Denník N

Čo by sa stalo, ak by sme po stovky rokov nepoužívali priestupný rok?

Foto – Adobe Stock
Foto – Adobe Stock

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento rok je priestupný, čo znamená, že za 28. február sa pridá ešte jeden februárový deň. Rok 2024 tak bude mať 366 dní namiesto obvyklejších 365. Prečo sa to robí a odkiaľ sa táto prax vzala?

Existujú dve základné časové jednotky, ktoré vychádzajú z astronomických pozorovaní. Prvou je deň, teda čas, za ktorý sa Zem otočí okolo svojej osi.

Takzvaný „stredný slnečný deň“ trvá presne 24 hodín. Je základom pre občiansku časomieru a počas roka sa nemení (naprieč vekmi sa dĺžka dňa menila – napríklad pred približne 500 miliónmi rokov deň trval 21 hodín, čo bolo spôsobené odlišnými príťažlivými silami Mesiaca).

Keď 0,968 dňa nie je celý deň

Druhou základnou časovou jednotkou je rok, teda čas, za ktorý Zem obehne okolo Slnka.

Náš súčasný kalendár vychádza z takzvaného tropického roku, ktorý zodpovedá obdobiu medzi dvomi po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom. „Ako jarný bod sa označuje priesečník nebesného rovníka a ekliptiky – týmto bodom prechádza Slnko v čase rovnodennosti z južnej pologule na tú severnú,“ vysvetlil pre Denník N astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

Tropický rok trvá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie