Kaliňák povedal v proruskom rádiu, že obranná dohoda s USA zostane. Američania sú vraj féroví

Rozhovory koaličných politikov v dezinformačných médiách majú svoje špecifiká. Ocitajú sa v takom priateľskom prostredí, že moderátorov musia skôr brzdiť v ich nahrávkach.

Prekvapený premiér Robert Fico musel nedávno spolupracovníkovi Hlavných správ vysvetľovať, že Slovensko nebude žiadať žiadny kus ukrajinského územia, hoci by si to v tomto proruskom portáli zrejme želali.

Podobnú situáciu zažil aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý pred pár dňami prijal pozvanie do jednej z relácií Slobodného vysielača.

Kaliňák sa aj v tomto rozhovore držal línie Smeru, napríklad nevyjasnené úmrtie Putinovho kritika Alexeja Navaľného prirovnával k samovražde bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, hoci táto bola opakovane prešetrená.

Tie najviac konšpiračne ladené názory však tlmil. Svojim hostiteľom napríklad odmietol potvrdiť teórie o tom, že vraždu novinára Jána Kuciaka si objednal niekto mocný zo zahraničia alebo že Američania už ovládli letisko Sliač.

Kaliňák: Američania sú korektní

Politik Smeru si spoluprácu s USA dokonca opakovane pochvaľoval. V rádiu, ktoré považuje Washington za najväčšie zlo, napríklad hovoril, že Američania na neho nikdy nevyvíjali nátlak, pokiaľ im dal najavo nejaké červené čiary. „Oni si, naopak, vážia partnerov, ktorí si vedia povedať svoj názor,“ povedal Kaliňák.

Hovoril tak zhodou okolností pred svojou prvou pracovnou cestou do USA vo funkcii ministra obrany, ktorá prebieha práve tento týždeň. Vo Washingtone by mal rokovať okrem iného o ponuke na americké bojové vrtuľníky Viper.

Predovšetkým však minister spolu so zástupcami slovenských ozbrojených síl oficiálne prevzal prvé kusy amerických stíhačiek F-16.

V spomínanom rozhovore ako vôbec prvý člen Ficovej vlády jasne povedal, že neplánujú rušiť ani obrannú dohodu s USA (DCA), ktorú niektorí politici Smeru pred dvoma rokmi označovali prívlastkom „okupačná“. Vysvetlil to potrebou „stability medzinárodného práva“.

„Raz uzavretú zmluvu tohto typu my ako vláda ani nemáme možnosť zrušiť, pokiaľ nie je porušovaná,“ povedal v Slobodnom vysielači.

Minister obrany pripustil len rokovania o čiastkových zmenách. Základ dohody DCA je podľa Kaliňáka v poriadku. Ide o rovnaký rámec, aký majú s USA podpísaný aj iné štáty NATO. V niektorých bodoch však môžu byť rozdiely.

Ako príklad uviedol spáchané trestné činy, ktoré majú americkí vojaci povinnosť hlásiť domácim úradom. V dohode medzi USA a Slovenskom je hranica takéhoto skutku stanovená na tri roky väzenia, v dohode medzi USA a Českom je to podľa Kaliňáka len rok.

Minister preto chce s Američanmi „otvoriť diskusiu“ o tom, aby sa takéto čiastkové rozdiely vyrovnali.

Referendum? Nespomínam si

Z predvolebných vyhlásení Smeru sa mohlo zdať, že vypovedanie DCA bude absolútnou prioritou novej vlády. „My nie sme politické trasorítky ani oportunisti. Ani v takých témach, ako je obranná dohoda, ktorú treba zrušiť,“ pripomenuli Aktuality.sk jeden z výrokov Roberta Fica.

Predseda Smeru ohlásil vo februári 2022 aj petičnú akciu za vypísanie celoštátneho referenda. „Súčasťou bude aj otázka, ktorá sa týka tejto zradcovskej dohody. Verím, že občania Slovenskej republiky jej povedia nie,“ hovoril Fico.

Keď sa však teraz Kaliňáka v Slobodnom vysielači spýtali na toto referendum, tak netušil, o čom je reč. „Toto s tým referendom neevidujem. Ja si to nepamätám ani predtým,“ odpovedal.

Miesto toho vysvetlil, že s rokovaniami o čiastkových zmenách sa ani veľmi neponáhľajú. Kaliňák si zatiaľ len dal spracovať porovnanie textov obranných dohôd s USA naprieč krajinami NATO. A približne do konca marca by si rád ujasnil, presne ktoré body by navrhol Američanom zmeniť.

„Na Slovensku je momentálne len minimum amerických vojakov, nemusíme sa ponáhľať,“ rozprával Kaliňák.

Žilinka, Blaha a zoznamy „zradcov“

Dohodu s USA schválila na prelome rokov 2021 a 2022 Hegerova vláda a neskôr aj parlament. Tomuto hlasovaniu však predchádzala niekoľko týždňov trvajúca hystéria, ktorá sa zo sociálnych sietí preliala až do ulíc. Priživoval ju aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý dohodu DCA porovnával s „dohodou“ o prítomnosti sovietskych okupantov z roku 1968.

Proti DCA sa vtedy zmobilizovala celá proruská dezinfoscéna. Napríklad kanál Slobodný vysielač, kde teraz Kaliňák hovoril o akceptácii zmluvy, zvolával ľudí do ulíc s tým, že ide o „poslednú šancu na záchranu Slovenska“.

Súčasný podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru zverejnil tváre poslancov, ktorí za dohodu hlasovali, aj s názvami obcí a miest, odkiaľ pochádzajú. Podobné zoznamy šíril aj súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS), nitriansky župan Branislav Becík (Hlas-SD) alebo politici z Republiky.

Napríklad vtedajšiemu poslancovi Jánovi Benčíkovi (Za ľudí, neskôr SaS) prišla skupina odporcov dohody aj do bytovky. Búchali mu na dvere, vyzývali ho, nech otvorí, nazývali ho udavačom a vlastizradcom. Vo vchode vylepili plagáty s textom „tu býva vojnový štváč“.

Kritici ďalej strašili ľudí tým, že Američania si vraj budú môcť na Slovensko tajne doviezť čokoľvek vrátane nukleárnych zbraní. „Je tam voľný pohyb vojakov po území Slovenska, polícia nemôže zastaviť konvoj a spýtať sa, čo vezú, kam idete. Táto zmluva je nevyvážená a zlá,“ hovoril Fico.

Aká je realita po dvoch rokoch?

Kaliňák teraz hovorí, že podľa tejto dohody zatiaľ Američania priviezli len jeden letecký agregát. Slovenským partnerom to riadne oznámili a dohodli sa na mieste skladovania. „Komunikácia bola vyrovnaná,“ povedal minister.

Oveľa miernejší je už v tejto otázke aj premiér Fico. Príležitostne aj on hovorí, že v zmluve bude žiadať určité „zmeny”, ale po voľbách si už nespomenul ani na referendum, ani na sľuby o jej zrušení.

V januári Fico hostil na úrade vlády delegáciu amerických kongresmanov, o dohode DCA tam však podľa účastníkov nepadlo ani slovo.

„Nevyšlo to na povrch a vyzerá to tak, že po voľbách to ani nie je priorita,” povedal po stretnutí s Ficom republikánsky senátor Mike Rounds.