Žilinka teraz rozhodne o osude Lipšica aj veľkých káuz

Keď špeciálna prokuratúra žiadala Maroša Žilinku o informácie, kde presne budú na generálnej prokuratúre pracovať jej doterajší prokurátori po zrušení úradu Daniela Lipšica a čo bude s ich prípadmi, konkrétnej odpovede sa nedočkali. Listina sa pred necelým mesiacom vrátila iba s podpisom Žilinku, že ju zobral na vedomie.

Špeciálna prokuratúra už o 14 pracovných dní zaniká, keďže Ústavný súd v stredu v časti o tejto inštitúcii nepozastavil účinnosť novely trestných kódexov.

To znamená, že k 20. marcu prestane tridsiatke prokurátorov šéfovať špeciálny prokurátor Lipšic a podľa novely prejdú priamo pod generálnu prokuratúru. Ľudia zo špeciálnej prokuratúry však dodnes netušia, čo budú u Žilinku robiť a čo majú spraviť s doterajšími prípadmi, ktorých je viac než tisíc. Komu a kedy ich majú odovzdať?

„Zvažoval som viaceré možnosti aj odchod z prokuratúry, ale chcem pokračovať,“ vraví Lipšic. Znamená to, že pôjde pracovať priamo pod Žilinku. Do funkcie ho pôvodne zvolil parlament počas vlády Igora Matoviča do februára 2028. Momentálne má Lipšic ako prokurátor na starosti viaceré prípady drogovej trestnej činnosti či prípad úkladnej vraždy.

Žilinkova moc nad Lipšicom

Od Žilinku, s ktorým má Lipšic dlhodobo napäté vzťahy aj pre paragraf 363, bude závisieť, kam ho na generálnej prokuratúre zaradí. Nie je vylúčené ani to, že skončí odstavený od akýchkoľvek prípadov, napríklad na netrestnom či legislatívnom odbore.

Doposiaľ bol Lipšic do istej miery autonómny od Žilinku, po novom bude mať naňho priamy dosah ako nadriadený. Generálny prokurátor napríklad rozhodne, či mu povolí vystupovať v médiách.

V minulosti už Žilinka dosiahol, že Lipšica disciplinárne pokarhali za to, že prekročil mieru zdržanlivosti výrokmi o policajnej inšpekcii. Na rozdiel od Lipšica sa generálny prokurátor od nástupu do funkcie poskytovaniu rozhovorov vyhýba.

„Moje rozhodnutie zostať na prokuratúre sa bude odvíjať aj od rozhodnutia mojich súčasných kolegov,“ hovorí o svojej budúcnosti Lipšic. Všetci jeho kolegovia chcú prejsť k Žilinkovi, iba dvaja, Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš, by radi šli na žilinskú krajskú prokuratúru.

Fico: Dosiahol som svoje. Semenište zla prestane existovať

Napriek tomu, že ústavní sudcovia do svojho definitívneho rozhodnutia zabrzdili zníženie trestov pre podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, ale aj skrátenie premlčacích lehôt, vďaka čomu by získali beztrestnosť aj Ficovi blízki oligarchovia Miroslav Výboh či Jozef Brhel, premiér prezentuje verdikt Ústavného súdu ako svoje víťazstvo.

„Ja som dosiahol, čo som chcel. Som veľmi spokojný, semenište zla a nenávisti prestane 20. marca existovať,“ vyhlásil predseda Smeru, čím narážal na zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Lipšicov úrad zverejnil vo štvrtok vyhlásenie podpísané takmer tridsiatkou prokurátorov, že svoj zánik očakávali a rešpektujú to. Stále naplno pracujú a len v tomto roku podali obžaloby na 63 osôb a návrhy na uzavretie dohôd o vine a treste so 14 stíhanými.

Lipšic a jeho podriadení zároveň ocenili, v čom ústavní sudcovia účinnosť spornej novely pozastavili. „Ako prví sme upozornili na mimoriadne riziká drastického znižovania trestných sadzieb za ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť a výrazného skracovania premlčacích lehôt,“ konštatujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo vyhlásení.

Žilinkove tajomstvá

Viac ako tisíc prípadov, ktoré má ÚŠP na stole, má byť podľa novely prerozdelených krajským prokuratúram. Pôjde aj o politicky citlivé kauzy, ktoré Fico spochybňoval, a práve pre ne sa rozhodol úrad rozpustiť.

Ako sa k novým prokurátorom spisy dostanú, na ÚŠP v tejto chvíli vôbec netušia. Pre predstavu – jedna z daňových káuz je taká rozsiahla, že len dokumenty k nej zaplnia nákladnú aviu.

Lipšic a spol. nevedia ani to, v ktorej z troch budov generálnej prokuratúry v Bratislave dostanú kanceláriu, keď na ÚŠP v Pezinku o pár dní skončia.

Žilinka deň po tom, ako Ficova vláda 6. decembra poslala na expresné schválenie do parlamentu kontroverznú novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou bolo rušenie ÚŠP, zriadil pracovnú skupinu. Tá mala naplánovať, ako sa po personálnej i materiálnej stránke zabezpečí rozdelenie spisov ÚŠP. Vtedy sa predpokladalo, že Lipšicov úrad skončí k 15. januáru, čo sa v dôsledku parlamentnej obštrukcie, protestov ľudí v uliciach a tlaku Bruselu nepodarilo vláde presadiť.

Na generálnej prokuratúre určili za člena tejto pracovnej skupiny aj Lipšica. Pozvaný bol len na jedno zasadnutie v decembri. Keďže mal pojednávanie na súde, poslal svojho zástupcu Daniela Mikuláša. Odvtedy Lipšica už na žiadne rokovanie nezavolali.

Chodí po krajských prokuratúrach

Aké vzťahy panujú medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou, ilustruje aj nasledujúci príklad. Na špeciálnej prokuratúre splnili elektronický pokyn Žilinku, ktorý dostali pol hodinu predtým, ako zatvárali úrad pred odchodom na vianočné sviatky. Generálny prokurátor žiadal spísať, v akom štádiu je zhruba 700 prípadov a ako sa v nich situácia zmení po prijatí novely. Splnili ho, napriek tomu, že v zmysle predpisov ho nikdy nedostali aj v papierovej podobe.

V tej chvíli pritom ešte nebolo zrejmé konečné znenie novely. Parlament o nej ani nerokoval, pretože opozícia už rozbiehala obštrukcie a organizovala prvé protesty proti novele, ktorú nazvala „mafiánskym balíčkom“.

Podľa viacerých prokurátorov, s ktorými Denník N hovoril, Žilinka v týchto dňoch navštevuje krajské prokuratúry, kde oznamuje, že na špeciálnej prokuratúre sú informovaní, čo sa bude diať po ich zrušení. Z dostupných informácií však vyplýva, že v skutočnosti ich ignoruje.

Ako Žilinka zareagoval na otázky, v akom štádiu je príprava rozpustenia špeciálnej prokuratúry?

„Na implementáciu zákonov súvisiacich so zrušením ÚŠP sa orgány prokuratúry pripravujú a ku dňu nadobudnutia ich účinnosti (k 20. marcu – pozn. red.) bude vykonaná,“ napísal na sociálnej sieti Žilinka. Keď sa zmeny udejú, podľa jeho slov bude verejnosť informovaná o „komplexných opatreniach“.

Výboh zatiaľ nemusí na lavicu obžalovaných

Čo uznesenie Ústavného súdu, ktorý zatiaľ zastavil skrátenie premlčacích lehôt a zníženie trestov, znamená pre prípady vplyvných stíhaných blízkych Ficovi a spol.?

Medzi prípadmi, ktoré mali byť premlčané, bola aj korupčná kauza Ficovho priateľa Miroslava Výboha. Na kauze tohto oligarchu sa dá poukázať na to, čo sa môže diať v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.

Výboh, ktorý sa dlhodobo zdržiava v Spojených arabských emirátoch, sa mal v pondelok 4. marca prvýkrát posadiť na lavicu obžalovaných na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Prvé pojednávanie však sudca Michal Truban zrušil. Prečo, nevysvetlil.

Isté však je, že tak spravil v čase, keď sa ešte len čakalo, či ústavní sudcovia zasiahnu alebo nie, a tak Výboh a ďalší vplyvní získajú beztrestnosť vďaka premlčaniu skutkov.

Nebyť zásahu Ústavného súdu, Výboh by mal už 15. marca isté, že ho pre premlčanie už nikdy nebudú môcť súdiť pre podozrenie, že za éry Smeru prevzal úplatok 150-tisíc eur pre vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho v súvislosti so zavádzaním virtuálnej registračnej pokladnice, čo dnešný predseda Hlasu odmieta.

Výboh sa vyhýba súdeniu vďaka procesným postupom od decembra 2021, keď naňho podali obžalobu. Čo si myslí o rozhodnutí Ústavného súdu, neprezradil. Jeho advokátsky tím sa podľa stanoviska rozhodol, že sa k téme nevyjadria.

Odstavia od prípadu prokurátora Repu?

Teraz bude kľúčové, či prípad zostane Ondrejovi Repovi zo špeciálnej prokuratúry, ktorému sa premiér Fico viac ako dva roky vyhráža a rozpráva o ňom ako o „zveri“ či „zločincovi“ s gestapáckymi metódami.

Po rozpustení špeciálnej prokuratúry novela neprikazuje Žilinkovi ponechať Výbohovu kauzu Repovi. Existuje však verejný prísľub generálneho prokurátora, že prípady, ktoré už sú na súde alebo sú tesne pred podaním obžaloby na súd, ponechá pôvodným prokurátorom.

Od rozhodnutia Žilinku tak závisí, či ponechá Lipšicovým prokurátorom aj ďalšie politicky citlivé kauzy alebo ich presunie krajským prokuratúram. Týka sa to napríklad prípadu Dobytkár, v rámci ktorého súdia oligarchov blízkych Smeru a SNS Norberta Bödöra a Martina Kvietika, či kauzy Mýtnik s obžalovanými Brhelovcami.

Opozícia sa obáva, že sa začnú prípady posúvať novým prokurátorom a postupne zametať pod koberec. Tí môžu začať upúšťať od obžalôb na súdoch.

Ak by Výbohov prípad dostal nový prokurátor, existuje aj taká možnosť, že to vyhodnotí tak, že nazhromaždené dôkazy sú nepostačujúce na preukázanie viny oligarchovi.

Benefity pre kajúcnikov

Opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková si myslí, že na zametanie káuz zo súdov môže poslúžiť aj to, že po zániku ÚŠP majú sudcovia dostať do desiatich dní od účinnosti novely informáciu, aké benefity boli v kauzách poskytnuté spolupracujúcim obvineným, ľudovo nazývanými kajúcnici.

Aj vo Výbohovej kauze svedčia kajúcnici – bývalý šéf finančnej správy z éry Smeru František Imrecze a vplyvný podnikateľ v oblasti IT technológií Michal Suchoba.

O ich benefitoch informoval súd prokurátor Repa už v kauze Mýtnik a je pripravený to opäť spraviť. Špeciálna prokuratúra hovorí, že spolupracujúcim obvineným poskytuje benefity v súlade so zákonom a nemôžu byť preto vracané prípady zo súdov späť do vyšetrovacej fázy.

Opozičná politička Kolíková je skeptickejšia. „Vidím tu veľký priestor, že sa to bude zneužívať a takéto obžaloby sa budú vracať zo súdov.“

Ak by sudca Truban rozhodol, že kajúcnikom vo Výbohovej kauze poskytli „nezákonné benefity“, prípad by sa opäť zasekol, kým by o prípadnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd. Začiatok súdu s oligarchom by sa tak ďalej odďaľoval.

Truban v prípade Výboha už raz pochybil, skonštatoval to Najvyšší súd a prikázal mu ho začať súdiť. Výsledkom bolo spomínané naplánované pojednávanie na pondelok, ktoré bez vysvetlenia odvolal.

Blaha a Kaliňák si štrngajú k tomu, čo súd ešte definitívne nerozhodol

Dnes nie je možné odhadnúť, kedy Ústavný súd definitívne rozhodne o tom, či sú nižšie tresty pre korupčníkov a zlodejov a kratšie premlčacie lehoty protiústavné.

Hoci súd nepozastavil účinnosť v prípade rušenia špeciálnej prokuratúry, tým, či to Ficova vláda dosiahla v súlade s ústavou alebo nie, sa ešte len bude zaoberať.

Stále nie je vylúčené, že ústavní sudcovia dospejú aj k tomu, že špeciálna prokuratúra zanikla v rozpore s ústavou. Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha a poslanec Erik Kaliňák však už zverejnili na facebookovej stránke Smeru fotografiu, ako si štrngajú plechovkami piva k definitívnej porážke Lipšicovho úradu.

„Včerajšie rozhodnutie Ústavného súdu znamená, že Lipšicovo gestapo sme zrušili v súlade s ústavou,“ napísal k fotografii Blaha.

Exministerka spravodlivosti Kolíková zo SaS si myslí, že rušenie špeciálnej prokuratúry naráža na ústavu. Za problém považuje, že ju koalícia zrušila bez náhrady, hoci sa Slovensko v medzinárodných zmluvách, ktoré sú nadradené našim predpisom, zaviazalo mať špecializované orgány na boj proti korupcii.

„Mala by som pokoru pred rozhodnutím Ústavného súdu. Práve s ohľadom na medzinárodné zmluvy ešte stále môže súd povedať, že špeciálna prokuratúra bola zrušená v rozpore s ústavou,“ komentuje Kolíková.

V takom prípade by prichádzalo do úvahy obnovenie špeciálnej prokuratúry alebo by vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS musela nájsť 90 hlasov na presadenie takej úpravy, ktorá by rušenie tohto úradu dala do súladu s ústavou podľa prípadného nálezu Ústavného súdu.

Na špeciálnej prokuratúre však už tomu nedávajú šancu, vo vyhlásení k tomu podotýkajú: „Existencia ÚŠP nemá ústavnoprávny rozmer.“ Rešpektujú rozhodnutie parlamentnej väčšiny a verejnosti ďakujú za „neuveriteľnú podporu“.

„V boji za spravodlivejšie a bezpečnejšie Slovensko budeme pokračovať,“ napísali prokurátori ÚŠP.