Európski vojaci sa na Ukrajinu nechystajú, debata v Paríži bola signálom Putinovi

Mala to byť len jedna z mnohých tém samitu, o ktorej francúzsky prezident Emmanuel Macron pôvodne na tlačovke ani neinformoval. Vyjadril sa k nej až po novinárskej otázke, či – tak ako to tvrdil slovenský premiér Robert Fico – lídri skutočne debatovali o vyslaní vojakov na Ukrajinu.

Táto téma napokon v médiách prehlušila mnohé iné závery narýchlo zvolaného samitu v Paríži. Nasledujúci deň sa k nej vyjadrili viacerí štátnici.

Slovenský premiér Robert Fico do Paríža odchádzal s tým, že viaceré štáty Aliancie chystajú poslať vojakov na Ukrajinu, a konšpiroval, že pre Ukrajinu môže prísť o funkciu. Do Paríža pritom neprišiel šéf NATO Jens Stoltenberg ani významnejší predstaviteľ USA, ktorí by sa pri takom rozhodovaní museli zúčastniť.

„Aj neprítomnosť týchto vrcholných predstaviteľov hovorí jasne, že išlo o neformálne stretnutie lídrov, konzultácie, ktoré mali zostať za uzavretými dverami, a komunikovať sa malo len to, čo bolo dohodnuté. Robert Fico strašil priamym zapojením do vojny,“ hovorí pre Denník N vyslúžilý generál Pavol Macko s tým, že sa neočakávali žiadne závery záväzné pre krajiny.

Ficove slová o vyslaní vojakov na Ukrajinu ostro kritizoval poľský analytik Jaroslaw Wolski, ktorý ich prirovnal k ruskej propagande.

„Na ich základe boli zverejnené stovky komentárov o vyslaní vojakov z Poľska a NATO ‚na front‘ a ‚do boja‘,“ napísal Wolski na sieti X.

Eskalácia a odkazy

Francúzsky denník Le Monde nazval Fica rovno proruským premiérom. Podľa jeho zdrojov Macron počas samitu predložil návrh zapojenia sa armád európskych krajín. O tejto téme sa podľa francúzskeho prezidenta hovorilo ako o jednej z možností.

Macron prišiel s týmto návrhom aj podľa Deníka N, ktorý sa odvoláva na zdroj blízky českej vláde. „Jeho nápad stál na tom, že by sme sa mali baviť o všetkých možnostiach. Ani na začiatku nebola reč o tom, že by sa to malo teraz stať,“ cituje Deník N. Tieto informácie českému denníku potvrdil aj ďalší zdroj. „Áno, Francúzi,“ reagoval na otázku, kto s tým prišiel.

Západní spojenci sa však v otázke pozemnej intervencie na Ukrajine rozdelili a nedosiahol sa v otázke potrebný konsenzus.

„To znamená, že sa to nedá vylúčiť. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Rusko nezvíťazí,“ povedal Macron po samite.

Generál Macko upozorňuje, že Macronove slová treba čítať pozorne.

„Zároveň spomenul slovné spojenie ‚strategická neurčitosť‘ alebo nejednoznačnosť. Je to forma diplomatickej hrozby, keď agresorovi alebo súperovi odkazujete, aby neeskaloval situáciu, lebo v prípade eskalácie by ste takisto mohli prijať opatrenia, ale nepoviete mu presne aké,“ hovorí Macko.

K diskusiám krajín o poskytnutí jednotiek na podporu Ukrajiny došlo vôbec prvýkrát. Podľa Wolského ide o „vstup do ďalšej úrovne eskalácie a porušenie určitého tabu o nevysielaní vojakov mimo štruktúr NATO“.

S tým čiastočne súhlasí aj Macko. „Je to náznak demonštrácie niektorých krajín, že v prípade pokračujúcej eskalácie a stupňovaní agresie zo strany Ruska, sú aj ony schopné eskalovať,“ hovorí.

„Ide však len o diplomatický nástroj, strategický odkaz, že pokiaľ budete absolútne neprístupní na akékoľvek rokovania a budete pokračovať v zbrojení a vo vojne, tak aj my môžeme zvážiť iné možnosti než len zdržanlivosť.“

Zapojenia sa do boja

Vyhlásenia Macrona podľa niektorých bezpečnostných analytikov kontrastujú s opatrnosťou, ktorú dva roky prejavujú západní spojenci Ukrajiny, keď sa snažia vyhnúť eskalácii konfliktu s Ruskom.

Otázka zapojenia spojeneckých jednotiek je veľmi citlivá, najmä v rámci Aliancie, ktorej členovia na čele s USA sa snažia vyhnúť účasti na bojoch s Ruskom. O vyslaní vojsk pritom rozhodujú jednotlivé štáty. Nasadenie slovenských vojakov musí odsúhlasiť vláda a parlament.

Švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorého krajina vstupuje do NATO po pondelkovom hlasovaní maďarského parlamentu, na stanici SVT povedal, že vyslanie západných pozemných jednotiek na Ukrajinu „nie je momentálne na stole“.

„Na ukrajinskej strane nie je žiadny dopyt po pozemných jednotkách,“ uviedol Kristersson s tým, že táto „otázka nie je aktuálna“. „Momentálne sme zaneprázdnení posielaním pokročilých zariadení na Ukrajinu,“ dodal švédsky premiér.

K zapojeniu vojakov sa v utorok v Prahe na stretnutí V4 vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. „Poľsko neočakáva, že by poslalo vojakov na Ukrajinu. Myslím, že by sme dnes nemali špekulovať o budúcnosti, či sa nestane niečo, čo by to zmenilo,“ povedal.

Fico po skončení stretnutia v Paríži uviedol, že sú krajiny, ktoré sú pre vyslanie svojich vojakov pripravené, no tieto štáty nemenoval. Žiadny z vyše 20 politikov, ktorí prišli na parížsky samit, takýto krok neohlásil. Český premiér Petr Fiala však pre Reuters povedal, že sú krajiny, ktoré sú „pripravené na takýto krok“.

Najotvorenejšie sa k tomu vyjadril Macron, keď na otázku o možnej účasti francúzskych jednotiek v pozemných operáciách odpovedal: „Absolútne som nepovedal, že Francúzsko tomu nie je naklonené.“

Diplomatický zdroj pre denník Le Monde naznačil, o aké možnosti zapojenia vojakov európskych krajín na Ukrajine by mohlo ísť v budúcnosti.

„Treba sa na všetko pripraviť. Je to veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré musí byť kolektívne. Na organizovanie takéhoto pozemného zásahu je potrebný čas. Napríklad by to mohlo začať opravou vojenského materiálu na území Ukrajiny s pomocou západných expertov,“ vysvetlil zdroj denníka.

Aj generál Macko spomína diskusie o technikoch logistiky, ktorí by pomáhali rozbehnúť systémy posielané zo Západu Ukrajine.

„Zatiaľ sa všetky diskusie týkali iba toho, či by na Ukrajine nemali byť nejakí výcvikoví inštruktori, poradcovia, spravodajskí dôstojníci, ale všetko by to bolo výlučne na suverénnom rozhodnutí krajín a bez akéhokoľvek zapojenia sa do boja. Zapojenie sa do boja by znamenalo vstup do vojny,“ vysvetľuje.

Postoj Ruska sa mení

Na stretnutie do Paríža prišiel nemecký kancelár Olaf Scholz, britský minister zahraničných vecí David Cameron, poľský prezident Andrzej Duda aj holandský premiér Mark Rutte, ktorý sa považuje za najväčšieho favorita na post šéfa NATO. Aj ten v pondelok v noci povedal, že otázka vyslania vojsk európskych krajín na Ukrajinu „nie je na programe“.

Na Macronove slová reagoval aj Scholz, podľa ktorého sa účastníci parížskeho samitu zhodli, že európske štáty ani NATO žiadnych vojakov na Ukrajinu nevyšlú.

„Postoj Ruska sa mení. Usiluje sa získať ďalšie územia a nehľadí len na Ukrajinu, ale aj na mnohé ďalšie krajiny, takže Rusko predstavuje väčšie nebezpečenstvo,“ povedal Macron na konci parížskeho stretnutia, ktoré bolo vôbec prvým, kde európski lídri diskutovali o bezpečnosti svojich krajín a medzinárodnom poriadku.

Podľa zdrojov z Paríža, na ktoré sa odvoláva denník Guardian, sa Francúzsko začalo obávať nedostatku jednotnej západnej sily, ktorá by reagovala na Rusko a jeho ekonomiku zameranú na vojnu.

Totálna vojna na Ukrajine je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od čias druhej svetovej vojny a nič nenasvedčuje tomu, že sa čoskoro skončí.

Nedostatok munície

Francúzska stanica BFMTV označila samit ešte pred jeho začatím za „protiputinovské stretnutie“, ktoré má ukázať jednotu Európy. Odmietavý postoj k pomoci Ukrajine zaujíma maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa stretnutia v Paríži nezúčastnil.

Samit sa konal ani nie desať dní po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Macron podľa zdrojov denníka Guardian zvolal stretnutie po tom, ako sa začal rúcať ukrajinský front v dôsledku nedostatku munície.

Niektoré štáty vrátane Poľska a pobaltských republík mali podľa zdrojov denníka Le Monde žiadať o preskúmanie ďalších možností pomoci Ukrajine.

Ukrajina je závislá od dodávok moderných zbraní od západných spojencov, najmä od USA, aby mohla pokračovať v boji proti ruskému agresorovi. Schválenie balíka americkej pomoci vo výške 61 miliárd dolárov blokuje dolná komora Kongresu USA.

Minulý týždeň ukrajinský minister obrany povedal, že polovica všetkej západnej pomoci pre Kyjiv sa oneskorila a že ich to stálo životy aj územia.

Macronove snahy

Macron v pondelok v noci oznámil vznik novej koalície, ktorá Kyjivu poskytne rakety dlhého a stredného doletu.

Olaf Scholz uviedol, že Berlín neposkytne Ukrajine moderné strely s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré Kyjiv žiada Berlín od mája. Nemecký kancelár to zdôvodnil rizikom zapojenia krajiny do vojny s Ruskom.

„Nezapojíme sa do vojny, a to ani priamo, ani nepriamo. Tieto princípy ovplyvňujú všetky moje rozhodnutia,“ povedal Scholz, ktorý podľa portálu Tagesschau zdôraznil, že nemeckí vojaci nevstúpia na územie Ukrajiny.

Podľa poľského analytika Wolského sa tak Francúzsko stáva lídrom Európy v oblasti bezpečnosti. Je to zároveň krajina, ktorá má taktické jadrové zbrane a doktrínu deeskalácie ich použitia.

Podľa generála Macka sa Macron o líderstvo v tejto oblasti pokúša. „Dlhodobo komunikuje potrebu väčšej samostatnosti Európy v otázkach bezpečnosti. Preto na seba zobral túto iniciatívu a zvolal lídrov do Paríža. Ale nemá na to žiadny mandát, jednoducho len využil svoju autoritu a snažil sa dosiahnuť jednotu a vyslať politický signál smerom k Rusku,“ hovorí Macko.

„Zároveň sa možno za zatvorenými dvermi diskutovalo o tom, ako by si vedela Európa posilniť svoju bezpečnosť, aby nebola úplne závislá od Spojených štátov.“

Macron: Rusko nemôže vyhrať vojnu

Macron po samite opäť hovoril o tom, že Európa sa v zaistení bezpečnosti nemôže spoliehať na USA a že európske krajiny musia urobiť jasné rozhodnutia na vybudovanie európskeho obranného piliera nezávislého od Ameriky.

„Nemôžeme čakať na výsledok amerických volieb, aby sme sa rozhodli, aká bude naša budúcnosť. V stávke je budúcnosť Európy, takže rozhodnutie je na Európanoch. Ak sa ostatní chcú pridať a pomôcť, je to fantastické, ale je to len bonus navyše,“ povedal Macron s tým, že porážka Ruska je nevyhnutná pre mier a bezpečnosť Európy.

Francúzsky prezident jasne odkázal, že Rusko „nemôže vyhrať túto vojnu“. „Je to jediný agresor. Je to jediná krajina, ktorá rozpútala túto vojnu.“

Je to v protiklade k tomu, čo povedal Fico na druhé výročie vojny na Ukrajine. Vo videu, ktoré zverejnil na Facebooku, hovoril o „falošnom démonizovaní prezidenta Putina“, opakoval postoje ruskej propagandy, ako napríklad, že konflikt vyvolali Ukrajinci a západné krajiny. Fico takisto uviedol, že jediným plánom EÚ je podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov.

Fico si za svoje slová vyslúžil kritiku viacerých európskych partnerov vrátane českého premiéra Petra Fialu.

„Agresorom je Rusko, poviem to aj Ficovi do očí,“ vyhlásil Fiala v pondelok večer. „Rusko napáda Ukrajinu a zabíja civilistov, správa sa agresívne a nie je potrebné mať nejaké širšie historické znalosti, aby sme poznali, kto je tu obeť.“

Česká pomoc

V Paríži sa diskutovalo aj o českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu, do ktorej by sa podľa českého premiéra Petra Fialu mohlo pripojiť až 15 krajín. Holandsko podľa premiéra Marka Rutteho prispeje sumou 100 miliónov eur. Macron rovnako potvrdil, že k českej iniciatíve sa pripojí aj Francúzsko.

Myšlienku nakúpiť delostreleckú muníciu pre Ukrajinu v tretích krajinách prvýkrát verejne predstavil český prezident Petr Pavel v Mníchove v polovici februára. Podľa Pavla má Česko možnosť nakúpiť až pol milióna delostreleckých granátov ráže 155 milimetrov a 300-tisíc kusov ráže 122 milimetrov.

Či sa do tejto koalície pridá aj Slovensko, nie je jasné. Fico počas sobotnej diskusii v Slovenskom rozhlase zopakoval, že nechce, aby Slovensko Ukrajinu podporovalo vojensky.

V súčasnosti pochádza okolo 30 percent všetkých finančných prostriedkov pre Ukrajinu z Európy.

Macron v pondelok v noci povedal, že je to možné zvýšiť prostredníctvom ďalších bilaterálnych dohôd a dohôd na úrovni EÚ a dosiahnuť tak trojnásobne zvýšenie dodávok munície.