Denník N

Pre alkohol stratila prácu, bývanie aj kontakt s rodinou. Sama by som prestať nedokázala, hovorí Henrieta

Grafika - Soňa Ševčíková
Grafika – Soňa Ševčíková

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento článok, kvalitnú starostlivosť o vaše zdravie i bezpečnosť na cestách vám prináša Union. Meníme životy k lepšiemu.

Henrieta má 50 rokov, a kým nešla na liečenie, žila vo Zvolene. Stretli sme sa v liečebni na Prednej Hore. Súhlasila, že sa so mnou porozpráva pod podmienkou anonymity, redakcia jej identitu pozná.

Alkohol pila už ako študentka, ale až vo vyššom veku ju ovládol. „Stále som si vedela povedať, kedy mám dosť. Potom prišli v mojom živote zvraty a zapíjala som ich alkoholom,“ hovorí.

Roky pracovala na manažérskych postoch. Po rozvode a odchode syna ostala sama a začala zapíjať smútok.

V rozhovore hovorí, ako pre alkohol stratila prácu, bývanie, ale aj kontakt s rodinou. Opisuje, prečo mala recidívy a ako dnes vníma svoje predstavy, že alkohol možno mať pod kontrolou.

Prečo ste na Prednej Hore?

Lebo som alkoholička. Teraz si to už viem aj priznať. Som tu, aby som bola v chránenom prostredí, lebo alkoholik nedokáže zastaviť pitie sám. Ani keď navštevuje odborníkov ambulantne, ani na terapii. Tak veľmi sa vám zmení mozog, že to nejde. Na Prednej Hore som preto, lebo tu majú veľmi dobrý prístup k pacientom. Nielen odborný, ale aj ľudský.

Odkedy pijete?

Spoločensky som pila stále, alkohol mi dokonca chutil. Do 48 rokov som nikdy nebola opitá, ani ako študentka vysokej školy, nič. Stále som si vedela povedať, kedy mám dosť. Potom prišli v mojom živote zvraty a zapíjala som ich alkoholom sama doma.

Zmena bola v tom, že ste prešli zo spoločenského pitia k domácemu?

Väčšina alkoholikov – a medzi nimi som aj ja – už nevníma alkohol ako spoločenskú potrebu. Muži alkoholici často pijú aj spoločensky, ale väčšinou sa tým niečo zaháňa. Aby sa na to zabudlo. Alkoholom ľudia utlmujú emócie a zmysly. Pila som doma sama bez spoločnosti, aby som sa ohlúpila.

Aké problémy ste chceli alkoholom prekryť?

Mala som dva dôvody. Prvý, že som bola ťažká vorkoholička. Dvadsať rokov som robila 10-12 hodín denne, ešte aj cez víkendy. Preháňala som to. Po práci som potom prišla domov a naliala som si pohárik – ako ventil. A potom to boli emócie z rozchodov s mužmi, konkrétne som sa v tom období rozišla s manželom.

Som teraz na opakovanej liečbe. Už som neprišla riešiť spúšťače, lebo každý z nás ich má veľmi veľa, ale nemusí si dať alkohol, môže si dať cigaretu alebo čokoládu. Teraz som prišla skôr zmeniť prístup. Musím zmeniť svoju podstatnú črtu, že keď príde problém či únava, nebudem to riešiť alkoholom, ale iným spôsobom.

Našli ste ten spôsob?

Myslím, že áno. Mám veľmi rada rekreačný šport, tak si pôjdem zabehať alebo niečo podobné. Alkohol však bol jednoduchšou cestou. Utlmili ste sa a zabudli ste, nemuseli ste si endorfín a dopamín vyrábať sami ako pri športe. A niekedy ani nevládzete ísť športovať, keď sa cítite psychicky zle. Tak si večer otvoríte fľašu, vypijete ju a vtedy sa to zdá jednoduchšie. Aj keď to tak nie je.

Hovorili ste, že do 48 rokov ste neboli opitá, závislosť sa u vás teda rozbehla za dva roky?

Posledného tri a pol roka pijem veľa. Teda odkedy som sa rozišla s mužom. Nerozišli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Alkoholizmus

Duševné zdravie

Hovorme o alkohole

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie