Kým Fico vojenskú pomoc odmieta, Česko preberá iniciatívu. Ukrajine chce dodať 800-tisíc nábojov

Môže to byť príbeh s dvoma jednoduchými poučeniami: akokoľvek prelomovo vyzerá nejaká informácia vo vojne, v ktorej sa Ukrajina už dva roky bráni plošnej ruskej invázii, pôjde skôr o výsledok dlhodobého diania, ktoré len v istej chvíli preniklo na verejnosť.

Druhé poučenie je, že zohnať muníciu vo vojne istý čas trvá a začať ju zháňať počas bojov je veľmi neskoro.

To však nezmenšuje nádejnosť plánu, ktorý koordinujú Česi. V pomoci Ukrajine patria medzi premiantov a táto iniciatíva krajinu navyše ani veľa nestojí.

Český prezident Petr Pavel plán na dodanie 800-tisíc kusov delostreleckej munície Ukrajine oznámil na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Slovenský premiér Robert Fico vojenskú pomoc Ukrajine odmieta a v uplynulých dňoch hovoril o fiktívnej hrozbe nasadenia slovenských vojakov vo vojne.

800-tisíc kusov je veľa. Možno si spomeniete, že počas dní neistoty pred 24. februárom 2022, keď na Kyjiv a ďalšie ukrajinské mestá začali padať ruské rakety, posielalo Česko Ukrajine štyritisíc delostreleckých nábojov a vtedy sa to považovalo za veľkú vec.

Z technického pohľadu ide o muníciu do diel veľkého kalibru a salvových raketometov.

Vznikla nejasnosť, keď prezident Petr Pavel najprv hovoril o munícii kalibru 155 a 122 milimetrov a ministerka obrany Jana Černochová neskôr uviedla, že namiesto druhej spomenutej platí kaliber 152 milimetrov.

Podľa informácií Deníka N sú však predmetom českého záujmu rôzne kalibre: štandardný západný delostrelecký (155 milimetrov, používajú ho delá ako francúzsky Caesar, britský AS-90, nemecký PzH 2000, poľský Krab či slovenská Zuzana, pričom tieto typy Ukrajina používa), jeho náprotivok v postsovietskom priestore – kaliber 152 milimetrov, ale aj munícia kalibru 122 milimetrov pre raketové delostrelectvo.

Ako veľmi je to užitočné?

Delá patria na súčasnom bojisku ku kľúčovej technike. Práve delostrelectvo dokáže ničiť napríklad vybudované oporné body, a uľahčiť tak následný útok pechoty a obrnencov.

Jedným z dôvodov, prečo sa Ukrajinci museli nedávno stiahnuť z Avdijivky (niekdajšieho 40-tisícového mesta na dohľad od Donecka), bolo, že nemali dosť munície do diel a nemali ako brzdiť ruský postup. Nemohli viesť účinnú paľbu, ktorej sa vo vojenskej terminológii hovorí protibatériová – tradičné organizačné označenie delostreleckej jednotky je batéria.

Funguje to tak, že delostrelecké radary dokážu zistiť, odkiaľ nepriateľ strieľa. Ak na to miesto navediete vlastnú paľbu skôr, než sa protivník zbalí a odíde, príde o niekoľko diel. Bez munície to však nejde.

800-tisíc nábojov je množstvo, ktoré dokáže zásobiť ukrajinské delostrelectvo po celej dĺžke frontu na niekoľko mesiacov.

Má vykryť nedostatok spôsobený tým, že západné zbrojovky ešte nevyrábajú dosť munície. Tempo ich produkcie síce rastie, ale z ukrajinského pohľadu príliš pomaly.

Vlani v marci vtedajší ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov odhadol, že Ukrajina je schopná vypáliť takmer 12-tisíc delostreleckých nábojov denne. Iné odhady sú nižšie, ale napriek tomu je zjavné, že 800-tisíc nábojov by riešilo nedostatok munície minimálne na štvrť roka.

Kde to Česi zohnali?

Zdá sa až nepravdepodobné, že by Česi zrazu pred konferenciou v Mníchove zohnali takmer milión nábojov do diel ležiacich mimo Európy, ktoré si dovtedy nikto nevšimol.

A ani nezohnali, respektíve nie „zrazu“. Podľa vládneho splnomocnenca pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáša Kopečného sa na súčasnom pláne pracuje rok a pol. Podobný časový horizont spomenul ďalší vysokopostavený zdroj blízky premiérovi Petrovi Fialovi.

Mediálnu pozornosť získala iniciatíva podľa Kopečného aj tým, že neuspeli dva ďalšie avizované plány – európsky zámer dodať Ukrajine do marca milión kusov munície a tzv. kodanská iniciatíva. Český koordinačný systém však podľa neho funguje.

Kopečný v decembri pre Právo povedal, že kodanskú iniciatívu „mali koordinovať Briti a mala zabezpečiť dodávky na Ukrajinu, ale darcovia zistili, že to asi nebude príliš fungovať“.

Krajiny EÚ zase do marca dodajú Ukrajine z avizovaného milióna kusov munície asi polovicu.

V súvislosti s hodnotou nábojov, ktoré vo svete „našli“ Česi – čo v preklade znamená, že sú niekde uskladnené a ich majitelia sú ochotní ich predať -, sa spomína suma 35 miliárd korún (viac ako 1,4 miliardy eur). Podľa Kopečného je však podhodnotená a reálne bude vyššia.

Odkiaľ munícia pochádza, zatiaľ nie je známe. Podľa prezidenta Pavla by však malo ísť o krajiny mimo EÚ. Server Politico začiatkom februára napísal, že sa Česi zaujímajú o muníciu od zbrojoviek v Južnej Kórei, Turecku či JAR.

To zďaleka nemusí byť konečný zoznam, no v každom prípade to nemusí robiť radosť krajinám EÚ a ich zbrojovkám. Tie by totiž ocenili, keby podobné peniaze išli skôr k nim ako mimo európskej dvadsaťsedmičky.

„Sme radi, že ostatným štátom dokážeme ukazovať smer, a dúfame, že sa do našej aliancie pripoja ďalšie štáty, keď to pán prezident takto povedal vo verejnom priestore,“ povedal pre Deník N Kopečný.

Česi sú podľa neho priekopníkmi v praktickom dodávaní potrebnej pomoci a dokážu zariadiť dodávky, pokiaľ im iné štáty finančne pomôžu. V tejto súvislosti spomenul Holandsko, Dánsko alebo USA.

S ponukou pomoci sa teraz podľa neho hlási viac štátov, než keď český plán ešte zostával v tajnosti. Kopečný to prisudzuje práve vystúpeniu prezidenta Pavla v Mníchove.

Získavanie peňazí na muníciu je podľa neho na veľmi dobrej ceste. „V momente, keď zoženieme financovanie, by sa to (dodanie munície na Ukrajinu – pozn. red.) malo zrealizovať v priebehu niekoľkých týždňov, nanajvýš rádovo nízkych desiatok týždňov,“ povedal Deníku N.

Ak sa táto pomoc podarí, jej vojenský rozmer môže byť obrovský.

Všeobecne sa očakáva, že sa tento rok Ukrajina bude najmä brániť. Čím viac územia udrží, tým menej ho za cenu vysokých strát na životoch bude v budúcnosti oslobodzovať – alebo tým menej ho v budúcnosti odpíše, keby sa rozhodla rokovať o mieri aj za cenu územných strát.

Treba dodať, že nič také teraz Ukrajinci nesignalizujú.

České úrady musia okrem nájdenia finančných prostriedkov riešiť aj otázku „nájdenia právneho mechanizmu“, spomenul Kopečný bez bližších podrobností.

Navyše nemá ísť len o dodávky z tretích krajín, ktoré budú tvoriť ťažisko pomoci. Zapojiť sa podľa neho majú aj české zbrojovky ako CSG alebo STV.

Tie nechceli otázky Deníka N komentovať, Kopečný však hovorí o „spoločnej práci českého štátu a českých firiem“.

Pomoc, ktorá Česko vychádza lacno

Českú štátnu kasu nevychádza pomoc Ukrajine draho.

Vlani v novembri ministerstvo obrany optikou obstarávacej ceny vyčíslilo hodnotu pomoci vo vojenskom materiáli na 6,2 miliardy korún (viac ako 258 miliónov eur), respektíve 1,2 miliardy korún (50 miliónov eur) z pohľadu zostatkovej hodnoty materiálu.

Výmenou za dodávky Česko dostane darom osem amerických bojových vrtuľníkov (k dvanástim kupovaným) a je teoreticky možné, že sa Česku otvorí možnosť prikúpiť ďalšie vrtuľníky za slušnú cenu. Niektoré zo strojov budú potrebovať modernizáciu, na ktorú Američania prispeli 300 miliónmi dolárov.

Česi dostali aj 14 tankov Leopard 2A4 (súčasťou daru bude aj jedno vyslobodzovacie vozidlo na tankovom podvozku), o ďalšom rovnako veľkom dare od Nemecka rokujú a ďalších 14 kusov by perspektívne mohli kúpiť od nemeckého obranného priemyslu.

Spolu so 77 tankmi najnovšej verzie Leopard 2A8, ktoré Česi chcú výhľadovo kúpiť, by tak české tankové vojsko mohlo výrazne posilniť.

Česko získalo aj 78 miliónov eur v rámci programu EÚ European Peace Facility.

Na bilancii štátnej kasy sa prejaví aj rastúci príjem zbrojoviek, ktoré na domácom trhu zdaňujú svoje zisky.

S prispením Lukáša Prchala