Denník N

Rodičia často nútia deti na inú strednú školu, než akú by chceli. Nechceme ich vidieť také, aké sú, hovorí kariérna poradkyňa

Foto N - Peter Lázár
Foto N – Peter Lázár

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Deviataci majú pred sebou náročné týždne. Pripravujú sa na záverečné Testovanie 9 zo slovenčiny a z matematiky a majú navyše už len necelý mesiac na to, aby odovzdali prihlášky na stredné školy. Do 20. marca musia podať prihlášky, koncom apríla ich potom čakajú prijímacie skúšky.

Mnohí deviataci a aj niektorí ôsmaci sa tak po prvýkrát zamýšľajú nad svojou budúcnosťou. Niektorí už od materskej školy vedia, že chcú pracovať ako železničiari, no iní vôbec netušia, čo ich baví a čo chcú študovať. Majú vôbec 14-ročné deti výbavu na to, aby už rozhodovali o svojej budúcnosti?

Monika Timková je slovenčinárka a kariérna poradkyňa na Základnej škole v Budimíre neďaleko Košíc. Chodia za ňou žiaci, ktorí netušia, akú školu si vybrať, alebo ich rodičia tlačia na takú strednú školu, na ktorú vôbec ísť nechcú. „Napríklad za mnou prišlo dievča, ktoré baví kreslenie, navrhovanie, architektúra. Ale rodičia chcú, aby išla na zdravotnú školu, pretože tam si rýchlo nájde uplatnenie,“ hovorí učiteľka.

V rozhovore opisuje, ako sa snaží deťom poradiť pri výbere povolania. Odporúča, ako by aj rodičia mohli pozorovaním dieťaťa a rozhovorom prísť na to, aká škola by mu vyhovovala.

Deti majú mesiac na to, aby odovzdali prihlášky na stredné školy. Sú nervózne?

Áno, vidieť, že sú nervózne a v strese. Záleží im na tom. Popri tom, že 20. marec je konečný termín na posielanie prihlášok, je v ten istý deň aj Testovanie 9. Ešte aj to im pridáva na nervozite. Pokiaľ totiž napíšu monitor z matematiky a zo slovenčiny na viac ako 80 percent, môžu byť prijatí na stredné odborné školy bez prijímačiek; nad 90 percent na gymnáziá.

Čo znamená toto rozhodnutie pre dieťa? Je to jeho prvé veľké rozhodnutie?

Závisí od povahy dieťaťa. Niektoré deti k tomu pristupujú úplne flegmaticky a iba myknú plecom, keď za nimi prídem, že je najvyšší čas podať prihlášku. Preto je dôležité zamýšľať sa nad tým už skôr než v deviatom ročníku. Keď dieťa vie, čo chce, začne mu na tom záležať. Chce sa na školu dostať a vkladá do toho úsilie.

Koľkí z nich už vedia, čím chcú raz byť?

V 9. ročníku máme vyše 40 žiakov a väčšina z nich vie, na akú školu chce ísť. Minimálne majú vybratú aspoň jednu školu. Je zopár žiakov, ktorí mi prídu povedať, že si nevedia vybrať. Nakoniec však z nich vypadne, že to v zásade vedia, ale pochybujú. Možno rodičia sa nestotožňujú s ich výberom a tlačia ich do iného smeru. Ale myslím, že žiaci si už vyberajú zodpovednejšie a nie podľa toho, kam idú kamaráti. Od toho už upustili a orientujú sa na svoje schopnosti.

Prečo k tomu pristupujú zodpovednejšie?

Snažíme sa v škole na tom pracovať. Každý pondelok máme prvú hodinu triednickú, a to v každej jednej triede. Ja postupne obieham každú triedu od 5. ročníka vyššie a robím s deťmi aktivity. S mladšími deťmi sa rozprávam o tom, kto som a čo mám rád – niekedy veľa zistím aj cez to, čo nemám rád. Orientujeme sa na sebaspoznávanie. So staršími deťmi sa rozprávame o témach ja a svet – aké mám možnosti, aké sú typy škôl, čo môže byť moje zamestnanie? No a tretí typ aktivít sú zážitkové; snažíme sa, aby deti zažili konkrétne zamestnania.

Takže o budúcnosti sa rozprávate už s piatakmi?

S nimi sa rozprávame skôr o sebaspoznávaní, čo je pre budúci výber školy či zamestnania kľúčové. Ja mám v kancelárii euroobal, na ktorom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Mladí

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie