Denník N

Gastráče sú u nás prakticky nezrušiteľné

Protest pred budovou NR SR za zachovanie gastrolístkov. Foto – TASR
Protest pred budovou NR SR za zachovanie gastrolístkov. Foto – TASR

Gastrolístky sú dobrým príkladom sociálnych výdobytkov, z ktorých majú úžitok len firmy, čo ich vydávajú.

Ak niekto dúfa, že by prípadná pravicová vláda mala po voľbách odvahu zrušiť niektoré nezmyselné či priamo škodlivé opatrenia Ficových sociálnych balíčkov, mal by si najprv preštudovať prípad takzvaných „gastráčov“.

Kartelové dohody medzi „stravenkovými“ firmami, ktoré jasne dokazujú dokumenty zverejnené protimonopolným úradom, sú iba špičkou ľadovca. Sú logickým, ale v podstate vedľajším príznakom celého problému.

Podstatou problému je totiž samotná existencia gastrolístkov. Firmám, ktoré stravenky vydávajú, zabezpečujú zisk porovnateľný azda len so ziskmi úžerníkov či obchodníkov s drogami. Nečudo, že firmám s gastrolístkami takéto lacno získané peniaze stoja za porušovanie zákonov a aj za dohodu o rozdelení revírov, čiže za správanie podobné tomu, ako si svoje územia strážia a rozdeľujú distribútori omamných látok.

Ešte horšie však je, že ide o biznis, na ktorý doplácajú všetci ostatní. Stravenky sú veľmi názorným príkladom toho, že čím viac prostredníkov sa do nejakej transakcie zapojí, tým bude drahšia a nevýhodnejšia. Teda pre všetkých okrem prostredníkov.

Pre každého ďalšieho účastníka tohto kšeftovania by bolo oveľa výhodnejšie, ak by zamestnávatelia zamestnancom príspevok na obedy vyplácali priamo. Zamestnávatelia by ušetrili náklady, zamestnanci i reštaurácie by bez vysokej provízie pre prostredníka mohli získať viac peňazí a všetci by ušetrili na administratíve.

Nehovoriac o tom, že by zamestnanci mali možnosť voľby, ako vlastné peniaze použijú. Tvrdenie ministerstva práce, že len gastrolístky zaistia pracujúcim teplé obedy, podceňuje súdnosť ľudí a navyše to ani nie je pravda. Gastráčmi sa v obchodoch dá veselo platiť už teraz, len s tým má každý viac zbytočnej práce.

Ak je také zjavné, prečo sú gastrolístky nevýhodné pre všetkých okrem zopár firiem, ako to, že stále existujú? Je to z rovnakého dôvodu, prečo existujú aj iné sociálne výdobytky, na ktoré v konečnom dôsledku doplácame.

Populistickí politici a odborárski bosovia stravenky radi prezentujú ako niečo, čo slúži ľudom a čo treba brániť do roztrhania tela. A potom tento boj radi uvádzajú ako dôkaz toho, čo všetko pre obyčajných ľudí robia, ako statočne za nich bojujú, a ako niečo, čo vlastne legitimizuje ich vlastnú existenciu.

Väčšine pravicových politikov zase nestačí, že vedia, že by nejaký krok bol správny. Ak štátnej kase či ekonomike akútne nehrozí krach, väčšiu váhu pre nich majú lobistické tlaky a obava, že im takýto krok uberie preferencie.

Najmä ak dotyčná vec nesie nálepku sociálneho výdobytku. To je totiž niečo, čo sa v demo­kracii vždy ľahko zavádza, ale o to ťažšie sa ruší. Nezávisle od toho, komu skutočne pomáha.

Komentáre

Teraz najčítanejšie