Denník N

Liberálna demokracia sa v strednej Európe rúca šokujúco rýchlo

Autoritári pestujú poľsko-maďarskú a česko-slovenskú vzájomnosť, kým demokrati sú hanebne rozdrobení.

Autor je editorom týždenníka Respekt,
predseda redakčnej rady Denníka N

V Poľsku sa ešte v sobotu slobodne demonštrovalo za demokraciu, ale v Maďarsku už bol minulý týždeň opozičný politik zbavený svojich práv – snažil sa podať na úrade podnet na vypísanie referenda, ale bol obkľúčený partiou holohlavých svalovcov, ktorí ho k priehradke nepustili. Zabránili mu v uplatnení demokratického práva a ja si preto osobujem právo na názor, že holohlaví konali na príkaz Viktora Orbána. (Išlo o referendum na tému zrušenia zákazu nedeľného predaja, ktoré by bolo pre Orbána nepríjemnou výzvou, pretože on tento nepopulárny zákaz presadil. Tu je link na krátke video s anglickými titulkami, z ktorého všetko zľahka pochopíte.)

Poľská vláda však vďaka Orbánovi-učiteľovi tú maďarskú doháňa míľovými krokmi. Za tri mesiace stihla oslabiť liberálnu demokraciu účinnejšie než Orbán za tri roky.

Slovenská vláda tiež nezaháľa, premiér Robert Fico nedávno porušil daňové tajomstvo a použil policajnú mašinériu proti jednému zo svojich protivníkov. V týchto súvislostiach mi vôbec nepripadá vtipné, že český prezident Miloš Zeman už má pripravený kalašnikov na Bohuslava Sobotku, posledného premiéra v strednej Európe, ktorý ešte ctí demokratické princípy.

Rýchlosť, s akou sa v strednej Európe rúca liberálna demokracia, je šokujúca rovnako ako novozrodené spojenectvo autoritárskych politikov, ktorí na jej rozklade intenzívne spolupracujú. Nad našimi hlavami sa bratajú Orbán s Jaroslawom Kaczyńským a Fico so Zemanom a s Andrejom Babišom (spomínate si, že mu Ficova vláda odklepla daňové úľavy na Slovensku za 58,6 milióna eur?).

Táto poľsko-maďarská a česko-slovenská vzájomnosť zlých síl ma značne znervózňuje, pretože už začína pripomínať organizovanú kontrarevolúciu proti všetkému, čím bol rok 1989.

Ešte viac ma však znervózňuje neschopnosť či neochota demokratických politikov a liberálnych elít týchto štyroch národov spojiť sa na obranu proti nepriateľom demokracie. Sú rozdrobení na dvakrát. Zaoberajú sa – vo vnútri svojich spoločností – vzájomnými ideologickými či osobnými spormi a nevidia, že proti nim stojí ich spoločný protivník oveľa väčšieho kalibru. A zároveň, pohrúžení do diania vo vlastných krajinách, nevidia, že stredoeurópska kontrarevolúcia má spoločné črty aj korene.

Orbán, Kaczyński, Fico, Babiš či Zeman spolupracujú, učia sa od seba, preberajú jeden od druhého osvedčené metódy ničenia liberálnych hodnôt. Demokrati v strednej Európe ako keby nechceli pochopiť, že tento proces nie je zhoda jednotlivých národných okolností, ale systémový jav v celom našom regióne.

Na jednom – veľmi ojedinelom – stretnutí (v Budapešti), ktorého cieľom bola výmena skúseností z neliberálnych režimov v strednej Európe, povedal pred dvoma týždňami poľský analytik Krzysztof Blusz, že to, čoho sme dnes svedkami, môžeme chápať buď ako definitívnu bodku za érou liberálnej demokracie, alebo ako výzvu pre demokratov, aby svoju „nedokončenú úlohu“ premeny nášho regiónu v súčasť Západu poctivo dotiahli do konca.

Ak má platiť to druhé – a ja naozaj verím, že ide o „nedokončenú úlohu“ – musia demokratickí politici a liberálne elity zo všetkých štyroch krajín začať spolupracovať. Prvou ich úlohou bude nájsť spoločný pôvod spoločenských a politických procesov v strednej Európe. Nebude to príjemné hľadanie, pretože jedným z dôvodov, prečo dáva toľko voličov prednosť autoritárskym politikom, je určite aj nejaké významné zlyhanie liberálnych demokratov v nedávnej minulosti.

No ak spoločne neodhalíme naše vlastné chyby, pretože bez ich priznania nebudeme schopní ponúknuť novú dôveryhodnú nádej, bude víťaziť spojenectvo zlých síl.

Teraz najčítanejšie