Otakar Horák
Tento rok je priestupný, čo znamená, že za 28. február sa pridá ešte jeden februárový deň. Rok 2024 tak bude mať 366 dní namiesto obvyklejších 365. Prečo sa to robí a odkiaľ sa táto prax vzala?
Existujú dve základné časové jednotky, ktoré vychádzajú z astronomických pozorovaní. Prvou je deň, teda čas, za ktorý sa Zem otočí okolo svojej osi.
Takzvaný „stredný slnečný deň“ trvá presne 24 hodín. Je základom pre občiansku časomieru a počas roka sa nemení (naprieč vekmi sa dĺžka dňa menila – napríklad pred približne 500 miliónmi rokov deň trval 21 hodín, čo bolo spôsobené odlišnými príťažlivými silami Mesiaca).
Keď 0,968 dňa nie je celý deň
Druhou základnou časovou jednotkou je rok, teda čas, za ktorý Zem obehne okolo Slnka.
Náš súčasný kalendár vychádza z takzvaného tropického roku, ktorý zodpovedá obdobiu medzi dvomi po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom. „Ako jarný bod sa označuje priesečník nebesného rovníka a ekliptiky – týmto bodom prechádza Slnko v čase rovnodennosti z južnej pologule na tú severnú,“ vysvetlil pre Denník N astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Tropický rok trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd, čiže 365,2422 dňa. Lenže náš kalendár má v roku bežne 365 dní. To znamená, že je o 0,2422 dňa kratší ako tropický rok.
Za obdobie štyroch rokov ide dokopy o 0,9688 dňa (4 x 0,2422). To je takmer celý deň.
Priestupný rok trval „dlho“
Preto sa zaviedol priestupný rok, aby sa kompenzoval uvedený rozdiel medzi kalendárom a tropickým rokom (skutočným časom obehu Zeme okolo Slnka).
Jav bol známy už v staroveku. Rímsky cisár Gaius Julius Caesar prijal v roku 46 pred Kristom zmenu kalendára, podľa ktorej mal rok 365 dní a každý štvrtý rok bol priestupný s 366 dňami (juliánsky kalendár).
Od Romula k Caesarovi
Pôvodný rímsky kalendár sa pripisuje Romulovi, podľa povesti zakladateľovi Ríma. Vtedajší rok sa začínal v marci a končil sa v decembri jesennou výsadbou. Kalendár mal 304 dní, ktoré boli rozdelené do 10 mesiacov: marec až december.
Keďže rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom narastal, čoskoro sa do kalendára pridali ďalšie dni. Údajne tak učinil Numa Pompilius, legendárny druhý rímsky kráľ. Do upraveného kalendára sa pridali aj dva zimné mesiace – január a február. Pre poveru Rimanov, že párne čísla nosia nešťastie, sa doň pridal jeden deň navyše, takže kalendár mal 355 dní.
Uvedený kalendár sa nazýva mesačný, keďže vychádzal z pozorovaní fáz Mesiaca. Lenže obeh Zeme okolo Slnka trvá približne 365 dní, čo je o zhruba 11 dní viac, ako má lunárny rok.
Rozdiel medzi kalendárom Rímskej republiky a solárnym kalendárom tak narastal – napríklad úplné zatmenie Slnka, ktoré podľa rímskeho kalendára pripadalo na 11. júla 190 pred naším letopočtom, nastalo v skutočnosti 14. marca.
Niekoľkomesačný nesúlad medzi ročnými obdobiami a kalendárnym dátumom pôsobil komplikácie v poľnohospodárstve: napríklad oslavy žatvy sa mali konať ešte predtým, ako sa úroda vôbec pozbierala.
Rímsky diktátor Gaius Iulius Caesar tak v roku 46 pred naším letopočtom pristúpil k reforme kalendára (podľa neho je nazývaný ako juliánsky). Na radu alexandrijského astronóma Sosigena sa doň vložilo 90 chýbajúcich dní, čím sa rok 46 pred Kristom predĺžil na rekordných 445 dní.
Na rozdiel od svojho predchodcu nevychádzal nový kalendár z pozorovaní Mesiaca, ale zo vzájomného pohybu Slnka a Zeme (solárny kalendár). Ako vzor mu slúžil egyptský kalendár, o ktorom sa Caesar dozvedel od egyptskej panovníčky Kleopatry.
Rok sa začínal v marci a posledným mesiacom v roku bol február. Bežne mal 28 dní, a ak išlo o priestupný rok, jeden deň sa pridal.
Zdroj: Univerzita v Chicagu
Lenže ani juliánsky kalendár nie je úplne dokonalý. Dôvodom je, že ak sa raz za štyri roky pridá do kalendára jeden celý deň, je to príliš veľa.
Pripomeňme si, že rozdiel medzi kalendárom a tropickým rokom je za štyri roky 0,9688 dňa, čiže nie jeden celý deň.
Za 4-ročné obdobie je preto juliánsky kalendár dlhší o 44 minút a 56 sekúnd (každý rok o 11 minút a 14 sekúnd).
Na krátkej časovej škále to neznie ako veľa, ale za 100 rokov ide o takmer 18 hodín. Pri stáročiach sa už kalendár a tropický rok rozchádzajú o dni.
Ak by sa juliánsky kalendár doteraz nemenil, rozpor medzi občianskym a astronomickým rokom by narástol na viac ako dva týždne.
Reforma z roku 1582
Ďalší veľký rast odchýlky zastavila reforma kalendára z roku 1582 (v tom čase dosiahla chyba akumulovaná od čias zavedenia juliánskeho kalendára 12,7 dňa). Podľa pápeža Gregora XIII. sa nazýva ako gregoriánska.
Zavádzala vypustenie 10 nahromadených dní, takže po 4. októbri 1582 nasledoval rovno 15. október 1582.
Prechod zo štvrtka 4. októbra priamo na piatok 15. októbra vyvolal u niektorých ľudí zdesenie – platilo to najmä pre tých, ktorí sa narodili počas niektorého zo zrušených dní.
„Gregoriánsky kalendár prijali niektoré krajiny pomerne skoro (Portugalsko, Španielsko, Taliansko a iné), [zatiaľ čo] iné oveľa neskôr, až na začiatku 20. storočia (Grécko, Bulharsko, Rusko a iné). Kalendár takisto zjednotil začiatok roka na 1. január,“ uvádza pre portál Veda na dosah astronóm Ján Svoreň.
Pravidlo o priestupných rokoch sa zmenilo takto: priestupný rok bude naďalej každé štyri roky s výnimkou „storočných“ rokov, ktoré sú deliteľné 100, pokiaľ nebudú zároveň deliteľné 400.
Z uvedeného dôvodu neboli roky 1700, 1800 alebo 1900 priestupnými rokmi. Ale rok 2000 ním bol – hoci je deliteľný číslom 100, je deliteľný aj číslom 400. Z tohto pravidla plynie, že rok 2100 nebude priestupným rokom, ale rok 2400 bude. A tak ďalej.
Čo je priestupný rok a prečo ho potrebujeme. Zdroj – BBC News/YouTube
Vysoká presnosť
NASA uvádza, že uvedené pravidlá sú natoľko presné, že zavádzajú chybu 0,0003 dňa na rok, čo je jeden deň na 3 333 rokov.
Astronóm Ján Svoreň pre Denník N dodal, že odchýlka gregoriánskeho kalendára od tropického roku je „naozaj maličká“.
„Na tú dobu to spočítali naozaj dobre,“ povedal vedec z SAV a dodal, že doboví vedci vychádzali zo znalostí matematiky, geometrie (na vysokej úrovni od čias Euklida) a pozorovaní oblohy voľným okom, ktorú nerušilo svetelné znečistenie. „Prvé pozorovania ďalekohľadom, ktorý si vyrobil Galileo Galilei, sa datujú až do roku 1610.“
Keďže odchýlka na úrovni jedného dňa vzniká za skoro 3 500 rokov, podľa Jána Svoreňa dnes neexistujú snahy o revidovanie gregoriánskeho kalendára. „Nič také som nezachytil,“ dodal astronóm. „V občianskom živote už väčšiu presnosť nepotrebujeme.“
Fyzička a astronómka Bhagya Subrayanová uvádza, že astronómia vznikla ako spôsob, ako dať zmysel nášmu každodennému životu a prepojiť udalosti okolo nás s nebeskými javmi. „Koncepcia priestupných rokov je príkladom toho, ako ľudia od dávnych čias nachádzali poriadok vo veciach, ktoré sa javia ako chaotické,“ dodala vedkyňa z Purdue University pre portál Science Alert.
Priestupné roky na Marse
Priestupné roky majú takmer všetky planéty našej slnečnej sústavy. Napríklad Mars má viac priestupných rokov ako tých bežných. Rok na Marse trvá 668 solov, čiže marťanských dní. Ale Mars potrebuje 668,6 sola na obeh okolo Slnka.
Niekedy tak treba pridať 1 sol, aby sa kalendár a marťanský rok trvajúci 668,6 sola prestali rozchádzať.
V desaťročnom období by štyri roky mali 668 solov a šesť rokov by bolo priestupných so 669 solmi.
Zdroj: NASA
Postupný prechod na nový kalendár
V rímskokatolíckych krajinách sa gregoriánsky kalendár začal používať relatívne tesne po vydaní pápežskej buly.
Protestantské krajiny vzdorovali. Napríklad Veľká Británia a jej kolónie ho prijali až po 170 rokoch v septembri 1752. V tom čase už bola potrebná dodatočná úprava kalendára o jeden deň, píše NASA.
V Uhorsku začal gregoriánsky kalendár platiť 1. novembra 1587. Po 21. októbri nasledoval hneď 1. november.
Prechod na gregoriánsky kalendár nariadil Uhorský snem. Ale nariadenie sa dôsledne nedodržiavalo a v niektorých stoliciach na území dnešného Slovenska sa juliánsky kalendár používal ešte na začiatku 17. storočia. Na územiach obsadených Turkami platil aj dlhšie.
Uhorský snem prijal v roku 1597 zákon, ktorý za tlačenie a rozširovanie juliánskeho kalendára stanovoval pokutu tisíc zlatých. Ani to neodradilo niektoré stolice na našom území. Podľa starého kalendára oslavovali v roku 1617 evanjelickí duchovní aj sté výročie reformácie.
Keď sa gregoriánsky kalendár ujal, pravoslávne duchovenstvo vo východných častiach Uhorska malo výnimku z povinného používania.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
