Denník N

Ak si zvolíte brexit, Britániu čaká desaťročie neistoty, hovorí vláda

Starosta Londýna Boris Johnson je za odchod z Únie. Foto - tasr/ap
Starosta Londýna Boris Johnson je za odchod z Únie. Foto – tasr/ap

Kampaň za zotrvanie sa zakladá na strašení, tvrdia zástancovia odchodu Británie z EÚ.

V Británii sa začala referendová vojna o odchode krajiny z Európskej únie. Rozdelila aj samotnú konzervatívnu vládu. Kým väčšina ministrov je za zotrvanie v Únii, piati ministri otvorene hovoria, že podporujú odchod Británie.

Vláda v pondelok zverejnila analýzu, podľa ktorej by prípadný odchod Británie z Únie trval desať rokov. „Hlas za odchod z EÚ by bol začiatkom, nie koncom procesu. Mohlo by to viesť k desaťročiu neistoty,“ píše sa v prvej vládnej analýze k „brexitu“, ktorú získal denník Guardian.

Toto dlhé prechodné obdobie by ovplyvnilo farmárov, finančné inštitúcie či výrobcov automobilov, píše sa v analýze. Rovnako by nebol istý ani prístup k dôchodkom či zdravotná starostlivosť pre dva milióny Britov žijúcich v Únii.

Momentálne je názor obyvateľov, či zostať v Únii, veľmi vyrovnaný: podľa YouGov je 37 percent za zotrvanie a 38 percent za odchod. Po dohode o ústupkoch Británii zo strany Únie počet odporcov klesol.

Ako by to prebiehalo, ak by sa Briti predsa len rozhodli – slovami jedného z odporcov – „vystúpiť z Titanicu“?

Článok 50

Z Európskej únie ešte nikto nevystúpil a do roku 2009 na to ani neboli právne cesty. V Lisabonskej zmluve odchod upravuje Článok 50.

„Členský štát sa môže rozhodnúť stiahnuť sa z Únie podľa svojich vlastných ústavných požiadaviek,“ píše sa v článku.

Podľa zmluvy má na dohodnutie podmienok odchodu s ostatnými krajinami členský štát iba dva roky. Viacerí experti podľa Guardianu tvrdia, že to môže trvať dlhšie. To by znamenalo, že by sa Británia musela dohodnúť s ostatnými členmi na predĺžení rokovania, za čo by si mohli krajiny pýtať ďalšie ústupky.

Zástancovia „brexitu“ hovoria, že krajina sa za ten čas môže dohodnúť na podobnom vzťahu, aký majú s Úniou Švajčiarsko, Nórsko či Kanada. To sa podľa odporcov za dva roky nestihne.

„Uzavretie obchodných dohôd medzi EÚ a inými krajinami a bilaterálnych dohôd rôzneho druhu trvá bežne šesť, sedem, osem rokov. Všetko, čo sa dnes v súvislosti s jednotným trhom vníma ako samozrejmosť (obchod bez cla, papierovačiek či právo Britov žiť v Španielsku a Francúzsku), by viselo vo vzduchu,“ povedal podľa Daily Telegraph minister pre Európu David Lidington.

„Švajčiarsku trvalo desaťročie dohodnúť svoj súčasný vzťah s Európou a Kanade sedem rokov – a to ho ešte stále neimplementovali,“ napísal pred denník britský premiér David Cameron. Rozhodnutie odísť nazval „rizikom storočia“.

Projekt strach

Stúpenci „brexitu“ však hovoria, že celá kampaň za zotrvanie sa zakladá na strachu. A že väčšie riziko je zostať súčasťou Únie.

Hlavným hlasom tohto tábora je starosta Londýna Boris Johnson. Ten patrí medzi najpopulárnejších politikov v krajine – ako jedného z mála politikov ho Briti volajú krstným menom. Dlho tajil, na ktorú stranu sa pridá, ale napokon tento adept na budúceho lídra konzervatívcov nepodržal Davida Camerona a otvorene lobuje za odchod.

„Nie je to ‚brexit‘, čo predstavuje ekonomické riziko – je to euro a snahy o federalizáciu, ktoré dlhodobo ohrozujú bezpečnosť a stabilitu,“ napísal pre Daily Telegraph. Kampaň odporcov „brexitu“ nazval „projektom strach“.

Podľa ministra práce a dôchodkov Iaina Duncana Smitha je pre krajinu väčším rizikom ako „brexit“ pokračujúca migračná kríza. Člen vlády zodpovedný za dolnú komoru parlamentu Chris Grayling nazval analýzu absurdnou.

Referendum bude v Británii 23. júna.

Brexit

Teraz najčítanejšie