Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu nájdete:
- Demagog.sk bude robiť fact-checking pre Facebook a Instagram;
- ruskú propagandu u nás šíria najmä politici, nie dezinformačné stránky;
- novinári čelia vyhrážkam a útokom, niektoré vyvolávajú politici;
- a ďalšie správy o médiách a internete.

Spoločnosť Meta oznámila, že od marca rozširuje svoj program overovania faktov na Slovensku. Fact-checking obsahu na sociálnych sieťach Facebook a Instagram bude po novom robiť aj organizácia Demagog.sk.
„Sme radi, že sa Demagog.sk pripája k nášmu programu overovania faktov na Slovensku a bude naďalej pomáhať Slovákom pochopiť kľúčové súvislosti toho, čo čítajú na internete,“ uviedol Patrik Tovaryš zo spoločnosti Meta.
Firma novinku oznámila zhruba mesiac pred prezidentskými voľbami.
Treba však zdôrazniť, že na Slovensku nebude od marca pôsobiť viac oficiálnych fact-checkerov.
Viac informácií: Demagog.sk už robil fact-checking obsahu na sociálnych sieťach. Od leta 2023 totiž spolupracoval s českým partnerským projektom Demagog.cz. Spoločne odhaľovali nepravdy v Česku aj na Slovensku.
- Teraz sa teda mení len to, že Demagog.sk už je oficiálnym partnerom Mety a bude robiť fact-checking pod vlastnou značkou.
- Demagog.sk rozširoval svoj tím ešte pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Teraz už nebude hľadať ďalších fact-checkerov.
- Overovaniu obsahu pre Metu sa v Demagog.sk venuje štyri až päť analytikov, no venujú sa popritom aj iným činnostiam. V prepočte na plné úväzky to budú zhruba dvaja ľudia, spresnila organizácia.
„Chceli by sme overovať približne šesť až osem príspevkov mesačne,“ povedala Veronika Hincová Frankovská, projektová manažérka Demagog.sk.
„Budeme sa sústrediť na príspevky, ktoré hýbu spoločnosťou a týkajú sa vecí verejných, vidíme, že sa medzi ľuďmi šíria a ľudia im veria, alebo odhadneme, že majú taký potenciál,“ dodala.
Čo treba vedieť: Demagog.sk funguje od roku 2010. Pôvodne kontroloval pravdivosť výrokov politikov v politických diskusiách, vlani sa k tomu pridalo aj overovanie obsahu na sociálnych sieťach.
- Meta neumožňuje overovať pravdivosť vyjadrení politikov, odôvodňuje to ochranou slobody slova. No fact-checkeri môžu overovať nepravdivé príspevky z iných zdrojov, ktoré zdieľajú aj politici.
- Samotná sociálna sieť nerobí fact-checking. Využíva na to nezávislé organizácie, ktoré sú certifikovanými členmi združenia International Fact-Checking Network (IFCN). Demagog.sk získal certifikáciu vlani v júni.
- Keď fact-checkeri vyhodnotia, že nejaký obsah je nepravdivý, sociálna sieť obmedzí jeho šírenie, a to napríklad tým, že ho posunie nižšie vo feede, aby ho videlo menej ľudí.
- Nepravdivé príspevky sú prekryté upozornením. Ak sa ich ľudia pokúsia zdieľať, dostanú varovanie.
- Používatelia, ktorí nepravdivý príspevok zdieľali ešte pred fact-checkingom, dostanú notifikáciu, že šírili nepravdu.
- Stránky, skupiny a profily, ktoré opakovanie zdieľajú nepravdivý obsah, môžu byť penalizované.
Kontext: Demagog.sk je treťou organizáciou, ktorá na Slovensku robí oficiálny fact-checking pre Metu. Od roku 2020 u nás overuje fakty novinár Robert Barca z medzinárodnej agentúry AFP. Vlani sa k nemu pridal Matúš Krčmárik, no po pár mesiacoch skončil a v januári 2024 sa stal asistentom poslanca Tomáša Valáška (PS). Agentúra tak má na fact-checking vyhradeného opäť len jedného človeka. Tento rok vydala 11 článkov.
Český projekt Demagog.cz bol už takisto pomerne aktívny v odhaľovaní nepravdivých príspevkov. V spolupráci so slovenským Demagogom tento rok vydali 16 článkov o Slovensku.
Stojí za pozornosť: Od roku 2018 upozorňovala na dezinformácie aj facebooková stránka polície. Jej bývalý administrátor David Púchovský nedávno spustil nový projekt Hoaxy a podvody. Tieto projekty však nerobia oficiálny fact-checking pre sociálnu sieť. Ich odhalenia tak napríklad nemôžu prispieť k zníženiu šírenia nepravdivých príspevkov.
To sa ani nezmení, pretože nový projekt by najprv potreboval získať certifikáciu od IFCN. Ale to nie je možné, pretože Púchovský je súčasne aj asistentom poslanca Jaroslava Spišiaka (PS). Je teda v konflikte záujmov, ktorý je v rozpore s pravidlami IFCN.
Ruskú propagandu u nás šíria najmä politici, nie dezinformačné stránky
Kolega Vladimír Šnídl opísal, ako slovenskí politici reagovali na začiatok vojny proti Ukrajine. V článku upozornil, že hlavnými kanálmi ruskej propagandy u nás nie sú dezinformačné stránky, ale prokremeľskí politici.
Potvrdzujú to aj dáta. Na Facebooku mali napríklad Robert Fico (Smer) či Milan Uhrík (Republika) v roku 2023 oveľa viac interakcií (lajkov, komentárov a zdieľaní) ako konšpiračné médiá.
Viac informácií: Do roku 2019 mával napríklad Slobodný vysielač viac interakcií ako Robert Fico, odvtedy však už líder Smeru poráža dezinformačné médiá. Je to pochopiteľné.
- Politici zamestnávajú tímy odborníkov, ktorí im pomáhajú s komunikáciou na sociálnych sieťach.
- Politici sú verejné známi a prirodzene pútajú väčšiu pozornosť ako anonymné dezinformačné stránky.
- Na rozdiel od malých médií majú politici štedré rozpočty na reklamu na sociálnych sieťach.
- Keďže sa vlani konali voľby, výdavky do reklamy boli ešte väčšie. To ešte zväčšilo náskok politikov pred konšpiračnými stránkami.
Novinári čelia vyhrážkam a útokom, niektoré vyvolávajú politici

Investigatívne centrum Jána Kuciaka eviduje za minulý rok 48 útokov na novinárov.
- Najviac hlásení sa týkalo hrozieb (21) – verbálnych, v online priestore alebo prostredníctvom listu.
- Osem prípadov sa týkalo prenasledovania alebo obťažovania, dva prípady súviseli s vyhrážkami smrťou.
- Trikrát boli nahlásené fyzické útoky a rovnaký počet bolo aj útokov vo forme odmietnutia akreditácie alebo nevpustenia na tlačovú konferenciu.
- Zaevidované boli aj štyri prípady právnych hrozieb či šikanóznych žalôb.
Viac informácií: Vo februári minulého roku vytvorilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka platformu Bezpečná.Žurnalistika.SK, ktorá okrem iného zbiera informácie o útokoch na novinárov. Tento týždeň boli zverejnené dáta za prvých desať mesiacov fungovania platformy, teda do 31. decembra 2023.
Viaceré útoky na novinárov odštartovali politici. „Útoky bežne nie sú orientované na obsah textov a reportáží, a aj preto sa ľahko dajú odlíšiť od legitímnej konštruktívnej kritiky – smerujú priamo voči novinárovi alebo jeho redakcii,“ uvádza sa v správe.
Sedem novinárov dostalo od platformy právnu asistenciu. Šestnásť prípadov, ktoré boli vyhodnotené ako najzávažnejšie, platforma nahlásila medzinárodným organizáciám, aby zviditeľnila problém útokov na novinárov na európskej a globálnej úrovni.
Platforma má aj priamy kontakt na policajtov v kontaktných bodoch v jednotlivých krajoch, na ktorých sa môže obrátiť v prípade akútnej potreby.
Stojí za pozornosť: Ženy novinárky sa často stretávajú so sexizmom. Oproti mužským kolegom sú v oveľa väčšej miere vystavované útokom na vzhľad, sexuálnemu obťažovaniu, online trollingu, hrozbám fyzického násilia aj stalkingu. „To môže viesť k autocenzúre, keď sa ženy v mediálnom priestore snažia vyhnúť kontroverzným témam, aby sa vyhli osobným útokom,“ varuje správa.
Čo bude ďalej: Platforma Bezpečná.Žurnalistika.SK plánuje poskytovať aj psychologickú podporu pre novinárov. Chce zlepšiť systém nahlasovania útokov a vytvoriť podporné programy pre ženy novinárky. Bude presadzovať aj legislatívne zmeny, ktoré zlepšia ochranu novinárov.
Ďalšie správy o médiách a internete
- Verejnoprávna RTVS by sa už v polovici tohto roka mala zmeniť na štátnu akciovú spoločnosť, myslia si politici SNS. Takáto zásadná zmena by umožnila vymeniť aj riaditeľa Ľuboša Machaja.
- Relácia Silná zostava na RTVS definitívne končí, vedenie média nebude hľadať novú moderátorku za Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktorá bude kandidovať v eurovoľbách za PS.
- Novinárku časopisu Respekt Silviu Lauder napadol muž a zlomil jej nos. Zastala sa totiž ženy s dieťaťom, po ktorých útočník vykrikoval protiukrajinské heslá.
- Dezinformačná youtuberka Miriam Šramová sprevádzala ministra zahraničných vecí Juraja Blanára na ceste do Indie. Šramová je pritom aj asistentkou poslanca za SNS, ministerstvo v tom nevidí problém: „Zámerom ministerstva je informovať čo najširšiu verejnosť, a tak popri tradičných médiách využívame aj influencerov.“
- Členmi Rady pre mediálne služby chcú byť György Batta, Ján Dianiška, Ján Füle, Mojmír Mamojka, Zoltán Pék, Juraj Rybanský, Ivan Sečík, Milan Sedláček, Nataša Slavíková a Adam Valček. Parlament bude voliť dvoch členov tohto regulačného úradu.
- Britský najvyšší súd rozhoduje o vydaní zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA, kde mu hrozí až 175 rokov väzenia. Rozhodnutie sa očakáva najskôr v marci.
- Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda vyhlásili v Rusku za nežiaduci subjekt. Organizácia tak má zakázané pôsobiť v krajine a ruskí občania s ňou nesmú spolupracovať pod hrozbou trestu.
- Sam Altman z OpenAI hľadá investíciu v hodnote ekonomiky väčšieho štátu. Päť až sedem biliónov dolárov chce investovať do výroby čipov pre umelú inteligenciu.
- Buzzfeed prepustí 16 percent zamestnancov. Firma má dlhodobé problémy, od roku 2021 klesla hodnota jej akcií o 98 percent.
- Vice prepustí stovky zamestnancov a prestane publikovať nový obsah na svojej stránke.
Titulka týždňa
Je medicína sexistická? To sa opýtal na titulnej strane časopis Weekend Australian Magazine v súvislosti s témou infekcií močových ciest. Problémy postihujú každú tretiu ženu, no lekári ich často zľahčujú.
Citát týždňa
„Mne na tom vadí, že to bol jeden obrovský celospoločenský cirkus.“
Jozef Chudík, člen Rady RTVS kritizoval, že verejnoprávne médium venovalo priveľa pozornosti výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Filip Struhárik
































