Medzi Ficom a Tisom sú zarážajúce paralely

Robert Fico nie je prvý ani jediný spomedzi politikov, ktorí na Slovensku, teda v krajine s krehkou identitou a národnými dejinami takými mladými, že naozajstná puberta ich ešte len čaká, zapôsobil na voličov zmesou lacných sľubov, primitívneho lichotenia a predstieraného chlapáctva. Spomeňme si na fešákov Slotovho či Mečiarovho strihu. Ak sa zároveň našiel dostatočne veľký strašiak, ich popularita sa neba dotýkala. Slovenského, pravdaže.

Každé porovnanie kríva, ale neprehliadnuteľné podobnosti majú všetci traja menovaní aj so svojím mentálnym pravzorom, s prvým prezidentom Slovákov v samostatnom štáte, s Jozefom Tisom. Robert Fico, paradoxne, najviac.  Nejde pritom o kozmetické detaily ani vtipy založené na ich vonkajšej podobe, hoci toto by som tiež odporúčal nepodceňovať; možno by nebolo od veci zistiť, aký obvod krku majú, či mali všetci štyria osnovatelia bezkonkurenčného blaha slovenského národa.

Zarážajúce paralely medzi politickým profilovaním sa Jozefa Tisa a Roberta Fica je možné nájsť už pri zbežnom porovnaní toho, čo na adresu svojej strany, jej programu a voličov, či vzťahu strany a štátu, obaja povedali. Pri ich bližšom skúmaní vychádza najavo mnoho súvislostí, ktoré vypovedajú o mentalite a sebauvedomení obyvateľov Slovenska aspoň toľko ako o ich autoroch.

Ten, kto je autorom sociálneho a ekonomického programu strany Smer, teda tam, kde je to aj niečo viac než utilitárny biznisplán, ten, kto artikuluje jeho jednotlivosti v komunikácii s verejnosťou, je alebo kongeniálny s tým, čo presadzovalo umiernené krídlo Hlinkovej ľudovej strany vedenej Jozefom Tisom, alebo, prepytujem, rovno odpisoval. Tu je niekoľko základných tematických okruhov, okolo ktorých politický program prvého prezidenta Slovákov osciloval.

Ako nacionalisti, tak aj socialisti

Nebude sa siahať po retorziách. Nebudeme sa opičiť po cudzích teóriách a vzoroch, keď to bude potrebné, budeme vedieť aj útočiť a vyženieme zo skrýš všetkých potuteľníkov, kresťanský režim bude vedieť zahnať všetko, čo pre národnú vospolnosť znamená nebezpečenstvo. To sme urobili, keď sme zakázali slobodomurárske lóže. Kto chce na Slovensku žiť, toho život musí byť služba slovenskému národu. Na Slovensku Slovák musí byť pánom. Kto sa prehrešil proti národu, ten musí zmiznúť. JT, október 1938.

Clara pacta – boni amici, jasné dohody robia dobrých priateľov, nech je všeobecnou zásadou, i pokiaľ ide o židovskú otázku, ktorej riešenie je vecou už najbližších dní. Je to už otázka viac-menej medzinárodného charakteru, pretože sa ňou zapodieva každý národ. Nevyhýba sa riešeniu otázky židovskej ani národ slovenský. Pri riešení tejto otázky nemôže ísť podľa vzoru žiadneho iného národa s ohľadom na svoje postavenie medzi národmi a na možné následky riešenia toho v živote národa. JT, február 1939, vo vyhlásení autonómnej vlády Slovenskej krajiny, teda ešte pred vznikom Slovakštátu.

Ako sme boli doteraz nacionalistami, práve tak sme boli aj socialistami. Všetci sme pochádzali z rodín robotníckych, roľníckych a remeselníckych, a že sme sa im neodcudzili, dokazuje i naša životospráva. Chceme byť a budeme socialistami i v budúcnosti, lebo chceme si vybudovať sociálny štát slovenský. Doterajší postup bol pomalší, než sme čakali. Ale či sa možno čudovať tomu, že dieťa, ktoré matka púšťa samo chodiť, opatrne kladie nožičky? Ale ono sa osmelí a smelšie vykročí a čoskoro si i dupne. Budeme socialistami a budeme čerpať z nášho starého kresťansko-nacionálne-sociálneho ducha, preto nikoho neprekvapí, keď predstúpime s podnetmi doteraz neslýchanými, ale nášmu duchu plne zodpovedajúcimi. Napríklad: uskutoční sa u nás zdravá deľba zisku investovaného kapitálu spôsobom, aby majiteľ kapitálu dostal nanajvýš 10 percent k dobru samého podniku. JT, august 1940, na zasadaní širšieho predsedníctva HSĽS.

Autostráda bude

Stojí pred nami významné dielo arizácie. O tejto vskutku platí slovo Písma: „žatva veľká, ale robotníkov málo“. Pritom sa štátna správa sťažuje, že má neúnosne mnoho úradníkov, títo sa zase sťažujú, že sú nedostatočne platení, nuž čo nám prekáža v tom, aby sme ich vyslali arizovať? Takto by sme im dali výnosnejšie zamestnanie a národu slušnú a inteligentnú strednú vrstvu. Nie odborne vzdelaný pracovník je ten, čo spasí ľudstvo, lež kto s láskou uspokojuje seba a dvíha tak svoj národ. I v tomto ohľade nech nám slúži za vzor vodca a kancelár Veľkonemeckej ríše Adolf Hitler, ktorý neodhodil od seba stranu, s ktorou viedol opozičný tvrdý boj, keď na jej čele vydobyl víťazstvo a prevzal štátnu moc. Naopak: jeho strana národne-socialistická stala sa regulátorom štátnej moci. Svojej vlajke Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podlžní sme takou istou úctou a vernosťou. To hanobené meno ľudácke má právo na účasť uznania v slovenskom štáte, bude strážcom a ostane historicko-etnickým klenotom národa slovenského a bude také i naďalej, aby nehodné sebecké ruky v ňom nevyhasili posvätný plameň rodolásky slovenskej. Tamže.

Cestnú sieť musíme napojiť na cestnú sieť okolitých štátov tak, aby naše jedinečné kúpele Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač a Štrbské Pleso boli pre cudzích automobilistov po bezprašných cestách prístupné. Centrálna poloha Slovenska a jeho tvar predurčujú tento štát k tomu, aby bol tranzitným priestorom, preto sa robia prípravy, aby bola vybudovaná autostráda, čiže diaľnica určená výhradne pre motorové vozidlá. Jej dĺžka by činila 390 km a náklad na jej výstavbu by bol asi 1,5 miliardy korún. Tamže.

Tarifná politika železničná bude odteraz jednotná. Doterajšie rozdiely bude musieť preklenúť ministerstvo dopravy a verejných prác poskytnutím určitých výrazných zliav niektorým skupinám obyvateľstva. Sme tu na rozhraní dvoch okresov, ako aj na národnostne styčnom bode. Rečník poslanec Boňko povedal, že čakáme, že aj Vyšný Svidník dostane železnicu. Tuná, pred vedúcimi železničnej správy, môžem vyhlásiť, že sme vypracovali všetko potrebné. Ja vám, bratia Rusíni, poviem: uvidíte, že prídu činy. Prídem zas, keď budeme otvárať železnicu. JT, september 1943, Vranov nad Topľou.

Utečenci nebudú zaháľať

Dnes kadekto hovorí o svetových udalostiach. Je v tom rozdiel. Niekto tajne počúva rádio a k správam pridá veľa zo svojej fantázie. Takýmto spôsobom rozleje sa veľa otravy medzi ľud. Je fakt, že priblížila sa vojna k našim hraniciam. S týmto približovaním stúpa aj teplomer nálady ľudí. V novšom čase prichádzajú na naše územie utečenci. Že ich prijímame medzi seba, konáme veľký skutok milosrdenstva. Mnohí z utečencov len máločo priniesli so sebou. Opustili všetko. Že doma všetko zanechali, to ich nebolí, lebo dúfajú, že tu budú mať aspoň to svoje „ja“. Hoci utečencov u nás prijímame z milosrdenstva, predsa nikto z nich nebude tu zaháľať. Každý si musí na svoj chlieb zarobiť. Zadarmo nikoho nebudeme živiť. JT, august 1944, Bánovce nad Bebravou, zasadnutie Združenia katolíckych mužov.

Ziskožravosť sme videli v bývalom československom režime a videli sme, že štát padol. Nesmieme pripustiť, aby sa táto ziskožravosť zahniezdila u nás a aby nás stihol osud, aký stihne všetko, čo nie je vedené veľkou myšlienkou ochrániť práva svojho národa a svojho štátu. Je povinnosťou všetkých nás, aby táto myšlienka prenikla do širokých más. JT, december 1944, Bratislava, príhovor k veliteľom pohotovostných oddielov HG.

Má sa čo učiť

Potiaľto letmé nahliadnutie do myšlienkového sveta Jozefa Tisa, prvého prezidenta Slovákov vo vlastnom štáte. Neradostné čítanie. Hlavne preto, že tak veľa z jeho uvažovania je ešte stále také živé a plné paradoxov. Napríklad v otázke Tisovho postoja k utečencom z perspektívy desaťročí doslova mrazí, lebo si musíme uvedomiť, že on boľševika považoval za prevtelenie diabla a tí utečenci sa k nám utiekali pred postupujúcou Červenou armádou.

Za dvadsaťtri rokov samostatnej štátnosti Slovensko vyspelo ako sebavedomý, suverénny a medzinárodne rešpektovaný partner. Môže nás spoločne tešiť, že prežívame obdobie silnejúcej ekonomiky, poklesu nezamestnanosti, že máme možnosti realizovať viditeľné sociálne projekty. Osobne som hrdý, že vo viacerých oblastiach predbiehame porovnateľné krajiny a že ekonomická, finančná a sociálna perspektíva Slovenska je povzbudzujúca – tento citát, pochádzajúci od Roberta Fica (skrátený, no bez ambície vytrhnúť ho z kontextu), je zo zdroja, podľa ktorého je jeho autor najkrajší. Je z jeho vlastného FB profilu.

Z tých dvadsiatich troch rokov bol osem rokov predsedom vlády Robert Fico. Svidník dodnes železnicu nemá. Ani Slovensko diaľnicu. O našom postoji k migrantom hanba hovoriť, ešte aj v porovnaní s vojnovým zločincom. Predseda vlády, ktorý hodlá svoj mandát využiť do konca, namiesto skutočne perspektívnej sociálnej politiky ponúka len akési sociálne balíčky a veľkohubé vyhlásenia kuchynského revolucionára, ktorý je smelý iba doma. Veru, má sa ešte čo učiť. Dokonca aj pokiaľ ide o demagógiu; keď sa nadúva žaba, vieme, aký môže byť koniec toho: pukne. Keď sa malý národ nadúva, je to podobné, odkazuje svojmu mentálnemu pohrobkovi Jozef Tiso z hlbín minulosti. Nepeknej minulosti. Slovenskej minulosti.

Po 150 rokoch

Pokým Slováci nedostanú na čelo naozajstného sociálneho génia, do toho času budú vždy vo svojej národnosti len nedochôdčence! Čo by z chýž dobré, veľké pošlo? Toť, hľa, almužna, jalový plán, hanba, prázdna vystatovačnosť, slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž!, napísal jeden z najväčších znalcov svojho Slovenska a svojich Slovákov Jozef Miloslav Hurban už koncom devätnásteho storočia. Tieto slová vložil do úst spisovateľa Milenského, smutno-smiešneho hrdinu jedného z prvých slovenských románov. Problém je len v tom, že ten román mal ambíciu byť románom humoristickým. Máte pravdu, aj po stopäťdesiatich rokoch je to skôr na zaplakanie. Nielen od Tisových, ale ani od Hurbanových čias sa tí, ktorí nám chcú vládnuť, ďaleko nedostali. A my, ich voliči, tiež nie.