto limitu žiadne sankcie, vznikajú jej však povinnosti navyše.

„Nad touto úrovňou musí samospráva zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií,“ vysvetľuje Tunega. Ak dlh presiahne 60 percent, vtedy už samospráve hrozí pokuta vo výške 5 percent zo sumy dlhu prevyšujúcej uvedenú hranicu.

„Z toho vyplýva, že magistrát má minimálny priestor na ďalší prípadný rast dlhu,“ hovorí Tunega.

Priemerná miera zadlženosti všetkých samospráv je medzi 23 a 24 percentami, čo je zhruba polovica v porovnaní s bratislavským magistrátom.

Šetriť alebo doháňať investičný dlh?

Starosta Lamača Igor Polakovič (Team Bratislava) pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2024 poukázal na to, že agresívne šetrenie by sa mestu v budúcnosti mohlo vrátiť vo forme vysokého investičného dlhu, zlého stavu chodníkov aj ostatnej infraštruktúry.

INEKO hodnotí samosprávy len na základe výsledných účtovných ukazovateľov. Tie neumožňujú detailne posudzovať efektivitu vynakladania prostriedkov či investičný dlh.

„Nevieme plošne odporučiť, čo by mal alebo nemal bratislavský magistrát ‚škrtať‘ vo svojom rozpočte, v akom rozsahu a aký to bude mať dopad. Do určitej miery je to vždy aj záležitosť hodnotového nastavenia a programu vedenia tej-ktorej samosprávy,“ vysvetľuje Tunega. Podstatné podľa neho však je, aby samosprávy hospodárili efektívne, aby posudzovali návratnosť všetkých investičných projektov a aby maximalizovali hodnotu za peniaze.

Hrčka: Ako sme dostali do plusu plaváreň a ako opravujeme chodníky

Zatiaľ čo Bratislava je na chvoste rebríčka INEKO, Petržalka, jej najväčšia mestská časť, je na jeho vrchole. Priemerná zadlženosť mestských častí na Slovensku rastie, v Petržalke od roku 2017 prudko klesá – z 21,46 percenta na 9,5 percenta v roku 2022.

Hrčka je presvedčený, že finančná situácia Petržalky bude budúci rok druhá najlepšia v Bratislave, a keby bola hodnotená medzi mestami, bola by podľa neho tretie medzi tými nad 20-tisíc obyvateľov.

Ako príklad dobrého hospodárenia – v kontraste s Námestím slobody – Hrčka ponúka petržalskú plaváreň. Petržalka ešte pred zvolením Hrčku zobrala na svoju plaváreň trojmiliónový úver a ročne ju dotovala sumou 215-tisíc eur s tým, že to je dobrá investícia, ktorá však nebola dobre prevádzkovaná.

„Urobili sme rôzne opatrenia a už v minulom roku bola plaváreň v pluse,“ vraví starosta. Dotáciu vtedy ešte dostala, bola však investičná, aby znížila svoju energetickú a prevádzkovú nákladnosť. Namiesto toho, aby ročne dostávala od úradu 215-tisíc, bude sebestačná a niekoľko desiatok tisícov eur ročne bude odkladať na prípadné veľké opravy.

„A vtedy je tá trojmiliónová investícia do plavárne úplne legitímna, správna a dobrá,“ hovorí Hrčka. Aj keby sa mestu nikdy nevrátila, stačí, že plaváreň si bude na seba sama zarábať.

„A teraz si zoberte Námestie slobody. Stojí päť miliónov a najbližších dvadsať rokov bude stáť ďalších päť miliónov, pri prevádzkových nákladoch 250-tisíc ročne,“ porovnáva Hrčka. Fontána navyše funguje len počas letnej sezóny, zatiaľ čo plaváreň je otvorená zhruba 350 dní v roku a chodí tam podľa neho 500 až 1000 ľudí denne. „Pri priemere 600 ľudí denne ju ročne využije 200-tisíc ľudí. Stavím sa s vami, že toľko ľudí za rok nenavštívi Námestie slobody,“ pokračuje Hrčka.

Ďalším Hrčkovým príkladom je oprava chodníkov v Petržalke. Samospráva musí podľa Hrčku robiť rozhodnutia, ktoré sú v krátkodobom horizonte nepopulárne, ale nakoniec sa vyplatia. Petržalka už dlhší čas každý rok opraví 6 000 metrov štvorcových asfaltových chodníkov za 500-tisíc eur.

„A samozrejme, že chodníky máme v rozbitom stave a poslanci na mňa tlačili, nech opravujeme, nech na to vyčleníme viac peňazí. Ja som to päť rokov držal a hovoril som, že viac ako pol milióna ročne na to nedám, pokiaľ nenájdem lepší spôsob,“ vysvetľuje Hrčka.

Starosta si vypočítal, že takýmto tempom neopravia všetky chodníky v Petržalke, a tak tento proces chceli zefektívniť. Investovali 3,2 milióna eur do techniky, ľudí a materiálu a tento rok plánuje opraviť 60-tisíc štvorcových metrov chodníkov, čo je desaťkrát viac ako v ostatných rokoch.

„Za tri roky spravíme toľko, čo sa urobilo za posledných 30 rokov. Rozdiel je v tom, že nás to bude stáť tretinu peňazí a ešte popritom nakúpime techniku, ktorá nám vydrží roky,“ zdôrazňuje.

To je podľa Hrčku spôsob, akým by mala samospráva pristupovať k verejnému priestoru – za čo najvýhodnejších podmienok zveľaďovať a opravovať čo najviac.

„To je podľa mňa to, čo ľudia čakajú. Ľudia čakajú nie na jedno námestie. Ľudia čakajú, že to bude ako na Západe, že každých 10, 15, 20 rokov sa chodník opraví, lebo to je štandard. Nie že opravíte vzorovo 5 percent a na zvyšných 95 percent vám neostanú peniaze,“ vysvetľuje.

Magistrát: Robíme všetko pre to, aby dlh neprekročil 50 percent

Finančné zdravie Bratislavy podľa INEKO v ostatných rokoch klesá, avšak nie rapídne. Najlepšiu známku (4,53) mala v roku 2019, momentálne je 4,16.

Bratislava nedávno zvýšila daň z nehnuteľnosti v priemere o 35 percent a poplatok za odpad, ktorý sa nemenil deväť rokov, o 30 percent.

„Išlo o nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života obyvateľov v meste,“ vysvetlil vtedy hovorca mesta Peter Bubla.

K tomu však museli pristúpiť aj iné samosprávy. V Partizánskom a Banskej Bystrici zvýšili daň z nehnuteľnosti v prípade bytov o 100 percent, v Prešove o 50 percent, rovnako tak v Dolnom Kubíne alebo v Spišskej Novej Vsi.

Hlavné mesto na rozdiel od iných samospráv navyše nedostalo od predchádzajúcich vlád ani kompenzáciu vo výške 30 miliónov eur za výpadok príjmov dopravného podniku počas pandémie, ktorý mesto muselo nakoniec vykryť z vlastného rozpočtu.

„Zrušili sme desiatky pracovných pozícií, o 15 percent znížili spotrebu energií vo svojich budovách a prevádzkach, zastavili obnovu vozového parku magistrátu a znížili sme aj plánované výdavky na rekonštrukciu mestských budov, čím sme spolu ušetrili 2,5 milióna eur v roku 2023 a na zrušených pracovných pozíciách ušetríme ďalšie 2,2 milióna v roku 2024,“ vysvetľuje Bubla.

Tam sa úspory nekončia. Na opravách ciest, chodníkov, obnove športovísk, údržbe mestských bytov a verejných priestorov zoškrtal magistrát ďalších takmer 20 miliónov eur.

Čo sa týka miery zadlženosti, magistrát ju plánuje v dlhodobom horizonte znižovať. „Všetky aktuálne úvery sú nastavené na postupné splácanie, absolútna hodnota úveru bude priebežne klesať,“ hovorí mesto.

Magistrát vo vlastnom návrhu rozpočtu na rok 2024 odhaduje, že dlh môže v roku 2025 prekročiť 50 percent. Bubla vysvetľuje, že ide o predikciu a mesto spraví napriek zlej makroekonomickej a daňovej prognóze štátu, stále vysokej inflácii a rastúcim zákonným požiadavkám na výdavky samospráv všetko pre to, aby sa to nestalo.

„Rozpočet 2025 budeme nastavovať tak, aby sme mieru 50 percent neprekročili. O prognózach napovedá aj schválený rozpočet hlavného mesta na roky 2024 – 2026, ktorý bol predložený ako vyrovnaný,“ vysvetľuje.

Bratislavský magistrát ešte zdôrazňuje, že napriek šetreniu investuje – buduje predĺženie električkovej trate do Petržalky, rekonštruuje Vajnorskú radiálu, zrekonštruoval Námestie slobody, rozšíril Harmincovu ulicu, vybudoval novú cyklotrasu na Vajanského nábreží, rekonštruuje kúpele Grössling, modernizuje MHD a asfaltové chodníky postupne nahrádza bratislavskou dlažbou.