Denník N

Z elitnej školy vytvorili inkluzívnu školu. Segregácia je iba krátkodobé riešenie, tvrdí jej riaditeľ Karel Handlíř

Foto – Jindřich Štreit
Foto – Jindřich Štreit

Mesto vytvorilo rovnaké podmienky pre všetky školy, rodičia si nemohli vyberať takú, v ktorej by bolo menej rómskych detí, hovorí riaditeľ inkluzívnej školy v Krnove.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text vznikol v spolupráci s webom Čierna labuť.

Na českej Základnej škole Janáčkovo námestie v Krnove sú okrem nadaných detí aj tie zo sociálne slabších podmienok, z rómskych komunít či deti so zdravotným znevýhodnením.

Žiakom z vylúčenej komunity umožnili priestor na doučovanie a predškolákom poskytli podporné centrum, aby ich matkám ukázali dôležitosť škôlok. Dnes nepotrebujú už ani jedno zo zariadení, pretože do prvého ročníka im prichádzajú pripravené deti. Škola patrí medzi päť škôl v regióne, ktoré dosahujú najlepšie výsledky z matematiky a z češtiny.

Riaditeľa školy Karla Handlířa sme sa pýtali okrem iného aj na to, ako funguje inklúzia, aký má vplyv nielen na žiakov, ale aj na spoločnosť, či sa líšia úlohy medzi žiakmi a prečo školy potrebujú špeciálnych pedagógov.

Ste riaditeľom základnej školy, ktorá je inkluzívna. Čo to slovo pre vás znamená?

Inklúziu nevnímame ako nejakú nálepku. Byť inkluzívnou školou pre nás znamená byť dobrou školou a zároveň to, že pracujeme so všetkými deťmi, ktoré máme. Tým myslím nielen deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti, ktoré majú problémy s učením, či talentované deti. Jednoducho vnímame školu ako heterogénnu s heterogénnymi triedami.

Boli ste vždy fanúšikom inklúzie alebo ste zažili niečo, čo vás k tomu nasmerovalo?

Som „produktom“ normálneho českého školstva, ktoré nikdy nebolo nejako extra inkluzívne. Deti, ktoré mali vzdelávacie problémy, odchádzali na špeciálnu školu. A deti, ktoré boli výrazne lepšie, odchádzali na gymnáziá. Ako dieťa som si to neuvedomoval, ale matne si pamätám, že v prvej triede sme mali rómskych spolužiakov, ktorí počas školského roka z triedy zmizli. Až ako dospelý som si uvedomil, že moji potenciálni spolužiaci v meste stále žijú, že tu celý čas sú, len prešli na špeciálne školy.

Keď som prišiel do Krnova a na školu, na ktorú som nastupoval ako riaditeľ, musel som sa prispôsobiť dosť špecifickým podmienkam. V tom čase

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie