Môžem zbohatnúť na umelej inteligencii? Skúste použiť tú vlastnú

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Nadšenie investorov pre akciové trhy nepozná hranice. Americké akciové indexy lámu historické rekordy. Mánia sa preliala aj do Ázie. Japonský akciový index prudko rastie. Konečne sa vrátil na hodnoty, ktoré mal pred krachom v roku 1989. Médiá prinášajú motivačné články o úžasných príležitostiach na akciovom trhu. Len blázon by vynechal jedinečnú príležitosť bez námahy zarobiť veľa peňazí.

Už sme to videli

Bublinu si všimol aj týždenník Economist. Domnieva sa, že americké akcie sú extrémne nadhodnotené. Ak by sa mali súčasné hodnoty akciových indexov udržať, americké firmy by museli generovať vysoké a stále rastúce zisky. Je pravda, že tempo rastu čistých ziskov amerických firiem bolo v období rokov 1989 – 2019 dvojnásobné v porovnaní s obdobím rokov 1962 – 1989. Ako však píše Economist, vysoký rast ziskov bol do veľkej miery len štatistickou ilúziou. Vyplynul najmä z relatívne nízkych úrokových sadzieb a daňových úľav, ktoré americká vláda poskytla veľkým firmám v rokoch 1989 – 2019. Budú tieto faktory podporovať rast ziskov amerických firiem v budúcnosti?

Po 40 rokoch sa do americkej a svetovej ekonomiky vrátila inflácia. Centrálne banky na ňu reagovali zvyšovaním úrokov. A tie sa v súčasnosti pohybujú na dlhoročných priemeroch. Razantné znižovanie úrokových sadzieb je málo pravdepodobné, pretože by mohlo podporiť návrat inflácie. Druhou vecou sú daňové úľavy. Mnohí investori vložili svoje očakávania do návratu Donalda Trumpa. Ten s najväčšou pravdepodobnosťou bude presadzovať znižovanie daní pre americké firmy. Ale aj keby sa tak stalo, nižšie dane nemôžu úplne kompenzovať efekt zvýšených úrokových nákladov.

Špecifickou črtou súčasnej bubliny je, že ceny siedmich najhodnotnejších amerických spoločností („veľkolepá sedmička“) rastú omnoho rýchlejšie ako zvyšok indexu S&P 500. Motívom rastu je viera investorov, že zázračná technológia umelej inteligencie sa pretaví do vysokého rastu ziskov firiem. Všetko to však už raz bolo. Mánia okolo umelej inteligencie veľmi pripomína dotcomovú bublinu z konca 90. rokov. Investori vtedy verili, že každá firma s webstránkou („hocičo.com“) má pred sebou úžasnú budúcnosť. Akcie internetových spoločností na burze NASDAQ od roku 1998 do marca 2000 narástli z 1600 na 5000 bodov, lenže do októbra ich hodnota spadla na 1200 bodov. Kto nakúpil akcie dotcomových spoločností na vrchole bubliny, musel čakať 15 rokov, kým sa vrátili na pôvodnú cenu.

Za toto platiť nechcú

Tentokrát je to vraj inak. Umelá inteligencia údajne úplne zmení pravidlá hry a zabezpečí zisky, ktoré v histórii nemajú obdobu. Revolučné technológie môžu niektorým firmám na krátky čas zabezpečiť vysokú konkurenčnú výhodu, a teda aj vysoké zisky. Aj v minulosti najväčší boháči zarobili peniaze na vtedajších revolučných technológiách, ako boli železnice, benzínový motor či umelé hnojivá. V trhovej ekonomike platí, že konkurenti nespia a je nemožné udržať si monopol na nejakú technológiu. Čím viac firiem túto technológiu používa, tým menšie jednotkové zisky prináša. Keby ste napríklad svojim zákazníkom tvrdili, že vaša firma určite porazí konkurentov, lebo vy máte internetovú prípojku, asi by ste sa dočkali začudovaných pohľadov. Veľmi podobne to bude aj s umelou inteligenciou. O pár rokov ju budú používať úplne všetci.

Firma môže byť zisková len vtedy, keď predáva veci, za ktoré sú zákazníci ochotní platiť. Kto sa chcel odviezť vlakom, musel si kúpiť cestovný lístok. Ak chcel farmár zvýšiť výnos, musel kúpiť vrece s umelým hnojivom. Kto chcel jazdiť autom, musel si kúpiť auto alebo prenajať taxík. Keď zákazníci platili, podporili hospodársky rast a firmám rástli zisky. Preto sa revolučné technológie v minulosti prejavili aj na vyššom ekonomickom raste. A hlavne na vyššej produktivite práce, ktorá je základným zdrojom ziskovosti firiem.

S internetovými technológiami je to trochu inak. Ekonómovia si už dlho lámu hlavu nad tým, prečo sa príchod internetových služieb neprejavil na raste vyspelých ekonomík takým spôsobom, ako to bolo v minulosti v prípade železníc, automobilov a umelých hnojív. Je azda internet menej užitočný než auto? Odpoveď znie, že ľudia sú ochotní dať veľa peňazí za auto, ale za väčšinu internetových služieb nie sú ochotní platiť. Aspoň nie priamo a určite nie veľa. Predstavte si, že by Google zaviedol poplatok za vyhľadávanie. Hlavný príjem Googlu preto pochádza z reklamy a z niektorých doplnkových služieb. Samozrejme, sú aj firmy, ktoré ponúkajú platený obsah. Napríklad streamovacie platformy. Aj tam však zákazníci očakávajú výrazné zľavy a možnosť zdieľať účty s rodinou a priateľmi. Rodinné výdavky za internetové služby sú podstatne nižšie než napríklad za potraviny, bývanie, dopravu a spotrebné predmety.

Praskne čoskoro?

Bude to s umelou inteligenciou inak a budú ľudia ochotní za ňu platiť viac ako za dopravu autom? Sotva. Umelá inteligencia, samozrejme, pomôže firmám znížiť ich náklady na produkciu tovarov a služieb. No čím bude rozšírenejšia, tým menšiu jednotkovú pridanú hodnotu vyrobí. Samozrejme, ak má firma 500 miliónov zákazníkov, uspokojí sa aj s malým jednotkovým ziskom. Vieme však dnes povedať, ktoré firmy zarobia na umelej inteligencii najviac? Nevieme. Boli časy, keď bol dominantným internetovým prehliadačom Netscape a súperil s Explorerom od Microsoftu. O nejakom Googli vtedy nikto nevedel. No a kde je Netscape dnes? Z trhu odišiel už v roku 2003. Kto dnes nadšene kupuje akcie firmy NVIDIA, mal by najprv navštíviť cintorín technologických firiem, o ktorých nikdy nepočul. A zároveň sa môže opýtať, prečo japonskému indexu trvalo 35 rokov, kým sa vrátil na pôvodnú úroveň.

Vidíme na akciových trhoch bublinu? Veľmi pravdepodobne áno. Praskne bublina už čoskoro? Nevieme – vrchol bubliny spoznáme až vtedy, keď praskne. Čo môže spôsobiť prasknutie bubliny? Napríklad rozhodnutie americkej centrálnej banky, že odloží znižovanie úrokových sadzieb.

Čo má teda robiť bežný investor? Mal by sa snažiť predvídať vývoj trhu? Investovať, keď je trh na dne, a, naopak, vybrať, keď je na vrchole? Tak to predsa radia experti. Pokiaľ má investor krištáľovú guľu alebo komunikuje s ľuďmi z budúcnosti, potom áno. V opačnom prípade naňho môže platiť socialistické pravidlo „iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ“. Niekedy to úplne najlepšie, čo môžete urobiť, je použiť vlastnú inteligenciu a neurobiť nič. Dajte si dobrú kávu a nad bublinami sa nevzrušujte.