Denník N

Carlson obdivuje moskovské metro a obchod ako kedysi Julius Fučík

Tucker Carlson. Foto - TASR/AP
Tucker Carlson. Foto – TASR/AP

O čo Carlsonovi ide? Nepochybne o peniaze a vplyv. Tým sa to však nekončí.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je politický geograf

Stretnutie Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom už svoj priestor dostalo, ale stojí za to venovať pozornosť aj jeho exkurzii po Moskve. Prečo? Na jeho youtubovom kanáli sú k dispozícii tri krátke videá, v ktorých sa Carlson zveruje so svojimi pocitmi. Tento materiál sa v USA stal okamžite predmetom kritiky a množstva vystúpení. Napríklad politický satirik a komentátor John Stewart mu riadne vyprášil kožuch v programe The Daily Show. V Carlsonovej videoprodukcii totiž obdiv k Rusku dominuje rovnako, ako jeho „rozhovoru“ dominoval obdiv k Putinovi a jeho „znalostiam“.

V prvom videu, ktoré sa dá pozrieť bez registrácie, sa vyznáva z obdivu k moskovskému metru, v druhom a treťom, na sledovanie ktorých sa treba zaregistrovať, je paf z ruského supermarketu a navštívi „ruský McDonald“. Obdiv a nadšenie z Moskvy však zrejme nie sú tým podstatným.

Carlson, ktorý sa Putina na nič komplikované či konfrontačné nespýtal – na čo sa po nakrúcaní Putin „sťažoval“ –, totiž, naopak, kládol množstvo (navádzajúcich) otázok svojim divákom. A nielen to. Podľa jeho názoru je totiž rozdiel medzi Ruskom, ako ho vykresľujú americké médiá, a skutočnosťou (teda tým, čo sám nielen videl, ale aj nafilmoval) taký zásadný, že by sa Američania mali „radikalizovať“.

Tento moment si zasluhuje pozornosť, pretože Carlson rozhodne nie je prvým „novinárom“, ktorý chce údajnú ruskú (predtým sovietsku) realitu využiť na radikalizáciu vlastných spoluobčanov.

Poďme sa preto pozrieť na videá venované metru a supermarketu. Prečo len týmto dvom? Aby sme Carlsona a jeho výkon mohli porovnať. S kým? S nikým menším ako s Juliusom Fučíkom, autorom pozoruhodnej knihy reportáží zo ZSSR s názvom V krajine milovanej.

Metro, aké svet (ne)videl

V predslove k vydaniu z roku 1950, ktoré vydal Mier, tlačový podnik Zväzu bojovníkov za slobodu (sic!), stojí: „Čitatelia Juliusa Fučíka spoznali už z prvej jeho knihy o sovietskej krajine [V krajine, kde zajtra už znamená včera], ako neústupne si komunisti počínali v boji proti úplnej presile klamlivej propagandy vo vtedajšej Československej republike, ako nezanedbali nič, aby českému ľudu bolo plne vštepené pravdivé vedomie o zmysle existencie a o dejinnom poslaní prvého socialistického štátu, aby pracujúcim ľuďom v Československu bolo jasné, že cesta sovietskeho ľudu je aj pre nich historickým príkladom […].“ Je azda Tuckerovým cieľom niečo menšie? Posúďte sami.

Carlson svoj výlet do moskovského metra začal na parkovisku taxíkov pred mohutnou budovou Kyjevskej stanice v Moskve, pod ktorou sa nachádza aj stanica „Kyjevská“ moskovského metra. Jedným z najlepších spôsobov, ako spoznať cudziu krajinu, vraj je, že si prezriete dopravnú infraštruktúru, kde sa ľudia stretávajú a kadiaľ cestujú. Chcel sa preto pozrieť na to, ako stanica vyzerá dnes po sedemdesiatich rokoch od čias, keď ju dal Stalin postaviť. Nemá to vraj byť žiadna oslava Stalina, ktorý naozaj nebol dobrý, ani Putina. A to, čo potom Carlson videl, ho šokovalo. Nebol tam žiadny neporiadok, smrad a špina ako v Amerike. Žiadne grafity alebo krysy. Bol prekvapený perfektnou čistotou a oslnený nádherou mramoru a krištáľových lustrov.

Svojich divákov sa potom pýtal, ako je možné, že táto stanica je krajšia ako čokoľvek, čo existuje v USA. Ako to, že Rusko, krajina, o ktorej Američania počujú len to, že je to „benzínová pumpa s jadrovými zbraňami“, má také metro? To by americkí lídri mali vysvetliť! Nasleduje množstvo záberov na monumentálny interiér stanice, prichádzajúci a odchádzajúci vlak metra…

Čo k tomu dodať? Carlson má nepochybne pravdu v tom, že stav dopravnej infraštruktúry v USA je slabý, ale aj tam nájdeme napríklad množstvo staníc, ktoré boli budované s cieľom ukázať bohatstvo Ameriky a jej technický pokrok.

Moskovské metro (a naozaj nejde o utajovanú informáciu) bolo budované s tým istým účelom. A nielen to. Väčšina staníc v centre mesta, ktorá vznikla v tridsiatych až päťdesiatych rokoch, bola budovaná tak, aby ich výzdoba plnila aj kultúrno-ideologickú úlohu. Výzdoba stanice „Kyjevská“, ktorú Carlson ukázal – a tu sa ponúka otázka, či si ju vybral sám, alebo mu bola odporučená – bola zadaná s cieľom zobraziť „zjednotenie Ukrajiny s Ruskom“. Náhoda? Možno…

Mimochodom, keby si Carlson (aspoň) o moskovskom metre urobil riadnu prípravu, tak by vedel, že ho nepostavil Stalin, ale istý Lazar Mojsejevič Kaganovič, po ktorom sa celý systém metra v prvých dvadsiatich rokoch existencie (1935 – 1955) volal. Od roku 1955 doteraz nesie oficiálny názov „Moskovské metro V. I. Lenina“.

V deväťdesiatych rokoch sa síce objavili návrhy na vypustenie Leninovho mena z oficiálneho názvu, ale keďže sa Putinovo Rusko stávalo čoraz „konzervatívnejším“, trend sa otočil a zakladateľ boľševického štátu sa na všetky v metre už vypratané pozície vrátil.

V čase, keď stavbu „metropoliténu“ riadil súdruh Kaganovič, v Moskve sa zdržiaval aj už spomínaný Fučík. A aký dojem v ňom vyvolalo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie