Fico ako prvý hovorí o vojakoch štátov NATO na Ukrajine. Nasadenie slovenskej armády je fiktívna hrozba

Robert Fico v posledných hodinách viackrát zopakoval, že z blížiacich sa udalostí mu ide „mráz po chrbte“. Viaceré krajiny NATO sa podľa premiéra chystajú poslať vojakov na Ukrajinu.

Vyhlásil to v kontexte večerného stretnutia európskych lídrov v Paríži, ktoré nazval „bojovou poradou“.

„Z nám dostupných téz vyplýva, že viaceré členské európske štáty NATO uvažujú, že na bilaterálnej báze pošlú na územie Ukrajiny svojich vojakov,“ hovoril Fico po tom, ako v pondelok doobeda zvolal bezpečnostnú radu štátu a aj mimoriadne zasadnutie vlády.

Na premiérove posledné vyjadrenia reagovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Z informácií, ktorými disponuje ako najvyšší ústavný činiteľ, nevyplýva, že by obyvatelia Slovenska mali v súčasnosti pociťovať nejaký väčší pocit ohrozenia.

„Za neprimerané považuje prezidentka predovšetkým to, že pocit ohrozenia Slovenska premiér vyvoláva zo strany krajín Európskej únie a NATO,“ dodal Jozef Matej z kancelárie prezidentky.

Česká ministerka: o vojakoch nič neviem

Poobede, pred začiatkom parížskeho stretnutia, nebolo jasné, do akej miery je vhodné brať Fica vážne a do akej miery je to len jeho manéver na odvrátenie pozornosti od domácich tém, ako to tvrdí opozícia.

Napríklad česká ministerka obrany Jana Černochová vyhlásila, že ona „nič také zatiaľ nečítala“, chce si však počkať na to, s čím sa vráti z Paríža český premiér Petr Fiala.

Český premiér Fiala v reakcii na Ficove slová povedal, že v Paríži by sa malo rokovať o „budovaní dlhodobých kapacít zbrojného priemyslu v Európe aj o pomoci s výcvikom ukrajinských vojakov“.

Poľský premiér Donald Tusk zasa povedal o celom víkendovom Ficovom prejave o druhom výročí vojny, že ho šokoval. Utorkové stretnutie V4 v Prahe podľa Tuska ukáže, či má toto zoskupenie ešte zmysel.

Viem, ale nemôžem povedať, tvrdil Fico

Samit v Paríži je podľa Elyzejského paláca „protiputinovským stretnutím“, ktoré má ukázať jednotu Európy. Francúzska stanica BFMTV uviedla, že na stretnutí sa neočakáva oznámenie žiadnej zásadnej novej pomoci Kyjivu ani uvalenie nových sankcií proti Rusku.

Hypoteticky by však mohlo dôjsť napríklad k tomu, že niektorý zo zúčastnených lídrov potvrdí, že na Ukrajine budú pôsobiť napríklad vojenskí inštruktori. Fico bude môcť v takomto scenári tvrdiť, že mal pravdu.

Slovenský premiér totiž nepovedal explicitne, že by vojaci štátov NATO mali na Ukrajine aj bojovať – hovoril iba, že sa vraj uvažuje o vyslaní bližšie nespresneného počtu vojakov na bližšie nespresnený účel.

„Ja si neviem predstaviť, že na Ukrajine budú vojaci NATO. A ja viem, čo tam budú robiť, len to nemôžem prezradiť,“ poznamenal Fico.

Fico: Dôjde k dramatickej eskalácii

Slovenský premiér hovoril o možnej dramatickej eskalácii celého konfliktu, ktorá bezprostredne ohrozí aj Slovensko.

Fico opisoval teoretický scenár, ako vojaci zo štátov NATO budú pôsobiť na západnej Ukrajine, kde ich budú Rusi bombardovať raketami, čím sa vojna nebezpečne priblíži k slovenským hraniciam. Fico naznačil, že Slovensko by nemalo možnosť takéto rakety zostreliť, pokiaľ by preleteli na naše územie.

Od začiatku vojny Rusi už viackrát bombardovali aj západnú Ukrajinu, protiletecké poplachy často znejú i v Užhorode neďaleko slovenskej hranice.

Na Slovensku je momentálne nasadený len taliansky systém protivzdušnej obrany SAMP/T Mamba, ktorý však premiér označil za málo výkonný. Navyše je umiestnený pri Malackách, takže nemôže účinne pokrývať územie východného Slovenska.

Inštruktori už môžu na Ukrajine pôsobiť

Na Ukrajine už pritom mohli nasadiť aj určitý počet vojakov z niektorých krajín NATO, vyplýva z rozhovorov Denníka N s ľuďmi z bezpečnostnej oblasti. Len okrem Roberta Fica o tom žiaden európsky štátnik z bezpečnostných dôvodov nehovoril.

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) hovorí, že na Ukrajine mohli byť už v uplynulých mesiacoch nasadení napríklad západní inštruktori, ktorí pomáhajú Ukrajincom so zvládnutím západných zbraňových systémov.

„Môžu tam byť nasadzovaní napríklad aj odborníci na logistiku, ktorí pomáhajú koordinovať napríklad dodávky munície a ďalšieho materiálu od spojencov,“ dodal Naď.

O týchto variantoch sa verejne hovorilo už vlani septembri, keď vtedy nový britský minister obrany Grant Shapps oznámil ambíciu nasadiť na Ukrajine britských inštruktorov. Úvahy tohto typu však vtedy ešte poprel britský premiér Rishi Sunak.

Poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, ktorý je vedúci stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO, si myslí, že nanajvýš môže ísť o vyslanie technikov, ktorí by pomáhali s opravami ukrajinských vozidiel, prípadne o vyslanie vojakov určených na ich ochranu.

Video: Pellegrini a Danko opakujú po Ficovi: Slovenskí vojaci nepôjdu na Ukrajinu (autorka: Kamila Šebestová)

Slovenskí vojaci na Ukrajine: fiktívna hrozba

Fico v tejto súvislosti prišiel aj s jednou vyložene fiktívnou možnosťou: že údajne hrozí nasadenie i slovenských vojakov na Ukrajine.

„Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko pre to, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine,“ povedal Fico v nedeľu.

Po Ficovi potom túto tézu opakovali aj predseda SNS Andrej Danko a predseda Hlasu Peter Pellegrini, ktorých premiér zavolal na mimoriadne zasadnutie vlády. SNS je plne stotožnená s tým, aby ani jeden slovenský vojak nešiel na Ukrajinu, vyhlásil Andrej Danko. Aj Pellegrini hovoril o jednoznačnom postoji vlády, že Slovensko nepošle na Ukrajinu svojich vojakov.

Takýto scenár však nie je za súčasnej situácie reálny, čo nepriamo potvrdilo aj velenie slovenských ozbrojených síl.

„Ozbrojené sily plnia úlohy podľa platnej legislatívy na základe mandátu schváleného Národnou radou SR. Aktuálne takýmto mandátom nedisponujeme,“ uviedol hovorca ozbrojených síl Štefan Zemanovič.

Ani prezidentka Čaputová ako hlavná veliteľka nedisponuje podľa jej hovorcu informáciami „o žiadnom zapojení slovenských vojakov do vojny na Ukrajine“.

Účasť príslušníkov slovenských ozbrojených síl v zahraničí je totiž zvrchovaným rozhodnutím slovenskej vlády, ktorej takýto krok nemôže nadiktovať nikto z partnerov. Vyslanie slovenských vojakov kamkoľvek by sa teda nemohlo udiať bez schválenia slovenskou vládou a Národnou radou.

„Už minulý rok sme počúvali o tom, že údajne posielame slovenské ozbrojené sily do Kyjiva. Je to opäť vymyslenie si strašiaka, ktorý neexistuje. Nedajte sa prosím, oklamať,“ komentoval to exminister Naď.

Český premiér Fiala: Rusko je agresor, Ficovi to poviem do očí

Fico k výročiu začiatku vojny v sobotu hovoril, že by bola obrovská chyba, keby sme uvažovali o vstupe Ukrajiny do NATO. A vo viacerých výrokoch spochybňoval Kyjiv a hovoril o potrebe udržiavať dobré vzťahy aj s Ruskom.

V sobotnom videu sa Fico potom zastával Vladimira Putina a hovoril o jeho „falošnom démonizovaní“. Opakoval postoje ruskej propagandy a vyhlásil, že jediným plánom EÚ je podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov. Západ podľa premiéra nemôže priznať, že „stratégia využiť konflikt na zničenie Ruskej federácie“ nefunguje. Tvrdil, že Ukrajincom bolo znemožnené podpísať mierovú dohodu, ku ktorej boli veľmi blízko. O akú dohodu podľa neho išlo, nevysvetlil.

Český premiér Petr Fiala v pondelok na Fica reagoval kriticky: „Nehovorím, že to je moja najväčšia radosť sa tu stretávať s kolegami, s ktorými v mnohých kľúčových veciach nesúhlasím. Mám na mysli maďarského a slovenského predsedu vlády. No musíme viesť dialóg, niekto to robiť musí,“ povedal Fiala.

Agresorom je Rusko, poviem to aj Ficovi do očí, vyhlásil český premiér Petr Fiala. „Rusko napáda Ukrajinu a zabíja civilistov, správa sa agresívne a netreba mať nejaké širšie historické znalosti, aby sme rozoznali, kto je tu obeť,“ povedal Fiala.

Poľský premiér Donald Tusk zasa hovoril, že ho Ficov sobotný prejav šokoval, a dokonca hovoril, že sa ukáže, či má ešte zmysel stretávať sa vo formáte V4, teda v skupine krajín Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že zmenilo oficiálny názov ukrajinského hlavného mesta. Bude ho používať podľa ukrajinského jazykového prepisu ako Kyjiw (Kyjiv) namiesto doterajšieho Kiew (Kyjev) z ruského prepisu.