Po voľbách môže prísť väčší štrajk učiteľov, hovorí organizátor vysokoškolského protestu
Aj vysokoškolskí učitelia by chceli vyššie platy a peniaze na opravy škôl. Môže to prísť po voľbách. Juraj Halas z Iniciatívy vysokých školách hovorí, že na jeseň alebo koncom roka môže prísť niečo viac ako tento štrajk.
Štrajk na vysokých školách trvá už tri týždne. Prečo tak dlho?
Vyhlásili sme ho od 15. februára za splnenie troch požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov a tie zatiaľ splnené nie sú. Preto štrajk pokračuje. A pokračuje aj preto, lebo cítime, že má podporu nielen medzi pedagógmi, ktorí sa zapojili, ale aj medzi študentmi.
Neopadol záujem verejnosti, predsa len ide o šiesty týždeň štrajku?
Je veľmi ťažké konkurovať v médiách predvolebným témam. Cítime, že sa prirodzene menej zaujímajú o naše akcie. Čím viac sa blížia voľby, tým je záujem menší. Dôležité veci sa však dejú aj bez širšieho záujmu televízií či verejnosti. Podarilo sa nám posilniť kontakty medzi vysokými školami a regionálnym školstvom, ktoré doteraz na neformálnej úrovni neexistovali. V budúcnosti, keď budú pokračovať boje za zlepšenie postavenia učiteľov, z nich môžeme vychádzať.
V sobotu sú voľby, očakávate, že dovtedy niekto vyhovie vašim požiadavkám?
Ťažko povedať. V posledných dňoch vidíme, že vláda schvaľuje investičnú pomoc investorom. Do posledného dňa môže vláda riadiť štát a môže disponovať peniazmi štátu. Ale aj v prípade, že sa to nestane, je štrajk dôležitý. Vyslal veľmi silný signál tejto aj budúcej vláde, že vysoké školy sa dokážu zastať regionálneho školstva.
Čo očakávate, že dosiahnete?
Ukázalo sa, že pre vysoké školy je dôležité, čo sa deje v regionálnom školstve. Za necelý týždeň sme pripravili štrajk, do ktorého sa zapojilo dvadsať vysokých škôl. Na niektorých pracoviskách to bola štvrtina zamestnancov. Ak by sme mali viac času na prípravu a na diskusie s ľuďmi, mali by sme väčšiu podporu, a práve na to sa do budúcna spoliehame. Takže štrajk berieme aj ako generálnu skúšku niečoho väčšieho, čo príde možno na jeseň možno neskôr v tomto roku.
Čakáte, že vám do soboty požiadavky splnia?
Sme stále v štrajku za ich splnenie. Osobne nepredpokladám, že by sa to do soboty stihlo.
Ako dlho bude ešte trvať štrajk?
Bude to závisieť aj od jeho podpory. Aj dnes aj včera sa prihlásili do štrajku ďalší ľudia. Ak budeme vidieť, že má zmysel v ňom zotrvať, lebo sa budú hlásiť noví ľudia, tak bude pokračovať. Závisí to aj na tom, ako sa dohodneme s Iniciatívou slovenských učiteľov.
Je možné, že sa vystriedate?
Nevylučujeme to.
Kedy? Keď štrajk preberali vysoké školy, hovorili, že tri týždne je veľa. Je to tak aj na vysokých školách?
Pre mnohých pedagógov sú tri týždne v štrajku naozaj hraničné, lebo mzdy na vysokých školách sa veľmi nelíšia od regionálneho školstva. Ale veľmi ťažíme z toho, že sa pridávajú nové fakulty. Minulý týždeň vstúpila do štrajku Fakulta informatiky a informačných technológií, ktorá prvý týždeň neštrajkovala a teraz je v štrajku štvrtina zamestnancov. To sa môže stať na ďalších fakultách a môže tak dôjsť k prirodzenému striedaniu v štrajku.
Nebude to tak, že v sobotu sú voľby, tak po nich skončíte štrajk?
Sobota je voľný deň, tak vtedy neštrajkujeme. Platí, že tento týždeň celý štrajkujeme.
Čo bude po voľbách?
Závisí to to od podpory štrajku a toho, na čom sa dohodneme s rodičovskými iniciatívami, učiteľmi a študentami. Vo štvrtok máme snem, kde sa stretnú všetky iniciatívy a budú hovoriť o tom, aký bude ďalší postup. Bezprostredne po voľbách aj v dlhšom horizonte.
Keď vidíte reakcie politikov a odozvy, stojí to za to?
Určite to stojí za to, aj keby bol náš štrajk symbolický, čo si nemyslím, lebo reálne prichádzame o mzdu, nie je to len gesto. Ale aj keby to bolo len symbolické gesto jednotlivcov, tak sme na vysokých školách urobili pre regionálne školstvo viac než dosiaľ urobili odbory. V roku 2012, keď bol nešťastný trojdňový štrajk, tak na Filozofickej fakulte odbory dali hlasovať, ako sa zapojíme a pomôžeme učiteľskému štrajku. Zvíťazila možnosť symbolickej podpory a neudialo sa vôbec nič.
Dohodli ste sa s Iniciatívou slovenských učiteľov, že keď sa vyriešia ich platy, budú sa riešiť vaše?
Nemáme žiadnu formálnu dohodu, ale už teraz cítime od zamestnancov vysokých škôl, ktorí sa zapojili, že je vôľa a dopyt po tom, aby sa niečo riešilo aj ohľadne požiadaviek vysokoškolských učiteľov.
Čo žiadajú?
Ide o mzdy, aj o to, aké je materiálne vybavenie na vysokých školách. Nemyslím ani tak prístroje, ako skôr budovy či zariadenia. Sú to veľmi podobné problémy ako v regionálnom školstve.
Základné a stredné školy hovoria, že im treba na dofinancovanie 400 miliónov eur. Koľko treba na vysokých školách?
Netrúfam si to odhadnúť. Treba urobiť analýzu. Ale teraz na nej nepracujeme.
Do štrajku sa zapojilo menej ako 600 zamestnancov. Nie je to málo?
Ak to vydelíte celkovým počtom, čo je 14-tisíc zamestnancov, tak je to málo. Keď sa ale pozriete na jednotlivé pracoviská, tak je tam aj 25 a viac percent štrajkujúcich. Napríklad na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave, Vysokej škole výtvarných umení, Fakulte informatiky a informačných technológií na STU aj inde. Čakáme, že v budúcnosti to bude lepšie.
Aj na týchto fakultách sú katedry, kde štrajkuje jeden učiteľ. Napríklad Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte. Čím to je?
Vychádza nám to tak, že na pracoviskách, kde robili členovia štrajkového výboru, podpora dosiahla 25 a viac percent. Pracoviská, kde sme nemali bezprostredný kontakt s ľuďmi, tam to bolo slabšie.
Aký je najčastejší dôvod, prečo ľudia nejdú štrajkovať?
Dôvody sú podobné ako v regionálnom školstve. Pre mnohých je štrajk pred voľbami v nesprávnom čase. To sme počuli veľakrát.
Vy si to nemyslíte?
Nie. Už sa štrajkovalo po voľbách aj uprostred volebného obdobia. Koniec volebného obdobia je vhodným termínom, lebo sa dá urobiť odpočet, čo reálne splnili zo svojich sľubov.
Aj keď je tesne pred voľbami, tak sa politici vyjadrujú ku štrajku menej ako napríklad na začiatku. Prečo?
Je to aj preto, že tak ako pre každého zamestnávateľa je štrajk nepríjemná téma, tak aj pre politikov ako našich zamestnávateľov je to tak. Je to pre nich nebezpečné, lebo veľmi ľahko sa im môže stať, že ak sa k nemu budú príliš hlásiť a podporovať ho, ta po pár mesiacoch budú musieť vysvetliť, prečo sú proti aktuálnemu štrajku.
Čo čakáte, že sa stane po voľbách?
Nemám očakávania. Nemyslím si, že bez ďalšieho tlaku automaticky splnia požiadavky. Myslím, že budú potrebné ďalšie nátlakové akcie.
Bude ďalší štrajk, či budete pokračovať?
Niečo sa určite bude diať, nenecháme to spať.
V utorok plánujete pochovávať školstvo. Bude to posledná veľká akcia pred voľbami?
Ak ide o verejné zhromaždenia, bude to do volieb najväčšia akcia. Bude to smútočný pochod naprieč Bratislavou, kde nás prídu podporiť aj kolegovia z Košíc.
Budú tam aj politici?
Veríme, že nie a ak budú, tak sa ich budeme snažiť odtiaľ vykázať. Nemáme záujem o podporu politických strán.
Na vašich akciách sú niekedy opoziční politici, ktorí vám aj vyjadrujú podporu. V minulosti premiér aj minister často štrajku vyčítali, že je za ním opozícia.
Na našej akcii minulý týždeň som videl len jedného opozičného politika. Keď sme videli, že je na čele pochodu, tak sme ho slušne požiadali, aby sa zaradil niekam ďalej, aby to nepoužíval na vlastné zviditeľnenie. Nemôžeme nikomu brániť, aby sa zúčastnil na verejnom zhromaždení, ale nehlásime sa k podpore politickej strany.
Nevymohli by ste si viac, ak by ste mali politickú podporu?
Nemyslím si to. Spoločnosť je veľmi polarizovaná a to nielen na dva smery, ale na niekoľko. Ak sa k niekomu prihlásime, tak stratíme u iných podporu. A viac ako 20 ročné skúsenosti ukazujú, že žiadna časť toho spektra nie je schopná a ani zrejme ochotná nič zásadné pre školstvo urobiť. Snažíme sa k tomu pristupovať bez ilúzií, že teraz príde nejaký politik a pomôže nám.
Takže nemáte vysnívaného ministra školstva?
Osobne, rozhodne nie.
Keď štrajkovali základné a stredné školy, rozvrátilo to kolektívy. Ako je to na vysokých školách?
Je to oveľa miernejšie. Je to dané povahou vysokých škôl, ktoré sú slobodnejšie inštitúcie, verejný život na ne viac patrí. Nestretli sme sa s negatívnou či nenávistnou reakciou. Dostal som nejaké anonymné maily, ale že by mi to povedali do očí, to nie.
Reakcie vedenia fakúlt sú rôzne. Zažili ste, že by boli tlaky z vedenia, aby sa učitelia do štrajku nezapojili?
Na vlastnej univerzite som to nezažil. Vedenie bolo ústretové. Rektor nám prvý týždeň poskytol aulu, kde sme mali podujatia. Dekani jednotlivých fakúlt tolerujú študentom absencie. Aj na Univerzite Mateja Bela či Trnavskej univerzite je to podobné. Ale stretli sme sa aj s tým, že rektor Prešovskej univerzity sa pokúsil opatrením zabrániť zamestnancom, aby organizovali verejné podujatia. Má na to nárok, nebolo to protiprávne, ale zdá sa nám to v rozpore s poslaním a duchom univerzity. Preto na to upozorňujeme a demonštrácia v Prešove v stredu je proti tomuto zameraná. Ale bol to jediný prípad, o ktorom vieme.
Aký bol pre vás najsilnejší moment štrajku?
V deň vyhlásenia štrajkovej pohotovosti, keď bola posledná demonštrácia Iniciatívy slovenských učiteľov. Čítali sme vyhlásenie o tom, že vstupujeme do štrajku. Boli tam zástupy učiteľov, učiteliek a vychovávateliek, ktoré začali skandovať ďakujeme. Vtedy som si povedal, že to stojí za to, bez ohľadu na ďalšie dôsledky.
Čo sa stane na školách, keď sa skončí štrajk, aká bude atmosféra?
Už teraz sa ukazuje, že štrajk na univerzitách vyvetral. Pre zamestnancov univerzít aj študentov sa vytvoril priestor na diskusie napríklad aj o tom, na čo sú dobré univerzity, či vzdelanie. Sú to diskusie, ktoré určite potrebujeme. Ak aj štrajk nepriniesol splnenie požiadaviek, tak univerzitám prospel.
Sú študenti aj pedagógovia zvyknutí diskutovať?
Líši sa to od školy aj odboru. Na univerzitách je prirodzený ostych. Niekde sa nám ho podarilo prekonať, inde nie. U nás na fakulte sme mali plnú poslucháreň a hovorili sme o tom, čo si myslia. Niekde to bolo rozpačitejšie.
Čo najviac prekáža študentom?
Často hovorili o mechanickosti vzdelávania. Majú trochu pocit, že sa univerzity menia na fabriky absolventov. A taký pocit majú aj mnohí pedagógovia. V tom sa zhodujeme.
Aká je podpora študentov?
Vnímam ju ako veľkú. Ale na jednotlivých školách sa to líši. Ale tu je intenzívna. Až tak, že niektoré akcie robili viac študenti ako my. Bez nich by štrajk vyzeral úplne inak.
Naozaj sú nespokojní s výučbou?
Určite sú nespokojní s mnohými vecami, ktoré sa týkajú ich študentského života, ale mnohí pochopili, o čo ide. Mnohí sa stanú učiteľmi a ak nie, stanú sa rodičmi a ich deti pôjdu do škôl. Mnohí z nich jasne chápu, že ide o to, aký charakter bude mať naše školstvo v budúcnosti.
Stretli ste sa s tým, že by politici volali vedeniu škôl, aby štrajku zabránili?
Takúto informáciu nemám.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
