Denník N

Švédsky analytik o vstupe krajiny do NATO: Vláda bola z Orbána nervózna, nevedela, čo chce

Mats Braun. Foto N - Ludvík Hradilek
Mats Braun. Foto N – Ludvík Hradilek

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Nečlenstvo Švédska v NATO bolo vždy veľmi prepojené s Fínskom,“ vysvetľuje švédsky bezpečnostný analytik Mats Braun s tým, že keby Švédsko vstúpilo do NATO bez Fínska, Helsinki by pravdepodobne padli viac do ruského vplyvu.

Braun tiež hovorí, že vo Švédsku dlho dominovala logika z čias studenej vojny, keď bolo v Škandinávii menej napätia ako iných častiach Európy. „Panovalo presvedčenie, že s Ruskom sa dá jednoduchšie dohovoriť, keď máme štáty, ktoré sú mimo NATO,“ hovorí.

Švédsko čakalo na hlasovanie maďarského parlamentu o svojom vstupe do NATO viac ako rok. Ako sa toto naťahovanie premiéra Viktora Orbána vnímalo v krajine?

Maďarský postup bol úplne odlišný od postupu schvaľovania v Turecku. K tomu došlo relatívne rýchlo so špecifickým zoznamom požiadaviek, ktoré Ankara chcela, aby Švédi splnili. A to Švédsko urobilo – pracovalo na konkrétnej zmene legislatívy týkajúcej sa terorizmu. Išlo aj o dlhodobú švédsku podporu niekoľkých kurdských organizácií. Od samitu vo Vilniuse malo Švédsko splnené turecké požiadavky a čakalo sa, že Turci ich vstup ratifikujú. To však Ankara neurobila, pretože rokovala s USA o amerických stíhačkách. Pre Švédsko však bolo veľkou záhadou, čo chce maďarský premiér Viktor Orbán, pretože odtiaľ nezaznievali žiadne jasné požiadavky. Neprebiehali žiadne rokovania. Budapešť hovorila skôr vo všeobecnosti o tom, že Švédsko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré sú najkritickejšie voči Orbánovej vláde – vrátane otázok fungovania právneho štátu.

Orbán v piatok pred stretnutím s premiérom Ulfom Kristerssonom povedal, že Budapešť nepodporila švédsky vstup do NATO vzhľadom na niektoré vojenské otázky.

To vôbec nesúvisí so vstupom Švédska do Aliancie. Maďarsko má rovnako ako napríklad Česká republika asi 20 rokov zmluvu o prenájme švédskych stíhačiek Gripen. V tejto maďarsko-švédskej dohode išlo len o potvrdenie, že Budapešť dostane ďalšie štyri stíhačky. Maďarsko a Švédsko o tom rokovali od roku 2021, pretože súčasnej zmluve vyprší platnosť v roku 2026. Je prirodzené, že sa zmluva bude v nejakej forme obnovovať, a rokuje sa o tom, ako bude táto spolupráca ďalej pokračovať.

Je to zo strany Orbána zámienka?

Mne sa zdá, že sa to tak prezentuje práve preto, lebo sa to teraz hodí. Pritom nejde o to, že by Maďarsko dostalo v rámci zmluvy nejaké výhodnejšie podmienky. Samozrejme, pri takýchto dohodách existujú aj protiobchody. To znamená, že dodávateľ Gripenov stíhačky prenajme, zároveň sa zaviaže napríklad do ďalších investícií v krajine. Ťažko posúdiť, či Maďarsko nejako ovplyvnilo tento rozmer, ale momentálne to vyzerá skôr tak, že to spojilo s vhodným momentom. Veď je logické, že obe krajiny potrebovali rokovať o tom, čo bude, keď zmluva vyprší za pár rokov.

Boli Švédi nervózni z Maďarska?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Erdoganovo Turecko

Rozhovory

Viktor Orbán

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie