Denník N

Prílišný aktivizmus Ústavného súdu? V roku 2002 sme boli razantnejší

Sídlo Ústavného súdu v Košiciach. Foto - TASR
Sídlo Ústavného súdu v Košiciach. Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Ústavný súd rozhodol. Pozastavil účinnosť novely Trestného zákona. V časti návrhu na pozastavenie účinnosti nevyhovel. Nemienim hodnotiť uznesenie, ktoré som si už prečítal. A nežiada sa mi ani nejaký osobitný komentár k rozsahu, v ktorom došlo k pozastaveniu účinnosti.

Zaujali ma iba niektoré vyjadrenia na sudcovský aktivizmus Ústavného súdu. Vraj mal poprieť svoju doterajšiu rozhodovaciu prax. Odchýlil sa od zákona, nepočkal na publikovanie napadnutej novely Trestného zákona… skrátka, konal nad rámec zverenej kompetencie. No, neodchýlil sa, naopak, úspešne nadviazal na rozhodovanie v roku 2002.

Krátka historická pamäť oponentov

V roku 2002 bol Ústavný súd nedbalosťou parlamentu „zrušený“ v konaniach o ochranu základných práv a slobôd na pol roka. Od 1. januára 2002 do 1. júla 2002.

Čo sa stalo?

Novela ústavy z roku 2001 nahradila podnet na ochranu základných práv a slobôd ústavnou sťažnosťou, oveľa kvalitnejším prostriedkom ochrany fyzických a právnických osôb.

Ale podnet bol zrušený k 1. januáru 2002 a ústavnú sťažnosť bolo možné podať až od 1. júla 2002. Na pol roka bol Ústavný súd zablokovaný konať a rozhodovať o ochrane základných práv a slobôd. Ľudia nemali poruke žiaden inštrument na bránenie sa. Ani podnet, ani ústavnú sťažnosť.

Zdanlivo bezvýchodisková situácia. Iba na prvý pohľad.

Zišlo sa plénum a výsledok stál za to. Áno, pol roka by sme museli odmietať akúkoľvek požiadavku na ochranu základných práv a slobôd. Podnet zanikol, ústavná sťažnosť čakala na prvý júlový deň. No také rezignovanie na ochranu ústavnosti nemohlo obstáť.

Záver? V právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) Ústavný súd ako jediný ochranca základných práv a slobôd (čl. 124 ústavy) má a musí konať bez ohľadu AJ na to, že ústavodarca (Národná rada) prijal chybné riešenie jeho kompetencie. A tak sme chránili základné práva a slobody aj od januára do konca júna 2002.

O právomoci Ústavného súdu dnes niet pochýb

Ústavný súd a jeho senáty v januári 2002 ozaj nemali žiaden priamy, ba ani nepriamy základ na ochranu základných práv a slobôd. Ale chránili sme ich. Sudcovský aktivizmus ako vyšitý. Výlučne motivovaný povinnosťou chrániť človeka, jeho dôstojnosť, práva a slobody. Takej ochrane nemohla brániť chyba, hocijako vážna pri prijímaní novely ústavy 2001.

Veľký rozdiel oproti situácii, v ktorej v týchto dňoch rozhodol Ústavný súd o pozastavení účinnosti častí novely Trestného zákona. Oprávnenie na také rozhodnutie má výslovne uvedené v ústave. Najpodstatnejšie je to, že právomoc Ústavného súdu pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu nie je v základnom zákone, a to, prosím, treba podčiarknuť, podmienená jeho uverejnením v Zbierke zákonov.

Pritom je každému jasné, že ústavne zverenú kompetenciu Ústavného súdu nemožno obmedziť alebo dokonca vylúčiť obyčajným zákonom. Alebo, ako som už inde spomenul, neochotou hocijako vysoko postaveného štátneho úradníka konať a uverejniť napadnutý zákon v Zbierke zákonov. Bez ohľadu na to, čo a kto taký nedostatok dobrej vôle motivuje.

Triezve, lež jasné varovanie. Dnes aj pre budúcnosť

Ústavný súd napísal rozhodnutie, ktoré je do istej miery prelomové, no nielen preto, že by bolo príliš aktivistické. Skôr ho treba vnímať ako jednoznačný signál na ochranu princípov právneho štátu. Adresátom tohto silného uznesenia je zákonodarná a výkonná moc. Bez zreteľa na jej politické pozadie.

Ochrana právneho štátu v konaní o súlade právnych predpisov (aj v iných konaniach) nikdy nebude zablokovaná obštrukciami, zneužívaním právomocí exekutívy alebo inými obdobnými spôsobmi, ktorých cieľom je zmariť účel tohto konania. Aj neuverejnením napríklad uznesenia o pozastavení účinnosti napadnutého zákona.

Ústavný súd týmto odkazom dokázal svoju pokračujúcu zrelosť pri ochrane ústavnosti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ústavný súd

Komentáre

Teraz najčítanejšie