Nebude jasné, kto ju riadi, reaguje opozícia na nový štatút SIS. Pavol Gašpar môže mať problém aj s previerkou

Opozičným poslancom vyšiel druhý pokus, aby na parlamentnom Výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) diskutovali o novom štatúte, ktorý vláda minulý týždeň schválila v utajenom režime. Ten má zabezpečiť, aby SIS mohol viesť súčasný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar.

Štatút je utajený, a tak ani opozícia nemôže presne hovoriť, ako chcú Smer, Hlas a SNS zabezpečiť dosadenie Pavla Gašpara do vedenia tajnej služby.

Zároveň to znamená, že verejnosť sa nedozvie, kto v skutočnosti povedie tajnú službu a či to skutočne bude Pavol Gašpar, ktorého vymenovanie za riaditeľa navrhla vláda už pred dvomi týždňami.

Prezidentka Zuzana Čaputová však odkázala, že sa s týmto rozhodnutím nebude ponáhľať a možno ho prenechá svojmu nástupcovi.

Reakciou bola zmena štatútu, čo je aj podľa opozičných poslancov dôkazom, že ide o účelovú zmenu.

V súčasnosti je vedením tajnej služby poverený námestník riaditeľa Tomáš Rulíšek. Z vyjadrení opozície vyplýva, že práve on zmenou štatútu navrhol, že sa zbaví niektorých kompetencií. Na výbore nevysvetlil, prečo to robí.

Zákon hovorí o riaditeľovi. Čo sa píše v štatúte, nie je jasné

„Neexistuje, aby sme nevedeli, kto vedie SIS. Neexistuje, aby zákon nepredpokladal nejaký postup. Navyše námestník nemá podľa zákona ani priestor na to, aby určoval osobu, ktorá by mala byť na čele SIS,“ hovorí poslankyňa SaS Mária Kolíková.

Spolu s Martinom Dubécim z PS zdôrazňujú, že nielen verejnosť na Slovensku nebude vedieť, kto vedie našu tajnú službu, ale nebudú to tušiť ani v zahraničí. 

„Zásadné je, kto je riaditeľom tajnej služby a na základe čoho,“ hovorí Dubéci. Zákon sa totiž nemení a ten hovorí, že SIS vedie riaditeľ, na čo upozorňuje aj poslanec Hlasu Samuel Migaľ. Lenže po utajovanej zmene štatútu nebude jasné, kto v skutočnosti bude SIS riadiť.

Aj preto opoziční poslanci žiadajú, aby štatút odtajnili. Návrh uznesenia, ktorým by to dosiahli, na výbore neprešiel. Koalícia, ktorá má v trinásťčlennom výbore väčšinu, ho nepodporila.

Migaľ hovorí, že štatút má ostať utajený. „Všetky personálne záležitosti SIS podliehajú utajeniu. Narážame na schizofréniu,“ dodal v súvislosti s požiadavkami na odtajnenie.

Naznačuje, že Rulíšek o zmenu požiadal preto, lebo sa môže dostať do situácie, že bude potrebovať štatutárnu náhradu. „Týmto sa situácia vyrieši. SIS bude mať relevantného štatutára, aby normálne fungovala,“ povedal Migaľ.

Potrebuje previerku

Opozícia nemá pochybnosti o tom, že zmena štatútu je účelová a súvisí s nomináciou Pavla Gašpara. Ten je synom obžalovaného poslanca Tibora Gašpara (Smer), ktorého meno sa spomínalo v súvislosti s vedením SIS ako prvé. Pri ňom však prezidentka rovno odkázala, že trestne stíhanú osobu do vedenia tajnej služby nevymenuje.

Následne vláda prišla s menom jeho syna.

„Neviem, či to bude môj syn,“ odpovedal v stredu Tibor Gašpar na otázku, či sa jeho syn Pavol stane námestníkom SIS. „Neviem, či sú iné mená. Rozhodne sa v súlade so zákonom,“ dodal.

Premiér Robert Fico (Smer) po reakcii prezidentky povedal, že zmena vo vedení SIS nastane do desiatich dní. Či to koalícia stihne, bude podľa Tibora Gašpara závisieť od toho, či po zmene štatútu poveria riadením jedného zo súčasných príslušníkov SIS alebo niekoho, kto v SIS ešte nie je.

Nevyhnutným predpokladom na to, aby Pavol Gašpar mohol nastúpiť do vedenia SIS, je, že ho vláda musí odvolať z pozície štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti. A to sa ešte nestalo.

Okrem toho musí prejsť detektorom lži aj bezpečnostnou previerkou, pri ktorej sa preverujú aj rodinní príslušníci. Migaľ nechcel odpovedať na to, či ju môže získať človek, ktorého otec je obvinený zo závažných trestných činov. „Nie som kompetentný hovoriť o previerkach. Sú stanovené európske, možno až svetové štandardy. Ak prejde, tak potom v tom problém nevidím,“ dodal Migaľ.

Kolíková tvrdí opak. „V normálne fungujúcom právnom štáte by nemohol previerkou prejsť,“ skonštatovala.

Preverovali ho pre úplatok

Situáciu s previerkou nekomplikuje Pavlovi Gašparovi len to, že jeho otec je trestne stíhaný pre podozrenia zo zneužívania polície na politické účely. Ide o kauzu Očistec, ktorá sa už dostala aj na súd. Ako informuje denník SME, aj Gašpar mladší bol vyšetrovaný v súvislosti s úplatkom. Trestné stíhanie však bolo zastavené, pretože skutok je už premlčaný.

O podozreniach voči nemu vypovedal ešte v máji 2021 bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník. Ide o spolupracujúceho obvineného, na ktorého Smer opakovane útočí a jeho slová spochybňuje.

Slobodník vypovedal o tom, že Gašpar mladší, ale aj ďalší funkcionár NAKA Marián Zetocha, ktorý je tiež stíhaný v kauze Očistec, mu dali úplatok 60-tisíc eur za informácie z vyšetrovania spoločnosti Podtatranská hydina, kde bol podozrivý aj generálny riaditeľ firmy Pavol Konkoľ. Stalo sa tak zhruba v roku 2015, teda pred takmer desiatimi rokmi.

Zetocha aj Gašpar mladší sa podľa Slobodníka vyjadrili, že „nejakej skupine ľudí záleží na tom, aby Konkoľ nešiel do väzby a títo ľudia sú ochotní platiť“. Slobodník sa preto začal v prípade angažovať, oslovil svojho podriadeného a získal podnet na začatie operatívneho preverovania. Dokument následne odovzdal Zetochovi a Gašparovi, za čo mu údajne dali 60-tisíc eur.

Na základe Slobodníkovej výpovede začala polícia jeho slová operatívne preverovať. Vypočula aj Konkoľa, ktorý potvrdil, že sa o razii vo svojej firme dozvedel v predstihu. Dozvedel sa to od muža, ktorý ho postupne začal od roku 2015 vypaľovať. Zaplatil mu celkovo 1,2 milióna eur. Odkiaľ dotyčný má policajné informácie, však nevedel.

Preverovanie podozrení o úplatku od Zetochu a Gašpara mladšieho sa skončilo len v operatívnej rovine. Nikdy NAKA východ nezačala ani len trestné stíhanie vo veci. Ďalej už prípad ani riešiť nebude a Gašpara mladšieho k nemu ani nevypočuje.

Operatívny záznam z februára 2023 totiž konštatuje, že skutok je už premlčaný. V danom prípade je totiž premlčacia lehota päť rokov.

Obrátia sa na Žilinku

Okrem odtajnenia štatútu navrhovala opozícia aj to, aby výbor informoval Národnú radu a generálneho prokurátora o zistenej nezákonnosti, ktorá súvisí so zmenou štatútu.

Opoziční poslanci hovoria, že je v rozpore so zákonom o SIS.

Koaličná väčšina ich však aj v tomto prípade prehlasovala. A preto sa chce opozícia obrátiť priamo na generálneho prokurátora. Zároveň bude opakovane žiadať aj odtajnenie štatútu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka môže dať protest proti nezákonnému aktu. Mohol by tak zvrátiť prevzatie tajnej služby Pavlom Gašparom. Ak by mu nevyhoveli, mohol by dať návrh na súd a v konečnom dôsledku by rozhodoval Najvyšší správny súd.

Opoziční poslanci upozorňujú, že zmena obchádza aj prezidentku. „Na výbore sa potvrdilo, že vládna koalícia novelou štatútu o SIS obchádza zákon, aby sa potenciálne mohol stať riadiacim pracovníkom aj Pavol Gašpar bez toho, aby bol vymenovaný prezidentkou,“ povedal Gábor Grendel z hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO).

„Ak sa takýmto spôsobom pán Gašpar stane povereným funkcionárom, tak na papieri ho nebude poverovať predseda vlády alebo iný politicky ústavný činiteľ,“ vysvetlil Grendel.

Nomináciu Pavla Gašpara do čela SIS považuje Grendel za najhoršiu nomináciu z riaditeľov počas predchádzajúcich vlád Roberta Fica. „Doteraz si na tom dal viac záležať,“ dodal.

Druhý pokus na rokovanie

Opoziční poslanci sa o zmenenom režime pokúsili rokovať na osobitnom Výbore na kontrolu činnosti SIS už v utorok. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) to však znemožnil.

Krátko pred rokovaním výboru v utorok si totiž vládna väčšina odhlasovala v pléne, že bude rokovať o novele Trestného zákona, ktorou napráva premlčacie lehoty v pôvodne schválených zmenách trestných kódexov.

Rokovací poriadok pritom neumožňuje zasadať výborom, pokiaľ rokuje plénum. Opozícia preto žiadala Pellegriniho, aby plénum prerušil aspoň na pol hodinu, no líder Hlasu im nevyhovel.

Týmto postojom Pellegrini podľa opozície iba potvrdil, že plní, čo mu prikážu. Martin Dubéci z PS mu odkázal, že nejde o „triviálnosť“, o ktorej chceli na výbore rokovať. „Výbor má právomoc zaoberať sa tajnou službou a kontrolovať ju. Je tam už nastúpené vedenie tajnej služby a on rokovaniu výboru zabráni, lebo plní koaličné povinnosti.“

Druhý pokus v stredu krátko poobede už opozícii vyšiel.