Fico slovami o Západe, ktorý živí vojnu, uráža aj Česko, vraví Petros Michopulos z podcastu Kecy a politika

Petros Michopulos (53) je politický marketér, v 90. rokoch pracoval napríklad na kampani Miloša Zemana. Spolu s komentátorom Bohumilom Pečinkom pripravuje podcast Kecy a politika.

V rozhovore hovorí:

• ako v Česku zarezonovali najnovšie Ficove výroky o Ukrajine;
• prečo mal potrebu sa voči Ficovi ohradiť aj premiér Fiala;
• v čom sa v otázke vojny líši Fico od Andreja Babiša;
• aj čo prezradil samit V4 v Prahe.

Na Slovensku v posledných dňoch zarezonovalo vydanie vášho podcastu, kde sa venujete postojom Roberta Fica k vojne na Ukrajine, ktoré predniesol v súvislosti s druhým výročím ruskej agresie. Stáli tieto Ficove výroky za pozornosť?

Je to predseda vlády susedného štátu, ktorý v Česku považujeme za bratský. Čokoľvek sa deje v najvyšších poschodiach slovenskej politiky, je dôležité pre komentovanie aj na českej politickej scéne. Aj po 30 rokoch sa naše politické scény ovplyvňujú, ukazujú si vzor či cestu.

Do akej miery Ficove slová o „falošnej démonizácii Putina“, o tom, že „Západu nevychádza stratégia využiť konflikt na Ukrajine na zničenie Ruska“, či o tom, že „Západ podporuje zabíjanie Slovanov“, mali ohlas v českých médiách?

Mám pocit, že o tom písali takmer všetky médiá, výrokom Fica sa venovali asi všetky televízie. Tieto vyjadrenia mali súbeh s rokovaniami v Paríži a plánovaným stretnutím premiérov V4. Čokoľvek, čo v predvečer takejto schôdzky povie premiér, ktorý sa jej má zúčastniť, je počuť.

Čo bola prevažujúca emócia z Ficových slov?

Väčšinovou reakciou v médiách bol trochu šok, moja reakcia bola vlastne radostná. Povedal som si – super, aspoň vieme, s kým máme česť a akú uniformu má na sebe Robert Fico. Je pekné vidieť, že má na sebe ruskú uniformu, lebo presne vieme, na čom sme. Vieme presne, že Robert Fico tancuje kazačok, aký mu hrá Vladimir Putin.

Existuje v Česku relevantný politický aktér, ktorý by sa k slovám Roberta Fica – tak, ako boli prednesené – vedel bez okolkov prihlásiť?

Už keď sa k tomu vyjadrovali, úplne bez problémov sa k tomu prihlásili politici SPD (strany Svoboda a přímá demokracie Tomia Okamuru – pozn. red.). Ale SPD je u nás súdne uznaná fašistická strana, takže ma to vôbec neprekvapuje. K tomu, čo povedal Robert Fico, sa nedokázal prihlásiť ani Andrej Babiš, ktorý nikdy nemal odvahu hovoriť takéto veci. Samozrejme, piate kolóny Moskvy, ktoré tu máme, s Ficovými výrokmi nemali žiadny problém. Hovoria niečo podobné.

V čom je pri tejto téme rozdiel medzi Robertom Ficom a Andrejom Babišom?

Andrej Babiš do dneška neurobil taký výrazný coming out v ruských farbách ako Robert Fico. A myslím si, že to tak ani nemá. Veľmi dobre si uvedomuje, že nemá rovnakých voličov, ako má Robert Fico, a že keby hovoril rovnaké veci, tak by o časť voličov mohol prísť. A to nechce. Andrej Babiš v Česku tancuje na lane.

Časť politikov jeho hnutia ANO sa stavia výrazne proti Rusku, časť lavíruje, a spoločne to zakrývajú rétorikou, že sú hlavne za mier. Čo je fakticky tiež podpora ruskej politiky, ale nie je to tak zrozumiteľne povedané, ako to hovorí Fico. Je to sofistikovanejšie, je to hra s príborom v ruke. Robert Fico má v rukách sekeru. Alebo valašku.

Aj Fico hovorí o mieri, neustále opakuje, ako Euŕopska únia nemá na vojnu na Ukrajine iné ako vojenské riešenie. V čom ide ďalej v porovnaní s Andrejom Babišom?

Andrej Babiš nehovorí, že existuje plán NATO, aby sa Slovania vraždili medzi sebou. Andrej Babiš nehovorí, že vojnu rozpútali ukrajinskí nacisti. Či si to myslí, to neviem. Ale v tomto smere, v rétorike proti EÚ a NATO, je opatrnejší, aj pre svoje obchodné záujmy.

Babiš, na rozdiel do Fica, nehrá politickú hru srdcom. Chce získať voličov proruských strán, tak im nadbieha a hovorí ich jazykom, ale nechce prekročiť nejakú hranicu. Pri Ficovi nie je novinka, že toto hovorí. Myslím si, že tomu verí a že je ruskou propagandou pohltený. Opakuje ju z presvedčenia, nie z taktických dôvodov.

Ak by mal Babiš v Česku dostatok voličov, ktorí by počúvali na výroky, ktoré hovorí Robert Fico a ktorí by mu zabezpečili víťazstvo vo voľbách, hovoril by to isté ako Fico?

Jasné. O tom vôbec nepochybujte. Ale nemá ich. Preto musí opatrne vážiť slová, aby nevydesil stredových voličov, ktorí nechcú počuť to, čo hovorí Robert Fico.

Čo považujete na Ficovom postoji k Rusku a vojne za najväčší paradox? Kde si Fico najviac protirečí?

Paradox je celá konštrukcia s volaním po mieri v čase, keď ruská armáda na Ukrajine masakruje desaťtisíce ľudí. Je to podobná konštrukcia, ako keby sme chceli v roku 1943 od Spojených štátov, aby pomáhali spojencom a dodávali im zbrane, ale zároveň jazdili do Berlína rokovať s Hitlerom o mieri.

V roku 1943 sme od Ameriky očakávali, že nám pomôže Hitlera poraziť, a až potom sa dohodneme, ako budú vyzerať mierové rokovania. Samozrejme, žijeme v inej dobe. Nejaké kontakty s Ruskom v dohľadnej dobe – do roka, dvoch – pravdepodobne prebehnú. Ale to nemôže byť súčasťou mainstreamovej politiky.

Prečo?

Lebo inak je to kolaborácia. Aj v predchádzajúcich konfliktoch podobného typu, v Kórei, Iraku či Iráne, prebiehali nejaké rokovania. Ale tieto rokovania nepovedú ani Robert Fico, ani Andrej Babiš. Nech si Robert Fico myslí, čo chce, je naďalej predsedom vlády členského štátu Európskej únie a NATO.

Vladimir Putin a ďalší ruskí politici nám deň čo deň v televízii hovoria, že na nás chcú hodiť jadrovú bombu, dobyť Berlín a Londýn a zničiť Západ. Tu je rozdiel medzi Ficom a Babišom: Andrej Babiš si uvedomuje, že súčasťou Západu sme aj my. Robert Fico sa od Západu dištancuje, podobne ako Viktor Orbán.

V poslednom vydaní podcastu ste sa napríklad pozastavili nad tým, že Fico na jednej strane podsúva, že Rusko nebolo na začiatku konfliktu a že je falošne démonizované, ale zároveň žiada bezpečnostné záruky od Západu. Z toho, ako poznáte politikov jeho rangu – on si tieto rozpory uvedomuje? Len cynicky ráta s tým, že to voliči prehliadnu?

Nedokážem povedať, či si to Fico vnútorne uvedomuje alebo nie. Asi by som si skôr tipol, že na tieto typy úvah je v Smere skôr Robert Kaliňák než Robert Fico. Ale tak to je. Nemôžete na jednej strane hovoriť – vy všetci na Západe ste zlí na môjho kamaráta Vladimira Putina, to vy ste ho vyprovokovali, aby rozpútal vojnu; a na druhej strane volať – poďte mi všetci pomôcť, lebo čo ak náhodou napadne aj mňa.

Je to úplná schizofrénia. Prečo plače, prečo rieši bezpečnostné záruky pre Slovensko, keď predpokladá, že Vladimir Putin vypočuje jeho túžbu po mieri? Z tejto logiky by predsa Putin mal považovať Fica za mierového človeka, ktorému nič neurobí.

Možno v hlave ráta s iným nepriateľom, pred ktorým nás mala chrániť S-300, ktorú sme poslali na Ukrajinu.

Akým? Bojí sa Čechov? Alebo svojho kamaráta Viktora Orbána? Koho sa bojí?

Chápem, že to nemá žiadnu logiku.

Je to úplne smiešne. Ficov prejav pred schôdzkou v Paríži bola operetná estráda. Nedokážem si predstaviť, že by takto hlúpy prejav predniesol niekto u nás. Takýto hlúpy prejav by nemal ani Tomio Okamura. V českom politickom prostredí by sa mu totiž všetci smiali.

Fico prišiel s tým, že ide zabrániť vyslaniu slovenských vojakov na Ukrajinu, i keď jediný, kto by niečo také mohol navrhnúť, je jeho vlastná vláda.

No samozrejme.

Jeho voliči tomu možno nerozumejú.

Možno je to tak, že ani Robert Fico si nemyslí, že Vladimir Putin je dobrý človek. Uvedomuje si, že je to gangster a masový vrah. A bojí sa, že by nejako mohol vyprovokovať Putina k útoku na Slovensko. Naozaj neviem, čo tým prejavom myslel, lebo predpokladám, že vaša legislatíva je rovnaká ako naša, a že vysielanie vojakov – kamkoľvek – schvaľuje vláda.

Keď politik potrebuje prekryť nejaké témy v domácej politike, strašenie je vždy dobrý nástroj, nie?

V tomto je Robert Fico veľmajster. Ale myslím si, že je dosť inteligentný na to, aby svoje prejavy prednášal tak, aby aspoň držali pohromade a neprotirečil si v priebehu dvoch minút. Myslel som si, že je lepší sekáč. Jeho prejav pred odchodom do Paríža bol naozaj hlúpy. Naozaj sa málokedy vidí, aby politik na takejto úrovni hovoril takéto hlúpe veci. Aj Viktor Orbán je vo svojich vyjadreniach prefíkanejší.

V čom bol Ficov prejav hlúpy?

Vraždenie Slovanov medzi sebou, to je naozaj veľká vec. Rovnako ako konštrukcia s vysielaním vojakov, konštrukcia s tým, že vojnu vyprovokoval Západ – ktorého je Fico súčasťou – a aj salto mortale od „Putina démonizujete“, ale dajte mi bezpečnostné záruky, pre prípad, že by ma tento dobrý človek chcel napadnúť tiež.

Fico pritom bezpečnostné záruky má, je predsedom vlády v členskom štáte NATO a Európskej únie. Aké ďalšie záruky chce? Ak chce záruku, že ho Putin nenapadne, nech si ide o ne prosiť Putina. Tie mu nikto v Európe ani v Amerike nedá. Západ neriadi Putina, ten sa riadi sám.

Voči Ficovým postojom sa na tlačovej konferencii cez víkend ohradil aj – z môjho pohľadu väčšinou veľmi zdržanlivý – český premiér Petr Fiala. Ako si to vysvetľujete?

Po prvé preto, lebo sa to už dotýka aj nás v Česku, a po druhé preto, lebo doslovné opakovanie ruskej propagandy, vytvorenej v GRU (ruskej vojenskej spravodajskej službe – pozn. red.) je priveľa aj na zdržanlivého Petra Fialu. Ako povedal aj na tlačovke, kladenie vencov na hrobe Gustáva Husáka, ktorý chcel Slovensko pripojiť k Sovietskemu zväzu, privodil nám dvadsať rokov veľmi nepríjemnej normalizácie a súhlasil s okupáciou Československa sovietskymi vojskami, dokázal prejsť mlčaním.

Je to vec slovenských politikov, koho chcú mať ako svätého na oltári. Ale vo chvíli, keď sa Fico dotýka a spochybňuje českú bezpečnosť a české motivácie, a fakticky tvrdí – keďže Česko sa ešte cíti byť súčasťou Západu – že my sme vyprovokovali vojnu, že sme súčasťou komplotu, ktorého výsledkom je vraždenie sa Slovanov medzi sebou, tak to už je priveľa.

Je to tak, že v tomto bode už Fico uráža Českú republiku?

Samozrejme. Nielen Českú republiku. Ozval sa aj poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski. Poliaci to cítia rovnako.

Ako sa v Česku vnímalo Ficovo rozhodnutie položiť Husákovi na hrob veniec?

Sarkasticky poznamenám, že si mohol vybrať ešte dva horšie hroby. Vybral si tretí najhorší…

Prvý bude asi Tisov, ale neviem, ktorý je ten druhý horší hrob.

Hlinka má tiež niekde hrob, alebo nie?

Hlinka je na Slovensku vnímaný menej kontroverzne ako Husák.

V Česku nie. Pre nás, pre väčšinu Čechov je dosť nepochopiteľné klaňať sa Husákovi. To u nás robia len komunisti, ktorí nemajú predsedu vlády. A to ešte nie takto spektakulárne. Robert Fico asi vníma, že jeho voliči – či veľká časť verejnosti na Slovensku, o ktorú sa opiera – vníma Gustáva Husáka inak, ako ho vnímame v Česku.

U nás skončil Husák siedmy v ankete Najväčší Slovák.

Potom je to asi pochopiteľné.

Čo vám prišlo najzaujímavejšie na stretnutí premiérov V4, ktoré nasledovalo po konferencii v Paríži a Ficových výrokoch o vojne?

Zaujímavých momentov tam bolo veľa. Bolo to po prvý raz, čo sa počas stretnutia premiérov V4 uskutočnila takáto výrazná demonštrácia proti jednému z účastníkov. To sa nikdy nedialo. Znamená to, že Robert Fico – a tak trochu aj Viktor Orbán – protestujúcich nenechali chladnými. Ďalšia vec, celý aranžmán schôdzky, keď sa český a poľský premiér Petr Fiala a Donald Tusk stretnú najprv zvlášť, naznačuje, že formát V4 je vlastne mŕtvy a z veľkej časti prekonaný.

Čiže by mal byť zrušený?

Môžeme viesť debatu, či je mŕtvy natoľko, aby sme ho úplne rozpustili, alebo len neviedli na najvyššej úrovni. A nechali ho len ako platformu pre regionálnu či kultúrnu spoluprácu či výmenu detí v táboroch. Pretože zjavne ani Poliakom, ani Čechom v tejto situácii nie je úplne príjemné stretávať sa so slovenským a s maďarským premiérom. Nakoniec, aké pokračovanie mala schôdzka? Tuska s Petrom Fialom prijal český prezident, Orbán s Ficom išli na privát Miloša Zemana, a potom sa ešte Orbán stretol s Václavom Klausom. Svoj k svojmu.

Výpovedné?

Súčasní exponenti záujmov Ruska vo funkcii premiérov sa stretli s bývalými exponentmi záujmov Ruska vo funkcii prezidentov.

Nemali by sme sa Miloša Zemana zastať? Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, korigoval svoje minulé postoje v miere, v akej to Robert Fico neurobil.

Urobil to len v jednom vyhlásení, tesne po vypuknutí vojny. Potom to už viac-menej nikdy nezopakoval a jeho ďalšie kroky znovu viedli späť do sveta ľudí volajúcich po mieri a spochybňujúcich politiku Západu. Aj z toho, aké politické subjekty v Česku podporuje, s akými politikmi sa stretáva a aké dáva teraz vyhlásenia na tému vojny, vidno, že Miloš Zeman sa nezmenil. Len bol prvé dva dni v šoku. Bál sa, aby ho rozzúrený dav odniekiaľ nevytiahol a nevyhodil z okna. Zotrváva na pozíciách, kde bol dlhodobo.

V Česku sa objavili hlasy, aby Fiala stretnutie V4 zrušil, lebo pri zostave, ktorej polovicu tvoria Fico a Viktor Orbán, nemá zmysel. Mohlo sa zrušiť? Čo by to ukázalo?

Mohlo sa zrušiť, ale nie v súčasnej konštelácii. Petr Fiala nie je politik, ktorý by reagoval takto impulzívne a emotívne, v akejkoľvek politickej situácii, vlastne ani životnej. No ak by stretnutie nebolo plánované v Prahe, ale vo Varšave, je celkom možné, že Poliaci by ho zrušili. Ale Petr Fiala nie je ten typ, to sa dalo počuť aj z jeho vyjadrení o vyhláseniach Roberta Fica.

Je veľmi konsenzuálnym politikom, ktorý hľadá spoločné pozitívne riešenia. Nevyhľadáva konflikty a toto by bol výrazný konflikt, ktorý nechcel urobiť aj z pohľadu tradície českej politickej kultúry držať pri Slovensku étos, že ide o náš najbližší štát a že naše vzťahy sú nadštandardné. Ja si osobne myslím, že je to mýtus a v skutočnosti to nie je pravda.

Robert Fico tieto vzťahy pritom vystavuje skúškam, ktoré nemajú obdoby. Stačí si spomenúť, čo hovoril o českom prezidentovi Petrovi Pavlovi, „kto za ním stojí“ a podobne.

Veď ani nedostal pozvanie na tortičku na Hrad (smiech). Petr Pavel si tieto veci dobre pamätá. Pochybujem, že ešte príde k nejakému stretnutiu súčasného českého prezidenta s Robertom Ficom.

Okrem očividného napätia na záverečnej tlačovke, kde premiéri mali potrebu reagovať na to, čo povedali ich kolegovia, ma zaujalo niekoľko detailov. Prvý – Ficov príchod. Vystúpil z auta, pozdravil sa s Petrom Fialom, ale nakrátko sa ospravedlnil a išiel demonštratívne zasalutovať protestujúcim, ktorí ho posielali do Ruska. Čo to bolo za gesto?

Taký predsa je Robert Fico. Buduje si imidž mačo chlapáka, plného testosterónu, ktorý sa nebojí. Takýto obraz si robí aj na Slovensku, nie?

Áno, ale tu bol na návšteve v Prahe. V tejto situácii prerušil kontakt s hostiteľom, ktorý ho vítal, aby urobil gesto pre kamery.

Samozrejme, že je to zvláštne. Je to orientálny spôsob prezentácie, ale nie je prekvapivý. Robert Fico dlhodobo takéto veci robí. Jazdí na motorke, nosí roláky, rád sa prezentuje gangsterským outfitom. Nerobil by to, keby to na Slovensku nefungovalo.

Druhý detail, tlačovka, na ktorej Fico pred partnermi zo zahraničia vynadal slovenskej reportérke z RTVS. Ako rozumiete tomu, že slovenský premiér nemá problém preniesť svoj boj s médiami aj do Prahy, pred Petra Fialu a českých novinárov?

Videl som to, neprekvapilo ma to. To sú veci, ktoré u nás štandardne robí Andrej Babiš a Tomio Okamura, robieval to aj Miloš Zeman. To je správanie politikov, ktoré nie je novinkou, robí to aj Trump, Netanjahu, Bolsonaro a ďalší podobní politici. Priniesla to so sebou zmena štruktúry mediálneho sveta v posledných pätnástich rokoch.

Ako to myslíte?

Keď existoval len mediálny mainstream – televízie, rádiá, veľké noviny – politici nemohli vyvolávať úplne otvorené vojny s médiami, lebo sa vzájomne potrebovali. Dnes žijeme vo svete decentralizovaných médií a žiadny mainstream vlastne neexistuje. Politici tohto typu môžu úplne v pohode vyvolávať konflikty s médiami, o ktorých si myslia, že sú voči nim nie priateľské, bez toho, aby ich to poškodilo.

Vedia, že je pre nich dôležité, aby ovládali priestor svojich médií. Stačí im zastúpenie v tých, ktoré čítajú ich voliči, zvyšok si obslúžia sociálnymi sieťami. Toto správanie politikov, nielen Roberta Fica, je dôsledkom toho, že zmizol mediálny mainstream. Nemyslím si, že by Ficovi mohla nejako ublížiť táto scénka, ktorú v Prahe predviedol.

V súčasnosti mu skôr prinesie plusové body, ale zaujalo ma, že mal potrebu urobiť to pred tromi ďalšími premiérmi a českými novinármi.

Je v laufe, vyhral voľby, podaril sa mu úspešný comeback, v ktorý málokto dúfal. Je na víťaznej vlne a zdá sa mu, že si môže tieto gestá dovoliť.

Ako vlastne rozumiete tomu, že sa mu ten comeback podaril?

Pre mňa je to vlastne celkom jednoduché. Na Slovensku existujú voliči, ktorí takéhoto politika chcú mať na čele štátu. Okrem toho, že k tomu Slovensko smerovalo vnútornou politickou kultúrou dlhodobo, dlhodobo si navyše púšťa žilou relatívne vysokou emigráciou, a teda aj čím ďalej výraznejším zmenšovaním elity, ktorá by mohla ovplyvňovať atmosféru v štáte.

V čom je rozdiel medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom, ak nejaký je?

Myslím si, že Viktor Orbán v skutočnosti Robertom Ficom pohŕda. Sám seba vníma ako jediného hegemóna v tomto geografickom priestore a Roberta Fica bude používať len ako nástroj toho, ako posilniť svoj vplyv v regióne. Nemôžeme sa v žiadnom variante baviť o tom, že maďarský premiér tohto typu myslí na záujmy či dobro Slovenska. To je úplne vylúčené. Každý, kto Orbána videl so šálom s mapou veľkého Uhorska, v tom má, myslím, jasno.

Sledujete kampaň pred slovenskými prezidentskými voľbami?

Nie na dennej báze. Viem, kto kandiduje, ale ešte som sa do toho úplne neponoril, lebo si myslím, že to najlepšie nás ešte len čaká.

Čo hovoríte na súboj dvojice Ivan Korčok verzus Peter Pellegrini?

Je to podobný stret ako v parlamentných voľbách. Zatiaľ v Korčokovom prípade nevidím, že by dokázal niečím načrieť do voličských hlasov tábora, ktorý parlamentné voľby vyhral. Na druhej strane vidíme Roberta Fica, ktorý mobilizuje, lebo evidentne chce prostredníctvom Pellegriniho voľby vyhrať. No nechcem tipovať, ako to dopadne. To dôležité sa odohrá v posledných dvoch-troch týždňoch pred voľbami a medzi prvým a druhým kolom.