Švédsky analytik o vstupe krajiny do NATO: Vláda bola z Orbána nervózna, nevedela, čo chce

„Nečlenstvo Švédska v NATO bolo vždy veľmi prepojené s Fínskom,“ vysvetľuje švédsky bezpečnostný analytik Mats Braun s tým, že keby Švédsko vstúpilo do NATO bez Fínska, Helsinki by pravdepodobne padli viac do ruského vplyvu.

Braun tiež hovorí, že vo Švédsku dlho dominovala logika z čias studenej vojny, keď bolo v Škandinávii menej napätia ako iných častiach Európy. „Panovalo presvedčenie, že s Ruskom sa dá jednoduchšie dohovoriť, keď máme štáty, ktoré sú mimo NATO,“ hovorí.

Švédsko čakalo na hlasovanie maďarského parlamentu o svojom vstupe do NATO viac ako rok. Ako sa toto naťahovanie premiéra Viktora Orbána vnímalo v krajine?

Maďarský postup bol úplne odlišný od postupu schvaľovania v Turecku. K tomu došlo relatívne rýchlo so špecifickým zoznamom požiadaviek, ktoré Ankara chcela, aby Švédi splnili. A to Švédsko urobilo – pracovalo na konkrétnej zmene legislatívy týkajúcej sa terorizmu. Išlo aj o dlhodobú švédsku podporu niekoľkých kurdských organizácií. Od samitu vo Vilniuse malo Švédsko splnené turecké požiadavky a čakalo sa, že Turci ich vstup ratifikujú. To však Ankara neurobila, pretože rokovala s USA o amerických stíhačkách. Pre Švédsko však bolo veľkou záhadou, čo chce maďarský premiér Viktor Orbán, pretože odtiaľ nezaznievali žiadne jasné požiadavky. Neprebiehali žiadne rokovania. Budapešť hovorila skôr vo všeobecnosti o tom, že Švédsko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré sú najkritickejšie voči Orbánovej vláde – vrátane otázok fungovania právneho štátu.

Orbán v piatok pred stretnutím s premiérom Ulfom Kristerssonom povedal, že Budapešť nepodporila švédsky vstup do NATO vzhľadom na niektoré vojenské otázky.

To vôbec nesúvisí so vstupom Švédska do Aliancie. Maďarsko má rovnako ako napríklad Česká republika asi 20 rokov zmluvu o prenájme švédskych stíhačiek Gripen. V tejto maďarsko-švédskej dohode išlo len o potvrdenie, že Budapešť dostane ďalšie štyri stíhačky. Maďarsko a Švédsko o tom rokovali od roku 2021, pretože súčasnej zmluve vyprší platnosť v roku 2026. Je prirodzené, že sa zmluva bude v nejakej forme obnovovať, a rokuje sa o tom, ako bude táto spolupráca ďalej pokračovať.

Je to zo strany Orbána zámienka?

Mne sa zdá, že sa to tak prezentuje práve preto, lebo sa to teraz hodí. Pritom nejde o to, že by Maďarsko dostalo v rámci zmluvy nejaké výhodnejšie podmienky. Samozrejme, pri takýchto dohodách existujú aj protiobchody. To znamená, že dodávateľ Gripenov stíhačky prenajme, zároveň sa zaviaže napríklad do ďalších investícií v krajine. Ťažko posúdiť, či Maďarsko nejako ovplyvnilo tento rozmer, ale momentálne to vyzerá skôr tak, že to spojilo s vhodným momentom. Veď je logické, že obe krajiny potrebovali rokovať o tom, čo bude, keď zmluva vyprší za pár rokov.

Boli Švédi nervózni z Maďarska?

Určite boli. Keby sme sa pozreli na výroky švédskych politikov, bolo evidentné, že sa odvolávali na sľuby Maďarska, a teda že Budapešť nebude posledná krajina, ktorá Štokholmu odsúhlasí vstup do NATO. Vo chvíli, keď bolo zrejmé, že Turecko ratifikáciu Švédska finalizuje, predpokladali, že Maďarsko to bude veľmi rýchlo nasledovať. Dovtedy nikto neočakával, že Maďarsko by chcelo vstup Švédska do NATO zablokovať. Maďarská opozícia navrhovala zasadnutie parlamentu skôr, aby sa umožnilo hlasovanie o švédskom vstupe, ale to neprešlo. V tom čase už švédski politici začali byť trochu nervózni z toho, čo Orbán bude chcieť. Zároveň však žiadne požiadavky z Budapešti nechodili a neprebiehali ani žiadne rokovania. Keď švédsky premiér odchádzal v piatok do Maďarska, opakoval, že tam nejde rokovať o vstupe Švédska do NATO.

Vrátim sa ešte k Turecku. Prezident Recep Tayyip Erdoğan tvrdil, že Švédsko ukrýva kurdských separatistov a členov Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorú Štokholm už v 80. rokoch zaradil na teroristický zoznam. Zmenila sa situácia kurdskej menšiny žijúcej vo Švédsku počas rokovania o vstupe do NATO s Ankarou?

Situácia v tejto téme sa podstatne skomplikovala, pretože keď sa začali rokovania, vo Švédsku sme mali menšinovú vládu. Poslankyňa z jednej ľavicovej strany, ktorá pochádza z kurdskej menšiny, mala prepojenie na kurdskú organizáciu, ktorá pre Ankaru predstavovala problém. Niektoré požiadavky zo strany Turecka však boli také, že ich švédska vláda nikdy nemohla implementovať. V tureckej televízii sa napríklad objavil zoznam ľudí, ktorých Turci chceli získať od Švédska. Požiadavky Turecka sa týkali súdu, ktorý rozhoduje o vydaní konkrétnych ľudí, a nie toho, čo má v právomoci švédska vláda.

Denník Guardian tento mesiac napísal, že kurdská menšina žijúca vo Švédsku čelí nepríjemnostiam odvtedy, čo Štokholm podal žiadosť o vstup do NATO. Britský denník sa odvoláva na svedectvá ľudí, na ktorých švédska bezpečnostná služba Säpo podala správy imigračnému úradu v snahe ukončiť ich pobyt v krajine. Guardian tiež uvádza, že vo Švédsku zatvorili kontá viacerých kurdských charitatívnych organizácií, v krajine prestal pôsobiť aj Červený polmesiac. 

Takéto diskusie vo Švédsku prebiehajú. Nemám však dostatok informácií o tom, aby som mohol povedať, či toto hodnotenie Kurdov sedí alebo nie. Postup voči terorizmu sa menil spolu s legislatívou. Neviem povedať, či to bude mať vplyv na kurdskú menšinu a či niektorých z jej členov budú musieť vyhostiť. Prominentný švédsky spisovateľ, ktorý dlhodobo žije vo Švédsku, napísal niekoľko článkov o tejto téme, ale pre mňa samotného je problém zhodnotiť to.

O vstup do Aliancie krátko po totálnej ruskej invázii na Ukrajinu požiadalo okrem Švédska aj Fínsko. Obe krajiny pritom desaťročia trvali na svojej neutralite. Boli odmietavé postoje Švédska k vstupu do NATO po celé roky rovnaké? Alebo nimi otriasali nejaké bezpečnostné krízy vo svete, napríklad vojna v Gruzínsku alebo okupácia Krymu?

Tesne pred totálnou ruskou inváziou vo februári 2022 bol odpor k členstvu krajiny v NATO väčší vo Fínsku ako vo Švédsku. Obe krajiny presadzovali zachovanie si dovtedajšej politickej neutrality. Ruská invázia bola rozhodujúcim faktorom zmeny, pričom rok 2014 a anexia Krymu nemali rovnaký vplyv, pretože vtedy Rusko nebolo vnímané ako hrozba. Nečlenstvo Švédska v NATO bolo vždy veľmi prepojené s Fínskom. Keby sme sa pozreli späť na obdobie po druhej svetovej vojne, tak by sme videli, že Fínsko nemalo možnosť vstupu do NATO a ZSSR trval na zvláštnej dohode o priateľstve s Fínskom, ktorá do veľkej miery obmedzovala fínsku zahraničnú politiku. Švédsko teda vedelo, že Fínsko do NATO vstúpiť nemôže. A keby to Švédsko urobilo, pravdepodobne by Fínsko padlo oveľa viac do vplyvu Sovietskeho zväzu. Pre Štokholm preto bolo vždy lepšie zostať mimo NATO. Ukázalo sa, že to bola dobrá stratégia, pretože počas studenej vojny bolo v severnej Európe len nízke napätie. Bola tam zvláštna rovnováha, ktorú tvorili Dánsko a Nórsko v NATO, ale bez možnosti, aby tam Američania mali trvalé základne. A potom sme tam mali neutrálne Švédsko s väčšou spoluprácou s NATO a neutrálne Fínsko s väčšou spoluprácou so ZSSR. A to vytvorilo relatívne fungujúcu situáciu počas studenej vojny za podmienky, že všetky štáty si navzájom dobre rozumeli a bola medzi nimi veľká dôvera. Vďaka tomu dokázali napätie, ktoré bolo inde v Európe, tlmiť a posúvať ďalej od Škandinávie.

To platilo do pádu Sovietskeho zväzu.

Áno, Fínsko a Švédsko potom menili svoje postoje, no nie v smere pripojenia sa k Aliancii. Vo všeobecnosti platilo, že obe krajiny dokážu urobiť oveľa viac ako nezávislé štáty, teda mimo NATO. Predovšetkým vo Švédsku bola neutralita vnímaná ako niečo pozitívne už nielen vzhľadom na Fínsko, ale predovšetkým z historického hľadiska, keď Švédov uchránila počas prvej aj druhej svetovej vojny. Napokon, Švédsko nebolo vo vojne od konca napoleonských vojen na začiatku 19. storočia.

O Švédsku sa v NATO hovorilo, že by bolo lepším členom ako niektoré krajiny, ktoré členmi už sú. Bolo to tak, že Aliancia by aj Švédsko medzi seba zobrala, ale Švédi jednoducho nechceli?

Áno. Snaha o spoluprácu medzi Alianciou a Švédskom neobsahovala len partnerstvo pre mier, ale Štokholm umožnil USA aj širšiu spoluprácu, v rámci ktorej mohli napríklad americkí vojaci cvičiť na území Švédska. Takže spolupráca medzi Švédskom a Alianciou bola do istej miery dlhšie budovaná. Neboli pochybnosti o tom, že Švédsko má blízko k Aliancii. No o formálnom kroku sa vo Švédsku veľmi nediskutovalo. Bolo niekoľko politických strán, ktoré členstvo v NATO občas spomenuli, ale veľká väčšina to vnímala skepticky. Keď Švédsko vstúpilo do EÚ v 90. rokoch, prebiehali diskusie, či to nezmení švédsku neutralitu.

V tom čase už argument, že Švédsko do NATO nevstúpi pre Fínsko, neplatil?

To platilo hlavne v minulosti, no vo fáze, keď obe krajiny začali rokovať o svojom vstupe do NATO, sa to objavilo zas. Švédsko dlhodobo preferovalo silnejšiu severskú obrannú spoluprácu, a teda spoluprácu medzi Švédskom, Nórskom, Dánskom a Fínskom. Keďže však Nórsko a Dánsko boli zakladajúcimi členmi NATO, Švédsko si budovalo najmä s Fínskom rôzne štruktúry a obe krajiny sa koordinovali na rozličných úrovniach. Táto spolupráca by už nemohla fungovať, ak by sa Fínsko stalo členom NATO a Švédsko nie. Keď sa pozeráme na obdobie od februára 2022, platí, že vo Fínsku, ktoré má obrovskú hranicu s Ruskom, je väčší pocit ohrozenia ako vo Švédsku. Aby doterajšia obranná spolupráca medzi Fínskom a Švédskom mohla fungovať naďalej, muselo byť aj Švédsko členom NATO.

Vrátim sa ešte k minulým bezpečnostným krízam. Vojna v Južnom Osetsku vypukla v roku 2008 a o dva roky neskôr, v roku 2010, Švédsko zrušilo brannú povinnosť, ktorú mala krajina od čias studenej vojny. Prirodzene by sa očakávalo, že ozbrojené konflikty zvýšia bezpečnosť krajín vrátane Švédska, no tam nastal presne opačný efekt. Je to tak?

Máte pravdu, ide však o paradox. Zrušenie brannej povinnosti bolo výsledkom dlhšej diskusie, ktorá prebiehala dávno predtým vojnou v Južnom Osetsku. O zrušení sa hovorilo od 90. rokov a argumentovalo sa tým, že ju krajina nepotrebuje. V debatách sa často prízvukovalo, že branná povinnosť síce existuje, ale musí ju absolvovať len malá časť mladých Švédov. Na rozhodnutie zrušiť brannú povinnosť teda nemali vplyv bezpečnostné hrozby vo svete, ale skôr domáca diskusia.

Prečo bola až ruská vojna proti Ukrajine pre Švédsko posledným impulzom pre vstup do NATO a tie predošlé krízy na to nestačili?

Vo Švédsku sa to vníma ako vojna úplnej inej dimenzie, než boli predošlé konflikty. Anexia Krymu alebo ruská intervencia do Gruzínska v roku 2008 sa nepovažovali za hrozby, ale za provokácie zo strany Ruska. Vojna na Ukrajine je v tom úplne iná. Máloktorý Švéd si však myslí, že Rusko by zaútočilo na Švédsko. Sú skôr obavy, že by sa mohlo stať niečo v jeho okolí. Preto treba spoluprácu s ďalšími západnými krajinami v rámci NATO viac koordinovať. Vo Švédsku dlho panovalo presvedčenie, že s Ruskom sa dá jednoduchšie dohovoriť, keď máme štáty, ktoré sú mimo NATO. To, samozrejme, platilo viac pre Fínsko ako pre Švédsko. Politika Helsínk bola voči Rusku relatívne aktívna, už len preto, lebo mali viac možností, ako sa do Ruska vybrať a dohovoriť sa s Moskvou. Až po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 Fíni zistili, že s Putinom sa nedá hovoriť a musia si svoju bezpečnosť zaistiť inak. To znamenalo veľkú zmenu v stratégii – z pozície nebyť súčasťou celku, akým je NATO, a mať kontakty a lepšie vzťahy s Ruskom k snahe dostať sa do Aliancie. Švédska politika v tomto smere nebola úplne koherentná, pretože rôzni politici mali na Rusko odlišné názory. Napríklad premiér Carl Bild mal tvrdšie postoje voči Moskve ako iní predsedovia švédskych vlád.

Povedali ste, že málokto verí, že vojna by sa mohla dostať do Švédska, no hlavný veliteľ švédskej armády Micael Bydén začiatkom roka povedal, že sa to môže stať a že Švédi sa na to majú psychicky pripraviť.

V princípe išlo o vyjadrenie k pripravenosti Švédov na krízy, ktorá je veľmi nízka. V krajine prebiehali kampane na zvýšenie povedomia Švédov v tejto téme, keď napríklad každá domácnosť dostala leták, čo urobiť v čase krízy a ako sa na to pripraviť. Je diskutabilné, ako sú na krízy pripravené iné európske štáty, ale vo Švédsku sa opäť, a to sa deje často, porovnáva situácia s Fínskom. A Fínsko ma oveľa viac vybudované rôzne sklady zásob, Fíni majú oveľa väčšie vedomosti v tom, čo majú kedy urobiť, ak by sa niečo stalo.

A to Švédi nemajú?

Do menšej miery. Často sa to odôvodňuje tým, že Švédsko nebojovalo v druhej svetovej vojne, nemá skúsenosti s takými udalosťami, zatiaľ čo fínska história je iná, spomeňme si na zimnú vojnu v roku 1939. Pripravenosť Švédska v porovnaní s Fínskom je veľmi nízka. Koluje u nás o tom niekoľko anekdot, napríklad jedna švédska ministerka dostala otázku, čo treba urobiť, keď vypukne vojna, a ona v reakcii na to začala hovoriť o tom, ako rýchlo sa dostane do Nórska. Samozrejme, hneď si uvedomila svoju chybu a ospravedlnila sa za to, no celkom to vystihuje postoj širokej švédskej spoločnosti. Komentár generála Bydéna zaznel práve preto, lebo švédska spoločnosť by mala byť na krízy lepšie pripravená.

Aký vplyv mali tieto vyjadrenia na švédsku spoločnosť?

Vyvolali kritiku, že generál by nemal strašiť švédsku spoločnosť. Táto diskusia je v spoločnosti naďalej prítomná, hovorí sa aj o zvyšujúcich sa výdajoch krajiny na obranu. To všetko ukazuje na to, že situácia v krajine je iná a že sa vie, že je iná, než bola pred rokom 2022.

Vo Švédsku po totálnej ruskej invázii na Ukrajinu stúpol počet ľudí hlásiacich sa do švédskej domobrany, vojenských záložných síl, ktoré podporujú švédsku armádu. Ako medzi armádou a domobranou funguje spolupráca?

Domobrana je historickou súčasťou švédskej obrannej stratégie a má relatívne vysoký počet členov. V posledných rokoch však ich počet veľmi klesal, takže vojna prinavrátila záujem Švédov o domobranu (do švédskej domobrany sa v roku 2022 prihlásilo viac ako 29-tisíc Švédov, čo je nárast o 619 percent oproti predošlému roku – pozn. red.). Vyplýva to aj z toho, že Švédsko má geograficky rozsiahlu plochu a málo obyvateľov, a toto je spôsob, ako zlepšiť bránenie niektorých jeho častí.

Zavádzalo Švédsko nejaké špeciálne bezpečnostné opatrenia, kým čakalo na hlasovanie Maďarska o svojom vstupe do NATO, aj pre vyjadrenia švédskeho generála o nízkej pripravenosti spoločnosti na krízy?

Nie, ale určite na diplomatickej úrovni prebiehali rokovania o uistení podpory USA, Veľkej Británie a ďalších členov NATO. Z Británie prišli aj vyjadrenia podpory Švédska v prípade vypuknutia nejakej krízy. Popritom sa zvyšovali výdaje na obranu a prebiehali debaty o tom, ako dokáže švédska armáda využiť viac peňazí.

A čo sa teda zmení pre Švédsko, keď vstúpi do NATO, keď už teraz funguje veľmi úzka spolupráca medzi Štokholmom a Alianciou?

Hlavná výhoda je strategické plánovanie, koordinácia s ďalšími členskými štátmi, čo bude oveľa jednoduchšie. Keď sa pozrieme na mapu Európy a vidíme, ako je Baltské more pokryté štátmi Aliancie, spolupráca medzi nimi bude fungovať lepšie. A Švédsko k tomu môže aktívne prispieť, napríklad námorným vybavením. Môže sa takisto stať, že švédski vojaci sa pripoja k ochrane iných štátov, hoci sú už dlhšie prítomní v Pobaltí. Švédska armáda je dlhodobo medzinárodne zameraná – je aktívnou súčasťou rôznych mierových misií či operácií EÚ. Je otázne, či v tomto zmysle nastane nejaká veľká zmena, pretože spolupráca je už teraz pomerne hlboká. Členstvo Švédska v NATO má napriek tomu veľký význam najmä pre ochranu a koordináciu, ktorá dovtedy úplne nefungovala. Švédsko sa na rozhodovaní v NATO nemohlo zúčastňovať, keďže nebolo členom Aliancie.