Denník N

Nová riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy: Základom nášho úspechu budú dáta, musíme hovoriť rečou politikov

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Z debaty auto verzus chodci a cyklisti sa stala extrémne ideologická a politická téma, ktorá odchádza od podstaty veci,“ hovorí v rozhovore nová riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, urbanistka Petra Marko, ktorá na poste nahradila Jána Mazúra.

Opatrenia, aké magistrát spravil na Vajanského nábreží, sú podľa Marko potrebné a prinášajú prospech všetkým vrátane šoférov. Za posledné desaťročie sa počet áut na obyvateľa v Bratislave takmer zdvojnásobil.

„To sú extrémne štatistiky a myslím si, že aj ľudia, ktorí jazdia autami, súhlasia, že táto situácia nie je dlhodobo udržateľná.“

V rozhovore ďalej hovorí:

  • že na križovatke na Vazovovej nie je detské ihrisko;
  • o výhodách a nástrahách občianskej participácie;
  • o reakcii kultúrnej scény na mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy;
  • ako sa dá vyčísliť hodnota verejného priestoru.

15 rokov ste pracovali v Londýne, kde ste spoluzaložili ateliér mestotvorby a miestotvorby. Na poste riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy ste začali 15. januára. Ako hodnotíte prvých päť týždňov?

Bol to veľmi rýchly nábeh; povedala by som, že som hneď oboma nohami vkročila do exekutívy. Je to nová výzva, do ktorej som išla vedome, a teším sa. Je tu skvelý tím odborníkov so širokým záberom tém. Podstatou pre mňa je nielen to, že pomáhame mestu plánovať a formovať kvalitu mesta, ale v tomto procese aj vytvárame vzťah ľudí k miestu. Ide teda nielen o fyzickú, ale aj psychologickú zmenu, špeciálne vo vzťahu k verejnému priestoru.

Keď MIB v roku 2019 vznikol, boli aj pochybnosti, či je to nevyhnutná inštitúcia. Obhájil za ten čas svoju existenciu?

Určite áno. Odvtedy má metropolitný inštitút za sebou množstvo hmatateľnej práce, ktorú vidí aj širšia verejnosť vo forme transformácie verejných priestorov a ulíc. Mnohé z týchto ulíc, napríklad na 22 lokalitách v Bratislave, už využili princípy a štandardy a manuál verejných priestorov, ktoré vznikli na MIB-e. Inštitút vypracoval aj koncepciu bratislavskej dlažby v spolupráci s lokálnym dizajnérom. Ikonické projekty ako revitalizácia Námestia slobody a fontány Družba vznikli aj vďaka MIB-u. Zároveň tu zastrešujeme množstvo súťaží pripravovaných projektov, ktoré sú v rôznych štádiách rozpracovanosti. Z nich spomeniem napríklad kúpele Grössling.

Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je tá pridaná hodnota na týchto projektoch, ktorá vznikla vďaka MIB-u? Čo by im chýbalo, keby MIB neexistoval?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Developeri v Bratislave

Doprava v Bratislave

Matúš Vallo

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie