Pozor na slabého muža

Autor je americký historik

Kto je slabý muž? Poznáte ho podľa jeho itinerára. Slabý muž vie, že záleží na Ukrajine, preto ide do Texasu. Slabý muž z kongresu si kúpi neformálne oblečenie, nechá asistenta napísať prejav o hranici a od slova do slova ho tam odrecituje. Skutočnú inváziu vystrieda predstieraná. Slabý muž nás nabáda, aby sme sa radšej báli fantómov, než aby sme čelili reálnym problémom.

Urobil to aj predseda snemovne reprezentantov Mike Johnson, ktorý podobne ako aj iní americkí zákonodarcovia len hľadal výhovorky, aby Ukrajine nepomohol. Keď som bol na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, prišiel na rad Elon Musk, ktorý si nasadil kovbojský klobúk. Na jeseň 2022, keď Ukrajina mohla vyhrať vojnu, ju Musk odrezal od Starlinku. Namiesto toho, aby odišiel na Ukrajinu a zistil, čo sa tam deje, urobil na základe osobného strachu veľmi zlé rozhodnutie.

Slabý muž zabíja

Mníchovská bezpečnostná konferencia je miestom, kde sa ľudia stretávajú, aby konali. Na rozdiel od Johnsona a Muska bol senátor J. D. Vance aspoň prítomný. Lenže bol tam na to, aby demotivoval. Keď ho pozvali na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ospravedlnil sa. Namiesto toho, aby sa odvážnemu mužovi pozrel do očí, utiahol sa do svojej hotelovej izby a na internete zverejnil video s delfínom.

Ja som bol napríklad na stretnutí, kde dánska premiérka Mette Frederiksen oznámila, že jej krajina daruje Ukrajine celé svoje zásoby delostreleckých granátov. Vance stál vtedy pred budovou a povedal, že by sme to mali vzdať. Povedal lídrom demokracií (ale nie do očí), aby sa Ukrajinci vzdali územia. Ak by sa riadili jeho radou, reťaz udalostí by bola podobná tomu, čo sa stalo naposledy, keď sa lídri demokracií v Mníchove snažili uchlácholiť fašizmus – nastal by kolaps viery v poriadok a svetová vojna.

Ukrajina by mohla vyhrať, ak by pomohli Američania, lenže naši slabí muži ju odstrihli od zbraní. Musk šíri ruskú propagandu. Vance umocňuje ruskú zahraničnú politiku. Trump nasleduje Putinove želania. Johnson niekoľko mesiacov manévruje, aby zablokoval hlasovanie o pomoci Ukrajine. A tak Ukrajincom bojujúcim o život dochádzajú delostrelecké granáty a so stratami sa musia stiahnuť z Avdijivky.

Slabý muž zabíja, pretože mu chýba energia konať a berie energiu iným. Pohŕda tými, ktorí zápasia so skutočným nebezpečenstvom, a chce, aby zlyhali a zomreli.

Samé klamstvá

Problémom nie je maskulinita. Radek Sikorski, poľský minister zahraničných vecí, je muž ako z kastingu do filmu: dobrý vzhľad, hlboký hlas, pevný pohľad, hlúpe vtipy. Keď nebol vo funkcii, zháňal peniaze na pickupy a vozil ich na front. V Mníchove pracovalo množstvo kompetentných ľudí: napríklad český prezident Petr Pavel, bývalý generál, ktorý hľadal vo svete delostrelecké granáty, ktoré by poslal na Ukrajinu. Problémom je krehká mužskosť, mužská forma slabosti, ktorá nahrádza klamlivé reči za nevyhnutnú akciu.

Namiesto pomoci Ukrajine zasvätili slabí muži v kongrese mesiace dlhému radu klamstiev, ktorý len mrhal energiou a dobrou vierou ostatných. Najprv Johnson povedal, že chce chrániť hranicu a poskytne pomoc Ukrajine, ak bude spojená s hraničným zákonom, no neskôr, keď mu bolo predložené presne toto riešenie, ho odmietol. Keď bola v ďalšom návrhu zákona pomoc pre Ukrajinu oddelená od otázky hraníc, odmietol aj to s odôvodnením, že hranica sa nespomína. Slabí muži z kongresu chcú nečinnosť na hraniciach aj na Ukrajine. Spomínajú vždy len jedno, ​​aby tým vysvetlili, prečo nekonajú v druhom.

Po tejto promenáde Johnson vyzval snemovňu reprezentantov na prestávku. Jej predseda však nemá voľno. Musel si dať kravatu a ponížiť sa pred Trumpom na Floride, pred tým Trumpom, ktorý sa podriaďuje Putinovi a povzbudzuje Rusko, aby zaútočilo na amerických spojencov.

Vždy je obeťou

A Putina tiež zjavne zalieva strach. Zabíja protivníkov, pretože sa obáva, že by to mladšej generácii mohlo ísť lepšie. Útočí na Ukrajinu, pretože neznesie myšlienku demokracie v Rusku. Reťazec podrobenosti, ktorý vedie od Johnsona cez Trumpa k Putinovi, sa končí vo vákuu.

Nebezpečenstvo spočíva v tom, že toto vákuum pohltí našu demokraciu. Slabý človek uteká pred nebezpečenstvom tým, že sa uchádza o úrad. Slabý muž, ktorý nie je dostatočne silný na to, aby veril v právo alebo podľa neho žil, porušuje zákony a potom sa pokúša zrušiť zákon samotný. Putin chce zomrieť vo svojej posteli. A tak nás čoskoro čakajú ďalšie falošné ruské prezidentské voľby. Trump sa chce omilostiť alebo sa inak vyhnúť trestnému stíhaniu za všetky zločiny, o ktorých, zdá sa, vie, že ich spáchal. Pre slabého muža je strach všetkým a strach sa musí stať všetkým aj pre nás ostatných.

V prvý deň Mníchovskej bezpečnostnej konferencie prišla správa, že Alexej Navaľnyj, popredný ruský opozičný politik, zomrel v ruskom väzení. Bol známy svojou odvahou. Do Ruska sa vrátil po tom, čo ho ruské úrady otrávili a on sa v Nemecku vyliečil. Po otrave, ale ešte predtým, než sa vrátil do Ruska, zatelefonoval ruskej tajnej polícii, vydával sa za jedného z jej dôstojníkov a zisťoval pravdu o tom, čo sa stalo. Bol zároveň dosť odvážny na to, aby bol priateľom svojich priateľov a otcom svojich detí.

Slabým mužom sa preto Navaľnyj zdá neznesiteľný. Putin nedokáže vysloviť jeho meno. Nedokáže to urobiť ani Musk, ktorého sieť X pozastavila účet vdovy Julije Navaľnej. Trump vyhlásil, že Navaľnyj zomrel, aby ukázal, ako veľmi Trump trpí. Navaľnyj nespáchal žiadne zločiny, ale upozorňoval na zločiny oligarchov. Trump by chcel byť oligarchom a hovorí, že ak by sa opäť stal prezidentom, svojich politických oponentov dostane a uväzní. Chce byť schopný urobiť so všetkými Američanmi to, čo Putin urobil Navaľnému. A rovnako ako Putin by po tom, čo to urobí, tvrdil, že je obeťou. Slabý muž vždy hovorí, že je obeťou.

Jedným zo spôsobov, ako slabý muž zabíja, je ten, že šíri svoje obavy. Putin mohol, ale ani nemusel dať priamy rozkaz zabiť Navaľného. Pravdepodobne to bol nepriamy návrh, ktorý však zachytili iní slabí muži. 6. januára 2021 Trump použil slová, ktorým rozumejú iní slabí muži. Teraz používa internet na podnecovanie násilia voči voleným zástupcom, prokurátorom a sudcom. Pripravuje sa na druhý pokus o prevrat.

Strach a odvaha

Mníchov je pre historika mesto plné odkazov. Tu sa odohral prvý Hitlerov pokus o prevrat. Po tom druhom, ktorý prišiel po úspechu vo voľbách, dal ostatným pocítiť, čo chce urobiť. Rovnako ako Putin, a v tomto prípade aj ako Trump, vyjadril svoje všeobecné želanie a nechal ostatných, aby ho zmenili na strašné činy. A tak sa inštitúcie zmenili, spoločnosť sa zmenila a život zachvátil strach.

Američania nemajú tendenciu učiť sa zo zahraničných príkladov ani z minulosti. Neuznávame politiku strachu, čo nás však voči nej robí zraniteľnými. Predpokladáme, že každé opatrenie, ktoré sa podnikne z osobného strachu, musí byť odôvodnené. A tak strach normalizujeme, šírime ho a inštitucionalizujeme.

Republikánska strana sa stáva stranou strachu, v ktorej sa republikáni boja ostatných republikánov, boja sa svojich voličov a boja sa Trumpa, čo znamená strach z Ruska. Republikáni vstupujú do reťazca odovzdania sa, ktorý ich spája s Trumpom a Putinom, a potom racionalizujú to, čo urobili. Z tejto pozície sa už skutočná spolupráca so skutočnými Rusmi nezdá problémom, ako sme to práve videli pri pokuse obviniť Bidena pomocou ruských klamstiev i v sérii iných udalostí siahajúcich desaťročie dozadu.

Američania, ktorí nie sú v kulte MAGA (Urobme Ameriku opäť veľkolepou), sa podriaďujú iným spôsobom. Rozhodli sa, že slabý muž je silný, a podľa toho sa aj správajú. Absurdne nás poučujú, že vojna na Ukrajine alebo fungovanie demokracie nás „unavujú“. Ak si myslíme, že práca a odvaha sú zlé veci, prenechávame všetko – aj našu demokraciu – slabému mužovi. Ale samotná práca je v skutočnosti povzbudzujúca a tí, čo ju vykonávajú, sú príkladom.

Americké noviny nás poúčajú, že Biden je starý. Ak je starý, musí byť slabý, a ak je slabý, môžeme sa vzdať. Ale Biden nie je slabý. Neuteká pred väzením ani pred ničím iným. Nekoná zo strachu. Robí svoju prácu. Jeho výsledky patria medzi najsilnejšie v dejinách amerického prezidentstva. A na Ukrajinu išiel s nulovou vojenskou ochranou. To bolo odvážne. Žiadny iný prezident to nikdy neurobil.

Ukrajina môže vyhrať

V Mníchove som myslel na ukrajinského spisovateľa Stanislava Asejeva, ktorého som naposledy videl v Kyjive. Prežil ruské mučenie, vypátral vlastného prenasledovateľa a napísal o tom knihu. Asejev je teraz v ukrajinskej armáde priamo na fronte. Nemá rád pobyt v bunkri, pretože mu pripomína jeho celu. Na konferencii som videl aj ďalšieho ukrajinského vojaka, ktorého poznám. Keď som sa s ním naposledy rozprával, bol po amputácii pravej nohy. Tentoraz mal už protézu. Stál na nej a hovoril o „duchu slobody“.

Vo svete, kde ide o tak veľa, kde sa tak veľa dá vyhrať, je absurdné hovoriť o našej „únave“ či už z boja na Ukrajine, alebo z boja za našu vlastnú demokraciu. Toto je prológ k príbehu o slabosti, ktorý sa končí víťazstvom slabého muža. Keď sa prispôsobujeme ustráchaným, keď zabúdame na „ducha slobody“, pomáhame slabým ľuďom vytvárať politiku strachu. Keď vopred poslúchneme, ponúkneme slabému človeku, aby prevzal moc nad našimi dušami a moc nad našou politikou.

V roku 2024, v roku vojny a volieb, v roku, ktorý preverí slušnosť a demokraciu, chce slabý muž vidieť v našich očiach strach. Budeme potrebovať odvahu obdivovať odvážnych a povedať niečo, čo sa môže zdať riskantné. Napríklad: Veríme vo svoje hodnoty a svoju silu. Ukrajina môže túto vojnu vyhrať, Biden môže vyhrať voľby a demokracia môže ďalej prosperovať.

Článok zo stránky substack.com uverejňujeme s autorovým súhlasom