Denník N

Výskumníci sa boja skúmať ženy. Stále poriadne nevieme, ako funguje ženské telo, v praxi mi to často chýba, vraví trénerka

Foto - Adobe Stock
Foto – Adobe Stock

Prvý diel minisérie o tom, čo nám hovorí veda o športovaní žien.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ženy by nemali športovať, lebo keď budú behať a skákať, vypadnú im z tela reprodukčné orgány. Dnes už každý rozumie, že toto tvrdenie nemá nič spoločné s pravdou, no v 19. storočí bolo považované za fakt.

Aj zakladateľ moderných olympijských hier Pierre de Coubertin koncom 19. storočia tvrdil, že ak budú na olympiáde súťažiť aj ženy, bude to „neestetické a nezaujímavé“. K športujúcim ženám bol v spoločnosti odpor. Ženy potom prvýkrát súťažili na olympiáde v roku 1900, no bolo ich len zopár.

Od tých čias sme už, samozrejme, prešli dlhú cestu. Olympiáda v Paríži bude dokonca prvou, kde bude súťažiť rovnaký počet mužov a žien. Viete však, kedy boli ženy prvýkrát zastúpené v olympijskej výprave každej krajiny?

„Prvýkrát sa to stalo v roku 2012 na olympiáde v Londýne,“ hovorí osobná trénerka Romana Kiapešová, ktorá sa špecializuje na šport žien, trénuje mnohé ženy v období počas menopauzy alebo po nej a pripravuje prednášky o ženách a športovaní.

Posledné krajiny, ktoré do svojich výprav pridali aj ženy, boli Brunej, Saudská Arábia a Katar.

Aj keď dnes žijeme v inom svete, než bolo spomínané 19. storočie, v niektorých veciach sme sa až tak výrazne neposunuli. Takmer všetko, čo dnes vieme z vedy o športe, pochádza z poznatkov, ktoré vedci získali vďaka výskumu na mužoch. A následne to aplikovali na ženy.

A pritom podvedome tušíme, že 60-kilová žena nebude mať v tele všetky parametre rovnaké ako muž s rovnakou hmotnosťou.

„Všetko, s čím zaobchádzame aj na poli medicíny, je založené prevažne na mužskom modeli. Najčastejšie na modeli bieleho muža a to veľakrát znamená, že ženy sú nesprávne diagnostikované,“ povedala športová fyziologička Kiara Rosciová pre The Guardian.

Skúmať ženy je zložitejšie, mnohí to preto neriskujú

„Pozerala som sa na štúdiu, ktorá porovnávala všetky štúdie uverejnené vo vedeckých časopisoch od roku 2005 do roku 2020. Zo všetkých účastníkov, čo bolo viac ako 12 miliónov, sa 63 % výskumov týkalo aj mužov, aj žien, 31 % sa týkalo len mužov a iba 6 % sa týkalo výhradne žien,“ hovorí trénerka Romana Kiapešová.

„Výskumníčka Stacy Simsová chcela riešiť vyslovene čisto ženské zdravie a mnohí sa jej pýtali, prečo ide študovať ženy, keď muži nie sú dostatočne preštudovaní,“ dodáva.

A presne to je ten paradox. Na jednej strane vidíme v profesionálnom športe, že sa čoraz viac hovorí o zvyšovaní platov pre športovkyne, a olympiáda sa už roky približovala k cieľu, ktorý dosiahne v Paríži, teda vyrovnanému zastúpeniu žien a mužov. No na druhej strane o jej ženských účastníčkach vieme stále výrazne menej ako o mužských účastníkoch.

Má to jeden zásadný dôvod.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Radíme športovcom

Ženy v športe

Životy žien

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie