Denník N

Majdan a Revolúcia dôstojnosti – ako vznikol ukrajinský politický národ

Súčasný veľvyslanec Slovenskej republiky v Londýne, politológ a diplomat Róbert Ondrejcsák sa viac ako tridsať rokov zaoberá medzinárodnými vzťahmi a bezpečnostnou politikou. Prečítajte si úryvok z jeho knihy Ako Putin stratil Ukrajinu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Táto vojna sa nezačala 24. februára 2022, ale o osem rokov skôr. Ruské zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny sa navyše ani nikdy neskončilo. Priebežne sa prejavovalo od získania nezávislosti v roku 1991.

Koncom roka 2013 v ukrajinskej spoločnosti rástlo napätie. Presnejšie povedané, rozpor medzi väčšinou obyvateľstva a politickým vedením krajiny pod taktovkou prezidenta Viktora Janukovyča. Na podpis už bola pripravená asociačná dohoda s Európskou úniou, ktorú väčšina spoločnosti spájala s prosperitou a lepšou budúcnosťou. Ukrajinský prezident bol pozvaný na samit EÚ do Viľniusu v novembri 2013, kde sa očakával podpis dohody.

Nakoniec však Janukovyč pod ruským nátlakom rozhodol, že dohodu nepodpíše a obráti sa na Rusko. Putin použil starý trik, cukor a bič. Mal sa Janukovyčovi vyhrážať, že v prípade dohody Ukrajiny s Úniou Rusko obsadí Krym a časť juhovýchodnej Ukrajiny, ale keď Európu odmietne, tak mu ponúka 15-miliardový úver. Ukrajinec sa rozhodol v prospech Ruska napriek vôli väčšiny svojho národa. Reakcia drvivej väčšiny ukrajinskej spoločnosti bola prudká a jednoznačne odmietavá.

Čítate ukážku z knihy Ako Putin stratil Ukrajinu, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

Foto N – Tomáš Benedikovič

21. novembra 2013 vypukli na kyjivskom Námestí nezávislosti masové protesty, ktoré sa rýchlo rozšírili aj do ďalších veľkých miest ako Charkiv, Odesa, Ľviv či Dnipro (predtým Dnepropetrovsk). 30. novembra na pokojne demonštrujúcich študentov zaútočila poriadková polícia, čo vyvolalo obrovské protesty. O deň neskôr demonštrovalo proti policajnej brutalite na kyjivskom Námestí nezávislosti – Majdane – pol milióna ľudí. Janukovyčov minister vnútra proti nim vyslal neslávne známu poriadkovú políciu Berkut.

Násilie vyvrcholilo 18. februára, keď neidentifikovaní snajperi zabili viac ako sto ľudí. Práve táto udalosť zmenila definitívne kurz ukrajinskej histórie. O tri dni neskôr vstúpilo do platnosti rozhodnutie parlamentu, ktoré zakázalo použitie policajných síl proti demonštrantom a v ten istý deň v noci Janukovyč opustil ukrajinské hlavné mesto. 22. februára ho odvolal parlament v tajnom hlasovaní (zo 450 poslancov hlasovalo za odvolanie 328). Premiérom sa stal jeden z opozičných lídrov Arsenij Jaceňuk a dočasným prezidentom Olexandr Turčinov.

V priebehu niekoľkých týždňov Revolúcia dôstojnosti, ako Ukrajinci nazývajú vtedajšie udalosti, dramaticky zmenila Ukrajinu. Viktora Janukovyča ruské špeciálne sily 23. februára 2014 „evakuovali“ cez Doneck a Sevastopol do Ruska, kde dodnes žije sladkokyslý život emigrantov/vlastizradcov (aj podľa rozhodnutia ukrajinských súdov). Ukrajina za ten čas urobila takmer kompletný proeurópsky politický aj spoločenský obrat. Majdan nezávislosti, hlavné námestie v Kyjive, sa stal symbolom obetí za ukrajinskú nezávislosť, ale aj sebavedomia a hrdosti krajiny a jej obyvateľov na svoju identitu.

Prechádzajúc po Majdane a pozerajúc na fotografie „nebeskej stovky“ („nebesna sotňa“), čiže obetí povstania proti Janukovyčovi a ruskému vplyvu, musí človek pochopiť, akú silnú túžbu po zmene mali Ukrajinci. Neriešili v prvom rade zahraničnú politiku, ale frustráciu z násilností režimu, ktorá sa skombinovala s frustráciami z každodenného života v skorumpovanom štáte s neefektívnymi službami a bez nádeje na zásadnú zmenu. Dohoda s Ruskom a odmietnutie Európskej únie sa stali symbolom zakonzervovania tohto stavu a straty akýchkoľvek nádejí na – ich slovami – normálny život.

Pre Rusko tento vývoj nebol akceptovateľný. Hrozba definitívnej straty niekdajšej „kolónie“ sa stala reálnou. Navyše hrozilo, že v bezprostrednom susedstve Ruska, v „bratskej krajine“, vznikne demokratická, proeurópska alternatíva k autoritárskemu ruskému režimu. Rusi to vnímali ako dvojité existenčné ohrozenie: pre svoju vysnívanú ríšu, aj pre režim riadený z Kremľa. Preto sa Moskva rozhodla konať a konala rýchlo.

Hneď po úteku Janukovyča zvolal ruský prezident na 23. februára 2014 tajný nočný míting svojho bezpečnostného aparátu a vydal príkaz na prípravu operácie, ktorej cieľom bol návrat Krymu. Hoci to Rusko a ním riadení či ovplyvňovaní predstavitelia dlho zatĺkali, neskôr sám Vladimir Putin porozprával o udalostiach onej noci. „Skončili sme približne o siedmej ráno… Keď sme sa lúčili, povedal som svojim kolegom: musíme začať pracovať na návrate Krymu k Rusku.“

Čítali ste ukážku z knihy Ako Putin stratil Ukrajinu, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ju na obchod.dennikn.sk.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie