Zemanov hovorca: Pri migrantoch radšej veríme arabskému princovi než generálovi NATO

Hovorca prezidenta Miloša Zemana JIŘÍ OVČÁČEK je dnes v pozícii, že stačí, aby napísal niečo na svoj Facebook, a už je z toho článok na českých portáloch. Stal sa totiž celospoločenským fenoménom: parodujú ho v seriáloch, zakladajú mu falošné profily na sociálnych sieťach, karikujú ho spolu so Zemanom. 

Zatiaľ najviac sa preslávil hľadaním neexistujúceho článku novinára Ferdinanda Peroutku s názvom Hitler je gentleman. Prezident Zeman pred rokom odkázal na tento článok, aby ilustroval, že Peroutka ako intelektuál zlyhal. Súd však tento týždeň prikázal Zemanovej kancelárii, aby sa za tento výrok ospravedlnila. 

Ovčáček si aj tak svoju prácu ďalej užíva. „Práca ma baví. Svoje karikatúry dokonca zbieram,“ hovorí v rozhovore pre Denník N.

Čo je najťažšie na funkcii hovorcu prezidenta Zemana?

Najťažšia nie je samotná práca hovorcu, ale administratíva. Som totiž zároveň riaditeľom tlačového odboru, takže musím vypĺňať aj rôzne dotazníky, podpisovať dokumenty a podobne.

Komunikácia s novinármi pre vás náročná nie je?

To je časť práce, ktorá ma nesmierne baví.

Hovorcom ste dva roky, kedy ste sa najviac zapotili?

To je obľúbená otázka. Adrenalínové situácie mám rád, pretože sú nesmierne tvorivé a vytvárajú tlak na to, aby sa človek ešte viac zlepšoval. Veľmi zaujímavé obdobie sme zažívali na jeseň 2014 okolo výročia 17. novembra (po Zemanovi vtedy na zhromaždení hádzali vajíčka a ukazovali mu červené karty – pozn. red.).

Druhý deň po tej demonštrácii som mal tlačovú konferenciu, boli sme permanentne pod paľbou. Už vtedy som však hovoril novinárom, že stačí počkať pár mesiacov a popularita pána prezidenta sa nielenže vráti na pôvodnú úroveň, ale dokonca ešte vzrastie. To sa napokon aj stalo.

Takže keď ste nedávno museli vysvetľovať prezidentov bonmot, že politikov je možné odstrániť voľbami alebo kalašnikovom, to bola už len rutina?

Okolo toho nebola žiadna dráma, venovali sa tomu len niektorí komentátori. Každý, kto chcel ten výrok pochopiť, tak ho pochopil. A tá nadväzujúca situácia, keď pán prezident pred pár dňami dostal od hejtmana Libereckého kraja historický samopal Sudajev, sa už zaobišla bez akýchkoľvek hlbších otázok. Dostal akurát dve otázky cez SMS.

V súčasnosti ste najznámejším českým hovorcom. Užívate si to?

Je pravda, že za minulý rok som bol najcitovanejším hovorcom v Česku, čo potvrdilo výsledky z predošlého roku. To je však dané tým, že pán prezident sa rozhodol byť veľmi aktívnym vo svojej funkcii. A tomu zodpovedá aj veľmi aktívny hovorca. Ja to rešpektujem a vo svojej podstate mi to aj vyhovuje.

Vy ste však často ešte aktívnejší. O ministrovi pre ľudské práva Jiřím Dienstbierovi ste povedali, že mal prezývku „vzteklé štěně“. Je na mieste, keď sa hovorca takto vyjadrí o členovi vlády?

Dotyčnému nemenovanému ministrovi bez portfeja sa hovorilo „vzteklé štěně“ vo volebnom štábe pána prezidenta. Moje výroky sú niekedy tvrdšie, niekedy mäkšie. Môžem vás však ubezpečiť, že všetky výroky, ktoré hovorím verejne, diskutujem s pánom prezidentom.

Nie je to skôr tak, že hovoríte aj veci, vrátane osobných poznámok, ktoré si prezident nemôže dovoliť povedať?

Úlohou hovorcu nie je len tlmočiť názory prezidenta republiky, ale aj brániť názory prezidenta republiky. K tomu mám nejaký akčný rádius, v ktorom sa pohybujem. Ale znovu hovorím, že vždy to vyhlásenie vychádza z názoru prezidenta republiky.

Klasickým príkladom bolo posledné výročie 17. novembra, keď som verejne napísal, že pán premiér Sobotka sa stal hlasom médií, nie hlasom národa. V tom som len nadviazal na oficiálny prejav pán prezidenta (premiér Sobotka vtedy kritizoval Zemana, že vystúpil po boku ľudí z xenofóbneho Bloku proti islamu – pozn. red.).

Ste už asi zvyknutý, že vám stačí napísať status na Facebook a hneď z toho médiá robia článok. Až sa zdá, že im v tomto nadbiehate.

Viem, že sú novinári, ktorí sledujú, čo píšem na Facebook a na Twitter, a je na nich, či to následne publikujú. Beriem to tak, že je mojou povinnosťou reagovať, keď sa objaví slovný útok na pána prezidenta, či už v médiách, alebo z úst niektorého politika. Pretože niektorí politici, zvlášť z TOP 09, majú pocit, že keď zaútočia na pána prezidenta, získajú tým body u voličov. Hoci v praxi sa to veľmi neprejavuje.

Takže vždy len reagujete na to, čo sa deje?

Tie moje statusy sú na 99 percent reakciou a vždy sú v intenciách názorov pána prezidenta. Preferujem aktívnu komunikačnú politiku. Nečakám, kým všetci na pána prezidenta zosypú, aby som potom prešiel do obrany.

Okrem toho, že ste najcitovanejší hovorca, ste aj naviac parodovaný. Čím si to vysvetľujete?

Myslím, že je to dané predovšetkým tým, že zastupujem pána prezidenta, čo zvádza k rôznym karikatúram a paródiám. Okrem toho je pre novinárov lákavé, keď takýmto spôsobom môžu vytvárať dvojicu. Ja dokonca tieto karikatúry zbieram.

Hovorcov prezidentov Klausa alebo Havla neparodovali. Nepomáha tomu i váš svojrázny prejav a možno aj vonkajší imidž?

Myslím si, že s mojimi predchodcami sa to porovnávať nedá. Ich prezidenti neprešli priamou voľbou. Ako som spomínal, pán prezident sa rozhodol pojať funkciu aktívne, preto aj ja musím byť výrazným hovorcom. Inak tomu veľmi nepomáham. Nosím zásadne jeden druh obleku, ktorý zodpovedá hradnému protokolu, pričom jediné, čo si môžem dovoliť, sú výrazné okuliare a kravata.

Neobávate sa toho, že do konca svojho profesného života zostanete zaškatuľkovaný ako Zemanov Ovčáček?

Počítam s tým, že to tak bude. Už teraz som zaškatuľkovaný preto, že som pracoval v komunistických Haló novinách (stranícky denník Komunistickej strany Čech a Moravy – pozn. red.), pribudne teda len nová škatuľka. Taká je naša spoločnosť. Vždy však budem mať dobrý pocit z toho, že som tú prácu zobral. Už som robil rôzne práce, vrátane toho, že som brigádne vykladal kamióny, ale toto je jednoznačne najlepšia práca, akú som mal.

Počas prezidentskej voľby ste ešte pracovali ako novinár. Volili ste vtedy Miloša Zemana?

Nemal by som to príliš prezrádzať, ale áno, volil som ho v prvom i druhom kole. Som ľavicovo zameraný a chcel som, aby prezidentom bol ľavicový politik. Ale zároveň, aby to bol prezident, ktorý bude konzervatívne ľavicový.

Je niečo, v čom ste ako volič nespokojný?

Bude to znieť neuveriteľne, ale nemám dôvod k nespokojnosti. Miloša Zemana poznám od roku 2008, keď som s ním robil rozhovor ako novinár. Vyhovuje mi jeho názorová hladina, ktorú by som nazval ako konzervatívny socialista.

To, že rozdeľuje spoločnosť a vyvoláva averzie, vám neprekáža?

Pán prezident má podporu, ktorá presahuje 70 percent obyvateľov. Teraz považuje za svoju veľkú úlohu pre ďalšie obdobie, aby zjednotil zvyšných 30 percent (sedemdesiatpercentnú podporu Zemanovi namerala agentúra Sanep, podľa agentúry akadémie vied CVVM mu dôveruje 59 percent Čechov, no podpora rastie – pozn. red.).

Proti Zemanovi vystupujú napríklad rektori vysokých škôl, ktorí sa 28. októbra odmietli zúčastniť oslavy založenia republiky. Nie sú tie priekopy príliš hlboké?

Pokiaľ sa bavíme o tejto skupine ľudí z takzvanej elity, z ktorých si viacero osobností vážim, ide o jedno percento obyvateľov, možno menej. Pred rokom by však ešte nikto neveril ani tomu, že pán prezident bude mať takú podporu, akú má dnes. Jednoducho platí premisa, že pán prezident spoločnosť zjednocuje.

Súhlasili by ste s názorom, že sa česká spoločnosť radikalizuje?

Väčšina českej spoločnosti sa rozhodne neradikalizuje, vyjadruje len určité obavy spojené s migračnou krízou. Radikalizujú sa okraje spoločnosti, napravo i naľavo, čo je však len minimálny počet ľudí. Došlo síce k prípadom, keď od verbálnych činov prešli k násilným, našťastie však dobre pracuje polícia, ktorá zasahuje proti obom týmto extrémom.

Nepomáha týmto trendom aj prezident Zeman? Napríklad vianočným prejavom, ktorý zakončil vyhlásením „táto krajina je naša“?

Pán prezident sa snaží tieto obavy nielen ventilovať, ale aj artikulovať. Pokiaľ budú všetci politici hovoriť, že je všetko v poriadku, že musíme len mlčať a usmievať sa, budeme dávať voľné pole pôsobnosti práve tým okrajovým skupinám. Najväčšie napätie v spoločnosti totiž vyvolávajú politici, ktorí pred pravdou zatvárajú oči a ešte k tomu moralizujú.

V prejave prezident hovoril, že Európa čelí organizovanej invázii. Druhý najvyšší muž NATO generál Petr Pavel pritom povedal, že takáto špekulácia nemá žiadnu oporu v spravodajských analýzach.

Pan generál Pavel každú chvíľu hovorí niečo iné. Jeden čas tvrdil, že najväčším nebezpečenstvom je Islamský štát, teraz zas tvrdí, že najväčším nebezpečenstvom je Rusko. Pán prezident vychádza z niekoľkých zdrojov. Prvým je skutočnosť, že na území Turecka pôsobia desaťtisíce prevádzačov, čo je jasná indícia, že ide o organizovanú záležitosť. Stal sa z toho taký zvláštny turistický biznis.

Po druhé: prezident viedol rozhovory s arabskými predstaviteľmi, napríklad korunným princom Spojených arabských emirátov alebo ministrom zahraničných vecí Marockého kráľovstva. Počas ich rozhovorov som bol prítomný. Obaja títo predstavitelia zdôrazňovali, že ide o aktivity Moslimského bratstva. To si myslím, že je veľmi zaujímavá informácia, pretože prichádza priamo z arabského sveta. A nie z Prahy alebo z diskusií v rámci stredoeurópskeho priestoru, kam môžeme zaradiť aj pána generála Pavla.

Marocký minister a korunný princ Spojených arabských emirátov sú pre prezidenta dôveryhodnejšie zdroje než predstaviteľ NATO?

Sú to ľudia, ktorí pôsobia priamo v regióne, poznajú to prostredie a nie sú uzavretí v Bruseli. To je veľmi dôležité. Okrem toho, vyjadrenia generála Pavla sú v rozpore napríklad aj s vyjadreniami predstaviteľov spolkovej rozviedky (Ovčáček sa odvoláva na správu nemeckej služby BND, podľa ktorej sa v Afganistane sformovala sieť prevádzačov. To, že by pohyb utečencov niekto riadil, sa v nej však nepíše. Riaditeľ Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) naopak nedávno povedal, že za nárast počtu migrantov môže vojna, chudoba a teror – pozn. red.)

Slovenský prezident v novoročnom prejave prízvukoval, že je chyba, ak migračná téma odvádza pozornosť od domácich problémov. Vy tento názor nemáte?

Pán prezident Kiska má nepochybne pravdu v tom, že táto veľká téma, ktorá sa týka bezpečnosti Európy, nemôže zakryť domáce témy. Preto aj prezident Miloš Zeman rozvíja témy, ako je zavedenie referenda alebo majetkových priznaní. Určite nemôžeme zabúdať na veci, ktoré sa týkajú každodenného života.

Vy však viete, že keď prezident povie „táto krajina je naša“, tak médiá budú venovať pozornosť tomuto výroku, nebude ich zaujímať referendum.

Samozrejme, že vzhľadom na akútnosť migračnej témy je pre médiá i pre verejnosť zaujímavejšia tá časť prejavu, ktorá sa týka migrácie. No pán prezident sa v prejave vyjadroval aj k ekonomickým otázkam a otázkam rozvoja Českej republiky. A môžem vás ubezpečiť, že aj počas svojich výjazdov do krajov rieši praktické záležitosti. Naposledy v rámci návštevy Libereckého kraja riešil záchranu vysielača na Ještěde. Lenže pre médiá nie je také atraktívne, keď na návštevu k prezidentovi príde napríklad minister životného prostredia.

Ako by ste popísali vzťah Miloša Zemana k slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi? Je známe, že udržiavali kontakty aj v čase, keď bol Zeman politickým dôchodcom.

Určite je to priateľský vzťah. Pán prezident vo februári vystúpil v Bratislave na konferencii Sociálna demokracia v 21. storočí a podporil Roberta Fica vyhlásením, že je to jediný výrazný ľavicový politik v strednej Európe. Je celkom logické, že ľavicový prezident prejavuje náklonnosť ľavicovému premiérovi.

Zaujímavé však je, že si priateľskú cestu našiel aj k prezidentovi Andrejovi Kiskovi, hoci spolu názorovo mnohokrát nesúhlasia. Veľmi rád spomínam na ich posledné stretnutie na summite V4 v Maďarsku. Novinári pri tom nie sú, ale ich diskusie bývajú veľmi priateľské. Čo viac si priať v rámci česko-slovenských vzťahov?

Čo prezident Zeman očakáva od parlamentných volieb na Slovensku?

Pán prezident situáciu, samozrejme, sleduje. Podľa prieskumov to vyzerá na veľmi zaujímavú situáciu, ale záleží na slovenských voličoch, či dajú prednosť jednofarebnej vláde alebo vláde strany doplnenej o koaličného partnera.