Robert Fico napĺňa už nebezpečne veľa z dvanástich bodov na ceste k autokracii

Môže sa stať zo Slovenska za vlády Roberta Fica autokracia? Predseda Smeru odmieta, že by jeho praktiky neboli demokratické. Jeho útoky na súdy či prokuratúru, na médiá, občiansku spoločnosť a snaha ovládnuť nezávislé inštitúcie však ukazujú niečo iné.

Bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová upozorňuje, že už vidí znaky nástupu autokracie. „Larry Diamond ich vymenoval dvanásť a ja ich tu všetkých dvanásť vidím,“ povedala tento týždeň v rozhovore pre Denník N.

Larry Diamond je známy americký politológ a sociológ, ktorý pôsobí na Stanfordovej univerzite a venuje sa štúdiu demokracie a analyzuje okolnosti, ktoré ju ohrozujú. V roku 2018 publikoval „dvanásťkrokový program autokratov“, teda zoznam, podľa ktorého zvyknú nedemokratickí politici postupovať, aby z demokratických krajín urobili autoritárske.

Keď sa bližšie pozrieme na jeho 12-bodový program, zistíme, že Robert Fico a jeho koalícia sú na ceste naplniť väčšinu jeho bodov a priblížiť sa k Diamondovej definícii autoritárskeho režimu. Rozoberáme aj body, ktoré Fico zatiaľ nenapĺňa.

1. Démonizovať a delegitimizovať politickú opozíciu

Na prvom kroku – démonizovať a delegitimizovať svojich politických oponentov – Robert Fico a spol. pracujú dlhodobo a začali, ešte keď boli sami opozíciou. Súperov hlavne z liberálnej časti opozície prepájajú s „nepriateľskými“ mimovládnymi organizáciami, Georgeom Sorosom či Amerikou alebo so Západom, od ktorého sa predseda Smeru dištancuje.

„Frustrovaná opozícia chcela Slovákov pripraviť o stabilitu a sociálne istoty sabotážou a deštrukciou parlamentu. My sme to nedovolili a napriek ich hlúpej parlamentnej obštrukcii sme štátny rozpočet dokázali schváliť!“ napísal napríklad Fico, keď koalícia schválila novelu Trestného zákona.

„Dupú, rehocú sa a tliachajú nezmysly. Veď čo tam po občanoch a ohrození ich životnej úrovne. Čo tam po živote štátu a jeho renomé v zahraničí. Oni majú len jeden cieľ, deštrukciu. Však Slováci to zaplatia a nakoniec bude zlá len tá hnusná slovenská vláda. Taká je mentalita frustrovanej opozície,“ pokračoval nedávno premiér.

Keď sa slovenskí europoslanci sťažovali na porušovanie zásad demokracie na Slovensku, Fico ich nazval potkanmi. „To, čo dnes v Európskom parlamente proti Slovensku predviedli opoziční slovenskí europoslanci s cieľom poškodiť našu krajinu, by neurobili ani potkani,“ napísal. Prirovnanie k potkanom využívali nemeckí nacisti, keď chceli dehumanizovať Židov.

Keď k politickej opozícii zaradíme aj prezidentku Zuzana Čaputovú, o nej Fico hovorí ako o americkej agentke a snažil sa delegitimizovať jej kroky, ako napríklad napadnutie referenda o predčasných voľbách na Ústavom súde.

2. Podkopať nezávislosť súdov

Robert Fico po útokoch na Špecializovaný trestný súd, ktorý súdi nominantov Smeru, po novom začal útočiť na Ústavný súd, ktorý práve pozastavil účinnosť časti novely Trestného zákona – čo bola jedna z hlavných tém úvodu vládnutia jeho štvrtej vlády.

Predseda Smeru najskôr konšpiroval, že sa prezidentka so súdom ešte pred rozhodovaním dohovára; Ústavný súd to poprel. Po rozhodnutí potom Fico naznačoval, že ústavní sudcovia pracovali pod tlakom.

Kritizuje aj niektorých sudcov Najvyššieho súdu alebo predsedu Súdnej rady Jána Mazáka.

Predseda parlamentu a Hlasu Peter Pellegrini tiež dlho otáľal s vyhlásením parlamentnej voľby kandidátov na ústavných sudcov, aby ho nestihla vybrať prezidentka Zuzana Čaputová. Zároveň sa snažil otvoriť tému zvýšenia počtu ústavných sudcov, aby koalícia mohla na Ústavný súd poslať svojich nominantov a ovládnuť ho.

Keď sa pozrieme na zasahovanie vlády do justície a trestného konania zo širšieho pohľadu, pod tento bod patrí aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry či odstavenie vyšetrovateľov NAKA, ktorí pracovali na závažných korupčných prípadoch z čias vlád Smeru.

„Trestnoprávna agresivita, ktorá sa šíri z Lipšicovej prokuratúry a NAKA, smrdí ako zdochlina. Kriminogénny prvok slovenského trestného systému nemá nárok na ďalšie fungovanie, pretože ľudské práva a slobody porušovali bez mihnutia oka a podľa prepisov ich rozhovorov si to ešte aj zvrhlo užívali,“ vyhlasoval Fico.

„Stačilo! My sme Slovákom vo voľbách niečo sľúbili a ideme im to doručiť,“ napísal Fico v decembri minulého roka.

Špeciálna prokuratúra zanikne k 20. marcu.

3. Podkopať nezávislosť médií

Fico a koaliční poslanci pritvrdili voči nezávislým tradičným médiám – útoky sa ešte zásadne vystupňovali, keď sa vrátil na post predsedu vlády.

Vytvoril si zoznam „nepriateľských médií“, ktorým v Smere neodpovedajú na otázky. Ide o denník SME, Aktuality, Denník N a televíziu Markíza. Snaží sa tak znížiť ich vplyv, keďže sú voči nemu a vláde kritické. Fico a spol. chodia namiesto tradičných médií diskutovať do prokremeľských a dezinformačných médií.

Zatiaľ presne nevieme, či a ako sa koalícia pokúsi zhoršiť postavenie nezávislých a kritických médií. Na niektorých novinárov už predstavitelia Smeru podali trestné oznámenia – posledným prípadom je komentátor Denníka N Martin M. Šimečka, o ktorom tvrdia, že hanobil slovenský národ.

Dôležité pri médiách je, že printový a webový bulvár už postupne ovládla finančná skupina Penta a tieto médiá sú naklonené vláde. Po nástupe novej vlády rastie napätie aj v spravodajstve najsledovanejšej televízie Markíza.

4. Získať kontrolu nad verejnoprávnym vysielaním

Premiér a jeho ľudia sú mimoriadne kritickí k verejnoprávnej RTVS, ktorú sa neskryto pokúšajú ovládnuť. Pripravujú výmenu jej vedenia pod zámienkou štrukturálnych zmien v telerozhlase a zlepšenia jeho hospodárenia.

RTVS by mala podľa dohody v koalícii „pripadnúť“ SNS, keďže táto strana po voľbách ovládla ministerstvo kultúry. Podľa posledných výrokov politikov by sa mala RTVS premeniť na štátnu akciovku po vzore poľskej televízie TVP, ktorá bola za vlád strany Právo a spravodlivosť médiom v područí politikov. Zmeny RTVS by mohli prebehnúť už v polovici tohto roka.

„Neakceptovateľné! Z redaktorky RTVS sa stala politická aktivistka kádrujúca premiérov! Novinári a redaktori vybraných médií na Slovensku sa pomiatli v boji so súčasnou vládou pre jej suverénne politické postoje na medzinárodnej scéne. Urážať premiéra inej krajiny klamstvami na vážnej tlačovej konferencii V4 je vrchol a pre RTVS obrovská hanba. Ani novinári nemôžu a nesmú všetko!“ napísal tento týždeň Robert Fico o redaktorke RTVS Kataríne Vítkovej. Previnila sa iba otázkou na slovenského premiéra po rokovaní V4, či sa Slovensko nedostane do takej izolácie ako Maďarsko Viktora Orbána.

Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha zasa cez víkend napísal, že zmeny v RTVS musia byť najvyššou prioritou vlády. „Nie je predsa možné, aby si fanatickí pravičiari, ako Machaj, Jančkárová či Makara, uzurpovali verejnoprávny priestor – nech sa pakujú do Denníka N či iných extrémistických plátkov. Stačilo!“ napísal podpredseda parlamentu.

5. Obmedziť slobodu internetu

Tejto oblasti sa súčasná koalícia zatiaľ otvorene nevenuje. Dôvodom môže byť aj to, že práve na slobode internetu a sociálnych sietí a boji proti tradičným médiám vyrástla jej popularita.

Dnešní koaliční politici kritizovali, keď za vlády Eduarda Hegera Národný bezpečnostný úrad zablokoval viaceré prokremeľské médiá. Kritizovali aj to, že Facebook zablokoval profily poslancov za Smer a SNS Ľuboša Blahu a Rudolfa Huliaka.

Nateraz nie je jasné, či koalícia podnikne nejaké kroky, ktorými by obmedzili slobodu internetu – a napríklad aj štandardných médií, ktoré majú stále väčší vplyv na webe.

6. Podmaniť si občiansku spoločnosť: mimovládne organizácie, univerzity, think-tanky

Robert Fico a aj politici Hlasu už rozdeľujú mimovládne organizácie na „politické“ a „tie dobré“. Mimovládky, ktoré hoci len časť svojich aktivít financujú z peňazí zo zahraničia, chcú v koalícii označiť za zahraničných agentov podľa vzoru Putinovho Ruska. Vyhovárajú sa pritom na to, že chcú len použiť americkú právnu úpravu.

Postoj Fica k mimovládnym organizáciám ilustruje jeho status z 18. februára tohto roka s názvom Na politické mimovládky nebude fungovať kompromis, ale len tvrdé riešenie na ochranu demokracie. Premiér v ňom píše o tom, že v posledných rokoch „bujnejú nelegitímne a nevolené štruktúry mimovládok, ktoré sa infiltrovali do štátnych inštitúcií“, tie podľa neho majú agendu, ktorá nemá žiadny súvis so sociálnou realitou Slovenska. „Veľké finančné toky sú zneužívané vo vnútornom politickom boji pre podporu opozície,“ píše.

„Už sa pred nikým nemusím tváriť chrumkavo. Peniaze pre Globsec a sorošovcov dáme radšej Matici slovenskej!“ napísal Fico v decembri po tom, ako vystúpil v relácii konšpiračného webu Infovojna.

Pri univerzitách nevidno, že by koalícia išla meniť postavenie vysokých škôl. Ministrom školstva je Tomáš Drucker z Hlasu, je považovaný skôr za umiernenejšiu časť koalície.

Fico však predsa zasiahol aj na univerzitnú pôdu – pri obhajobe zmeny Trestného zákona slovne zaútočil na študenta práva Mareka Janigu. „Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“ vyhlásil premiér.

7. Zastrašiť podnikateľskú komunitu, aby sa podriadila

Vláda Smeru, Hlasu a SNS má za sebou zjavne časť slovenských podnikateľov a finančných skupín. Ukazujú to jej minulé kauzy.

Aj v biznise vystupuje proti časti organizácií a firiem koalícia ako voči nepriateľom. Ide napríklad o banky a o nadnárodné maloobchodné reťazce, ktoré podľa vlády neprimerane zarábajú. Banky už mimoriadne zdanila a sľubuje si od toho až 426 miliónov eur do štátneho rozpočtu ročne. Nie je jasné, či nejako zakročí proti reťazcom.

Tak ako banky by vláda mohla zdaniť aj iné firmy, pokiaľ by ich zaradila do zoznamu regulovaných subjektov, v ktorom sú poisťovne či telekomunikační operátori; musela by to ale konzultovať s Európskou úniou.

V tomto bode však ide skôr o politický súboj s veľkými podnikateľskými subjektmi a nie o zastrašovanie biznisu ako takého.

8. Odmeniť skupinu lojálnych kamarátskych kapitalistov

Túto položku začal Robert Fico napĺňať už dávno, prakticky od svojej prvej vlády. Štedré štátne zákazky dostávali podnikatelia blízki Smeru za všetkých jeho vlád vrátane tej z rokov 2016 – 2020.

Neskončilo sa to len pri štátnych zákazkách pre firmy blízke podnikateľom, ako Jozef Brhel či Norbert Bödör. Viacerí ľudia blízki Ficovi a Smeru sú podozriví z trestnej činnosti alebo dokonca už stoja ako obžalovaní pred súdom.

Vláda plánuje novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, ktorý by mal zjednodušiť celý proces, pričom bude ešte ťažšie skontrolovať, ako sa ľudia blízki vláde dostávajú k veľkým peniazom od štátu. Fico už potvrdil, že hranicu pre malé zákazky chcú zvýšiť z 10-tisíc na 50-tisíc eur.

9. Rozšíriť politickú kontrolu nad štátnou byrokraciou a bezpečnosťou

Aj tento bod začína koalícia Smer, Hlas a SNS napĺňať. Okrem bežných výmen v štátnej správe, ku ktorým dochádza po každých voľbách, sa snaží ovládnuť aj úrady, ktoré by mali byť nezávislé.

Zmenili kvôli tomu dokonca kompetenčný zákon, aby mohli bez udania dôvodu vymeniť predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a okamžite ich aj vymenili ešte pred tým, ako o zmene stihol rozhodnúť Ústavný súd.

Koalícia chcela predčasne a bez udania dôvodov vymeniť aj predsedu protimonopolného úradu, zasiahla však Európska komisia a na túto výmenu si netrúfli.

Masívne výmeny na ministerstvách a v štátnych inštitúciách im uľahčuje aj novela zákona o štátnej službe z čias vlády Igora Matoviča, ktorá umožňuje zbavovať funkcie vedúcich zamestnancov aj bez udania dôvodu.

Mimoriadne rýchle čistky nastali v polícii, keď policajného prezidenta, ktorý sám odstupoval, vymenili ešte skôr, než stihol sám odísť. Koalícia vymenila aj riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

Teraz chcú do vedenia SIS dosadiť Pavla Gašpara tak, že obídu kompetenciu prezidentky Zuzany Čaputovej vymenovať riaditeľa tajnej služby na návrh vlády. V praxi sa má stať to, že nominant Smeru Pavol Gašpar do SIS nastúpi ako zamestnanec; súčasný námestník Tomáš Rulíšek by ho poveril vykonávaním ďalšej námestníckej funkcie, z ktorej by službu de facto viedol. Kreslo riaditeľa SIS je totiž momentálne voľné, keď z neho po obvinení musel odísť Michal Aláč.

10. Zmanipulovať volebné pravidlá

Ide o jeden z posledných krokov, ktorý mení demokraciu na autokratický režim. Zásadné zmeny volebných pravidiel v prospech svojej strany Fidesz urobil maďarský premiér Viktor Orbán, keď prekreslil volebné obvody a iné pravidlá volieb tak, aby mal väčšiu šancu vyhrať.

Vládna koalícia v tomto nie je tak ďaleko ako Maďari. Ambície zmeniť volebné pravidlá sa však už objavili. Hlas už minulý rok avizoval, že chce zmeniť volebný systém na kombinovaný – teda polovica poslancov Národnej rady by sa volila „po starom“ pomerným volebným systémom a polovica väčšinovým systémom, teda v 75 jednomandátových obvodoch. Takáto zmena by zvýhodnila veľké strany, teda aj Smer či Hlas a mohla by pomôcť ich zabetónovať pri moci.

Na takúto zásadnú zmenu by však bolo treba zmeniť ústavu, čo je bez pomoci opozície nemožné. KDH opakovane tvrdí, že by mohlo podporiť zmeny volebných pravidiel.

11. Získať kontrolu nad volebnou administratívou

Ani v tomto bode sa nedá povedať, že by ho vládna koalícia napĺňala.

Tento krok by umožnil zmanipulovať výsledky volieb, čo sa na Slovensku ešte nestalo a neuchýlil sa k tomu ani autoritársky Vladimír Mečiar.

Práve politici zo súčasnej koalície pred voľbami pritom varovali pred možnou manipuláciou volieb, takéto varovania zaznievali aj z dezinformačných médií. Po víťazstve Smeru vo voľbách táto téma zmizla.

Slovensko má pomerne prepracovaný systém kontroly volieb, ktorým by sa na rozsiahlejšiu manipuláciu volebných výsledkov prišlo. Išlo by o trestný čin, za ktorý hrozí až päťročný trest.

12. Opakujte kroky 1 až 11 ešte ráznejšie

Larry Diamond končí svojich dvanásť bodov konštatovaním, že autokracie na oslabovaní demokracie pracujú dlhodobo a opakovane a stále viac pritvrdzujú.